Tvorba Ladislava Záborského prezentovaná na výstave pod názvom Predtucha večnosti presahuje hranice tradičného výtvarného umenia a otvára dialóg o viere a hľadaní hodnôt. Vystavené diela zapožičané priamo od rodiny umelca ponúkajú exkurz do jeho umeleckého odkazu, ktorý vyniká kresťanskou symbolikou a silou duchovného posolstva. Návštevníci výstavy majú príležitosť nahliadnuť do autorovej vizuálnej reči, kde každé dielo nesie v sebe odkaz na biblický príbeh s osobitou kresťanskou symbolikou. Ako uvádza zakladateľ Galérie ASISI Michal Sočuvka: „Majstrovské diela ponúkajú návštevníkom nielen vizuálny zážitok, ale aj duchovný podnet na zamyslenie.“
V koncepcii výstavy, ktorá kladie dôraz na špecifický priestor átria Galérie Asisi, sa dostávajú do vzájomného dialógu diela vytvorené po roku 1989 (umiestnené v centrálnej časti galérie) a diela z obdobia 40. až 80. rokov. „Tie symbolicky vstupujú do interakcie cez jednotlivé priehľady a tvoria základ spirituálneho metaforického kontextu, ktorý sa stal pre autora kľúčovým“ priblížila kurátorka výstavy Katarína Matušková. Ďalej pokračuje: „Expresívne figurálne kompozície, hrubá obrysová línia, témy z každodenného rodinného života. To všetko tvorilo základ formálne i obsahovo jedinečnej tvorby, ktorú autor ďalej abstrahoval, odhmotňoval a definoval na základe znaku, symbolického farebného jazyka a osobitej ikonografie.“
Na výstave sa dostávajú do vzájomnej konfrontácie menej známe diela s dielami, ktoré sú často reprodukované. Návštevníci tak majú možnosť vidieť rôzne vývojové polohy Záborského tvorby – od diel ovplyvnených väzením až po tie, ktoré majú evanjelizačný charakter.
Podstatu diela Ladislava Záborského možno charakterizovať slovami sv. Augustína:
„Pod závojom zmyslovej krásy prebýva duchovná pravda; za symbolom je možné odhaliť hlbšiu pravdu – odkaz na spirituálnu realitu.“
Akad. mal. Ladislav Záborský (1921 – 2016) získal vysokoškolské vzdelanie na Oddelení kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave u J. Mudrocha, D. Millého a M. Benku. Základy modernistického školenia stáli na počiatku jeho hľadania maliarskeho výrazu v sakrálnych témach. Po ukončení štúdia pôsobil na Gymnáziu v Martine ako profesor kreslenia a deskriptívnej geometrie. V roku 1944 sa oženil. V roku 1953 bol zatknutý pre náboženskú aktivitu a praktizovanie viery. Odsúdili ho na sedem rokov väzenia, avšak v roku 1957 bol podmienečne prepustený na slobodu. Po návrate sa nemohol plne zaradiť do spoločnosti, mal len minimálne pracovné príležitosti, ilustroval detské knihy a venoval sa krajinomaľbe. V rokoch 1968 – 1969 žil s rodinou vo Francúzsku, kde sa venoval štúdiu sakrálneho umenia. Okrem komornej tvorby sa venoval tvorbe vitráží a krížových ciest do sakrálnych priestorov. Po roku 1989 sa jeho tvorba sústredila výlučne na evanjelizačné námety. Zomrel v roku 2016 vo veku 95 rokov.
„Umenie, ktoré hľadá pravdu a krásu, je predtuchou večnosti“
(Ladislav Záborský)
