Od roku 2020 zastávate funkciu hlavného architekta Žiliny. Dovtedy ste však pôsobili ako architekt na voľnej nohe. Na akých dielach ste napríklad pracovali?
Spolu s manželkou sme po skončení školy celý čas pôsobili ako aktívni architekti. Aby sme prežili, venovali sme sa v podstate všetkému – od rodinných domov, cez interiéry, po priemyselné, občianske a bytové budovy. Mali sme niekoľko projektov aj na verejných priestranstvách a zúčastnili sme sa aj niekoľkých architektonických súťaží. Vyhrali sme napríklad súťaž na námestie v Trstenej, ktoré sa aj zrealizovalo. Naše portfólio bolo teda široké. Nejaký čas som pracoval aj na Krajskom pamiatkovom úrade, kde som mal na starosti oblasť Žiliny čo sa týka ochrany pamiatkového fondu. Takže som si skúsil aj úradnícku prácu. Časť energie som venoval aj komunálnej politike a komunite v mojej rodnej obci Hôrky. Vyše 20 rokov som tu pôsobil ako poslanec a zástupca starostu – zopár pekných vecí sa nám v obci podarilo, a niečo aj nie, tak ako všade. V istom čase ma oslovili aj do komisie územného plánovania na mestskom úrade v Žiline, a tak som prišiel do styku s tým, čo sa deje na meste. No nie so všetkými vecami som bol stotožnený, napríklad s výstavbou obchodných centier priamo v meste. Človek nemá vždy možnosť zmeniť veci z pozície poradného hlasu, preto som privítal, keď sa mesto Žilina rozhodlo opäť zriadiť Útvar hlavného architekta (ÚHA). Kedysi ho totiž malo a myslím si, že absencia takéhoto útvaru sa na vzhľade mesta výrazne podpísala. Prihlásil som sa do výberového konania, a hoci som prvýkrát neuspel, neskôr to vyšlo a v roku 2020 som nastúpil do funkcie.
To boli, povedzme, turbulentné časy. Aké výzvy ste museli prekonať pri obnovovaní tejto pozície, budovaní tímu, a vôbec – ako vnímate túto prácu po tých piatich rokoch?
Myslím, že to bolo presne vo februári 2020, keď ma zastupiteľstvo mesta potvrdilo na pozíciu riaditeľa ÚHA. Prišiel som s veľkým odhodlaním a chuťou pracovať. No do toho prišla v marci pandémia, čo bolo veľmi zvláštne obdobie a zároveň náročné, keďže sme útvar budovali úplne nanovo. Cez pandémiu to vôbec nebolo jednoduché, ale zvládli sme to. Vďaka naozaj veľkej podpore mesta sme začali fungovať. No a veľkú zásluhu na tom majú aj všetky moje kolegyne. Mali sme šťastie, že všade sme mali podporu. Som presvedčený, že útvar sme po personálnej a odbornej stránke dobre obsadili. Bol a je to správny mix skúseností a mladej dravosti robiť veci lepšie.
Nejaký čas trvalo, kým sme si úplne obhájili našu pozíciu aj v rámci mestského úradu, kde už mnohí zabudli, že architekti nie sú len tí, čo si niečo vymýšľajú a kreslia pekné obrázky. Našťastie, u pána primátora sme mali a máme obrovskú podporu. Postupne všetci prijali fakt, že sme sa začali vyjadrovať ku všetkým stavbám, projektom a zámerom. Bol to proces budovania dôvery. A dnes, aspoň dúfam, tú dôveru, že sme odborným a nezávislým orgánom, máme nielen u kolegov z mesta, ale aj u širokej odbornej i laickej verejnosti. Celý čas sme mali a myslím, že stále máme veľkú podporu a dôveru aj mestského zastupiteľstva.
Postupne sme sa však etablovali a začali sme riešiť aj zmeny územného plánu. Naše postavenie vtedy bolo z hľadiska stavebného zákona len na úrovni nezáväzných vyjadrení. Napriek tomu bola naša komunikácia so stavebným úradom konštruktívna, čo tiež určite prispelo k tomu, ako je dnes ÚHA vnímaný. Už vtedy som tušil, že nie je dlhodobo možné, aby legislatíva bola nastavená tak, že orgány územného plánovania nemajú takmer žiadnu právomoc pri posudzovaní výstavby. To sa v roku 2024 prijatím novej legislatívy zmenilo. Naše vyjadrenia už nie sú len odporúčacie, ale záväzné. Takže nám výrazne pribudla úradnícka práca. A opäť nám nastali krušné časy, kde sme museli na to všetko reagovať, nastaviť procesy, zvládnuť digitalizáciu. Ale opäť, vďaka úžasnému kolektívu a spolupráci s mestom, sme tieto nové zákonné povinnosti zvládli. Dnes fungujeme v rámci nastavených termínov bez výrazných problémov. Len je už rok 2025 a s tým opäť nový stavebný zákon a... nové výzvy. No ale ÚHA neplní len funkciu takpovediac „úradnú,“ ale aj tú kreatívnu.
Aká je teda hlavná náplň ÚHA?
Má dve hlavné náplne činnosti: jedna je posudzovanie všetkých stavieb z pohľadu súladu s územným plánom, aby bolo všetko legislatívne správne, a druhá je tvorivá a koncepčná práca, pod ktorú spadajú štúdie, projekty a podobne. Naším primárnym cieľom je skvalitnenie verejného priestoru. Niektoré naše diela sa už realizovali, iné sa realizujú. Najnovšie revitalizácia Bulváru. Z hotových napríklad Trhovisko, schody na Kmeťovej ulici, viaceré areály škôl či ihriská na sídliskách. Nedávno sme navrhovali rekonštrukciu Námestia pri kríži v Závodí. To sú všetko projekty, kde sa vo výraznej miere rozprávame priamo s obyvateľmi. Vťahujeme ich do procesu. Ďalším projektom je napríklad i taký drobný zásah, ktorým sa zlepšil vzhľad železničného podchodu. V prípade podchodu pod Rondlom to bolo výraznejšie.
Robíme tiež rôzne overovacie štúdie športových hál, urbanistické štúdie, venujeme sa revitalizácii sídlisk. Práce je naozaj veľmi veľa, je rôznorodá a čo je dôležité, teší nás. Máme rozbehnutých viacero dlhodobých projektov ako napr. Bezpečné ulice, kde sa snažíme zvýšiť bezpečnosť detí pri ceste do školy.
Ďalšia vec je, že organizujeme architektonické súťaže. Každý rok sa snažíme aspoň o jednu. Naposledy to bola revitalizácia mestskej pamiatkovej rezervácie a Mariánskeho námestia, predtým mestská plaváreň.
A ďalšou z hlavných činností je územný plán, dnes hlavne zmeny a doplnky. Pôvodný územný plán je dnes už zastaralý. V našej gescii sme už robili tri takéto zmeny, snažíme sa tak reagovať na aktuálne výzvy a potreby mesta. Územné plánovanie je nikdy nekončiaci proces. Našou hlavnou snahou je ale nový, digitálny územný plán. K nemu už smerujú naše prípravné kroky.
Bilaterálna spolupráca s Nármi.
Ako vaše skúsenosti architekta ovplyvňujú vaše rozhodnutia na úrovni mesta? Zasahujete do práce hlavného architekta aj cez svoj osobný pohľad a vkus?
Keď som nastúpil na pozíciu hlavného architekta, trvalo mi nejaký čas „prepnúť“ hlavne spôsob myslenia. Ako architekt často riešite konkrétnu budovu, možno kúsok verejného priestoru. Ale keď riešite celé mesto, musíte sa na to pozerať v úplne inom meradle, v iných súvislostiach. Chvíľu mi trvalo, kým som sa s tým zžil. V tom mi možno ten covid pomohol, mal som trochu času.
Snažím sa však, aby som svoju osobnú estetiku vnášal do projektov čo najmenej. Uvedomujem si, že už nie som v pozícii kreatívca, ktorý rozhoduje o tom, či bude niečo zelené alebo červené. ÚHA je tu na to, aby sme boli moderátorom procesov, aby sa hľadali a odporúčali riešenia a posúvali veci dopredu. Hlavný architekt predovšetkým háji verejný záujem, a ten je deklarovaný v územnom pláne. To je naša „biblia“.
Vyhnúť sa subjektívnemu pohľadu sa asi úplne nedá. Ak by na mojom mieste bol niekto iný, niektoré veci by možno vyzerali inak. No snažím sa nepretláčať môj vkus a vkus mojich kolegýň do našich rozhodnutí. Chceme rešpektovať a dať priestor iným architektom, my len tieto procesy usmerňujeme z pohľadu verejného záujmu. Moderujeme ich. Tým, že máme na starosti celé mesto, nejdeme vždy úplne do detailov, ale snažíme sa komunikovať, vysvetľovať a presviedčať investorov, že naše rozhodnutia sú zmysluplné a založené na faktoch. Opierame sa o dáta a snažíme sa, aby im rozumel každý. Dúfam, že mám povesť človeka, čo počúva aj druhú stranu a snaží sa nájsť riešenie. Nie som zástanca kompromisov, ale snažím sa rozumnými argumentami presviedčať a ponúkať obojstranne dobré a výhodné riešenia.
Keď ste to už spomenuli, aká je vaša spolupráca s investormi a developermi v našom v meste?
To je široká otázka. Investori sú rôzni, tak ako aj ľudia. S niektorými je spolupráca výborná, s inými musíme viac rokovať, pretože majú iný pohľad na veci. Ako som spomínal skôr, aj tu platí, že naším podkladom pre rozhodnutia je územný plán. To je pre nás zákon, akýsi „notový zápis“, v rámci ktorého sa pohybujeme. Je to dokument, ktorý prešiel odborným posúdením, schválením zastupiteľstva a hovorí o tom, ako sa má mesto rozvíjať. Našťastie, drvivá väčšina investorov to chápe úplne bez problémov – vedia, že obhajujeme verejný záujem, ktorý je v tom územnom pláne vyjadrený. No sú aj takí, u ktorých je to zložitejšie. Našťastie, je ich čím ďalej menej. Moja filozofia však je, že sa vždy snažíme dohodnúť. Samozrejme, máme hranice, za ktoré nejdeme. Keď treba, vieme sa aj „pobiť“, ale ideálne je nájsť riešenie, ktoré je výhodné pre obe strany. Dúfam, že sa nám to väčšinou darí, a že developeri odchádzajú s pocitom, že sme sa dohodli. Čoraz viac z nich chápe, že keď splnia požiadavky verejného záujmu, pomôže im to aj pri ich projekte. Boj len míňa energiu, ale dohoda posúva veci dopredu.
Deň architektúry v priestore PASÁ:Ž.
V súčasnosti sa dosť diskutuje o výstavbe nájomných bytov v Žiline. Má k tejto téme čo povedať aj ÚHA?
Či to je nájomné bývanie alebo iná forma bývania, určite to patrí do našej kompetencie. Mesto nedávno založilo vlastnú developerskú spoločnosť, ktorá by mala začať v dohľadnej dobe pracovať. Aj my intenzívne komunikujeme ohľadne toho, že by sme chceli dať procesu rozvoja nájomného bývania lepšiu dynamiku. Žilina v tomto nie je úplným lídrom, ale zas nie sme úplne na chvoste.
Keďže poznám nielen mesto, ale aj okolitý región, vidím, ako sa niekedy až príliš živelne rozvíjajú okolité obce. Je paradoxom, že skoro všetky zažívajú „boom“ čo sa týka rozvoja počtu obyvateľov a Žilina jemne klesá. Na druhej strane, skoro všetci chodia do mesta do práce, do škôl, na krúžky, užívajú si benefity toho mesta. Denne sme svedkami kolón takmer zo všetkých smerov. Často chodia ľudia na ten vidiek len spávať. Ja by som však bol rád, keby sme tento trend zvrátili a aby sme ponúkli v meste adekvátne bývanie – aby tu ľudia pracovali, žili, aby sa mesto rozvíjalo. To robí mesto mestom.
Aj z týchto dôvodov je potrebné do procesu výstavby nájomného bývania vniesť dynamiku. Napríklad mesto rieši takýto projekt na Ul. Daniela Dlabača, ja som aj spoluautor tej budovy. Keď si zoberiete, že v roku 2014 sme začali kresliť to, ako by mala budova vyzerať, a dnes je rok 2025 a ešte sa nezačalo ani stavať. To je tiež jeden z dôvodov, prečo vznikla mestská developerská spoločnosť a verím, že vnesie do procesu viac dynamiky a všetko bude trvať kratšie. Naša úloha (ÚHA) bude dať tomuto rozvoju koncepciu, nastaviť pravidlá rozvoja.
Z vášho pohľadu – nie je to už tak, že je Žilina zastavaná? Je tu ešte vôbec priestor na výstavbu?
Pýtate sa vlastne na skrytý potenciál Žiliny – ja odpovedám áno, toho máme naozaj veľa. Nehovorím o stavaní na úkor zelene, to určite nie. Ale nie všetko sa dá merať počtom metrov štvorcových trávnika. Dôležitejším faktorom je kvalita verejných priestorov. V Európe sú mestá , ktoré majú výrazne vyššiu hustotu obyvateľov ako naše mesto, ale zároveň ponúkajú vyššiu kvalitu života. S tým úzko súvisí aj ekonomika mesta. Mesto sa musí starať o svoje územie – kosiť, osvetľovať, robiť údržbu, opravovať cesty stavať škôlky a podobne. A to všetko niečo stojí. Peniaze prichádzajú na základe počtu obyvateľov. Ak v území nežije dostatok obyvateľov, peniaze nie sú a potom ich musíte hľadať inde. Naším cieľom by malo byť ponúknuť kvalitnejšie bývanie a kvalitné verejné priestory, aby sem znova ľudia prišli žiť. V Žiline máme ešte veľa priestorov, kde sa dá stavať. Nemyslím zahusťovať sídliská, to vôbec nie. Dá sa to dosiahnuť aj výstavbou priamo v meste. A kde teda vidím potenciál rozvoja? Napríklad priamo v centre mesta máme bývalé areály priemyselných podnikov, ďalej okolie železnice. Tieto lokality poskytujú úžasné príležitosti. V západnej Európe je bežné premeniť takéto zóny na nové udržateľné mestské štvrte. My sme na začiatku tohto procesu a ÚHA chce byť aj aktivátorom týchto procesov. Nechcem, aby sa Žilina rozširovala do šírky a zaberala ďalšiu pôdu – som za to, aby sme predovšetkým hľadali potenciál v rámci existujúceho územia mesta. A máme na to spracovaných už niekoľko návrhov.
Žilina má výbornú polohu a mala dobre nastavený naozaj kvalitný urbanizmus. Čoskoro budeme oslavovať 100 rokov od vzniku prvého územného plánu. Už v roku 1928 sa konala architektonická súťaž na územný plán, čo bolo v tej dobe niečo výnimočné. Ten plán dodnes ovplyvňuje vývoj mesta. Pred sto rokmi mali múdri architekti a zástupcovia mesta víziu, a z toho dodnes ťažíme. Vtedy sa Žilina naštartovala k úžasnému rozkvetu. Bola to doba, kedy sa viac počúvalo a dbalo na názory odborníkov. Ak budeme aj dnes rozumní a nepremrháme tento potenciál, tak Žilina je odsúdená na úspech.
Ktoré svetové mestá sú pre vás vzorom?
Veľa ľudí hovorí o mestách ako Viedeň, Kodaň alebo Oslo. A áno, to všetko sú skvelé mestá hodné inšpirácie. Ale treba si uvedomiť rozdiely, iný kultúrny, spoločenský a politický vývoj. Pre mňa je veľmi zaujímavá napríklad Ľubľana, s ktorou máme podobnú historickú skúsenosť. Ľubľana prešla veľmi zaujímavou transformáciou. Zvládla dopravu, oživila centrum a dnes je naozajstným vzorom. Tiež niektoré české mestá môžu byť pre nás inšpiráciou, o poľských ani nehovorím. A aj v takej Bratislave či Trnave je čo sa učiť. Na Slovensku máme veľa šikovných architektov a urbanistov – len to chce odvahu dať im priestor, príležitosť a dôveru. Som presvedčený, že vtedy aj naše mesto má potenciál byť vzorom.
Projekt Bezpečné ulice. ÚHA organizuje rôzne projkety a workshopy pre deti.
Poďme k niektorému z konkrétnych projektov, ktorého realizácia je naplánovaná na najbližšie roky – k rekonštrukcii Mestskej pamiatkovej rezervácie. Ako ste stotožnený s víťazným návrhom?
Medzinárodná porota vybrala víťaza architektonickej súťaže. Porota sa, myslím, jednohlasne zhodla, že tento návrh je najlepší a keďže som bol členom poroty, bolo to aj moje rozhodnutie. Možno pre laickú verejnosť nebol tento návrh na prvý pohľad najatraktívnejší, ale v pamiatkovej zóne musíme rešpektovať historické hodnoty. Ako bývalý pamiatkar to veľmi dobre chápem. Čaro tohto návrhu, jeho kvalita sa skrýva v pokore, akou necháva vyznieť architektúru námestia a v jeho premyslených detailoch. Verím, že aj o 50 rokov bude stále pôsobiť nadčasovo a hlavne funkčne. Na rozdiel od predchádzajúcej rekonštrukcie Mariánskeho námestia, hlavne kvôli nekvalitnej dlažbe (áno, problém boli aj tie malé dlaždičky nie práve vhodné pre dámske obutie). Aj to bola jedna z hlavných motivácií pre novú súťaž. Bude zaujímavé sledovať tento príbeh, lebo spoluautor víťazného návrhu je ten istý ako pred tými rokmi.
Aké sú vaše obľúbené miesta v Žiline a okolí?
Nemám jedno konkrétne, snažím sa mať rád celú Žilinu, je plná čarovných miest. Keď chcem ísť do prírody, idem na Bánovský háj, na rozhľadňu na Dubni, partizánsky či starý mestský cintorín. Rád sa bicyklujem popri Váhu. V samotnom meste ma fascinuje Starý bulvár. Podľa mňa je to jeden z najlepších verejných priestorov v Žiline. A nie len v Žiline. Napriek dobe svojho vzniku stále preukazuje svoju životaschopnosť. To potvrdzuje genialitu autorov. Má skvelé proporcie, má zeleň a všetko, čo verejný priestor potrebuje. Netreba na ňom nič meniť. S bulvárom sú ľudia prirodzene zžitý. Nám zostáva len tento priestor uchrániť pred nevhodnými a nelegálnymi zásahmi.
Rovnako Mariánske námestie je úchvatné, výnimočné svojou veľkosťou a pôvodom. Je to tiež výsledok zámerného urbanistického rozhodnutia. Niekto kedysi povedal: „Tu bude veľké námestie.“ Dal mu rozmery, nastavil princípy. Má výnimočnú atmosféru a treba si napríklad uvedomiť, že nie je len plné turistov, ako iné historické centrá miest. Nie že by tu teda turisti neboli, ale žije to tu predovšetkým miestnymi obyvateľmi. Za mňa je to úžasné, lebo tu sa ukazuje životaschopnosť tohto miesta a mesta a úžasný vzťah obyvateľov k nášmu mestu. My tu nemáme skanzen, my tu máme živorodé mesto.
Na ÚHA sa venujete aj najmladšej generácii vo forme rôznych workshopov. Ako je to z vášho pohľadu prínosné?
To je veľmi jednoduchá otázka. Sme útvarom, ktorý sa má zaoberať koncepciou rozvoja tohto mesta. Keď chceme niečo zmeniť, nestačí nám pripravovať pekné priestory či kvalitné dlažby. Musíme myslieť aj na budúcnosť. A tá je v našich deťoch. Najlepšie, čo môžeme urobiť, je vychovať si budúcnosť. Chceme pomôcť vychovať nového hlavného architekta, nového primátora, nových poslancov, a vzdelať nových voličov Žiliny, ktorí sa budú pozerať na veci už trochu inak. Aj budúcemu hlavnému architektovi sa bude lepšie pracovať, ak bude mať ešte viac vzdelaných obyvateľov, ktorí budú prirodzene chcieť kvalitné verejné priestory a udržateľné bývanie. Aby potom nemusel vysvetľovať, prečo napríklad obrovské obchodné domy v centre mesta alebo na sídlisku nie sú šťastným riešením. Raz budú tieto deti sedieť na našich stoličkách a rozhodovať o tom, aké toto mesto bude. Žilina sa bude stále rozvíjať a je dôležité, aby sa neopakovali chyby, ktoré urobili naši predchodcovia. Preto sa venujeme tým najmenším, lebo tam je najefektívnejšie využiť energiu na to, aby sme mohli niečo zmeniť. Jediné, čo ma mrzí, že im môžeme venovať iba tak málo času. Ale pravdaže, plánujeme pokračovať v aktivitách s deťmi. Oni sú úžasne prirodzené a vedia nás pozitívne nabiť. Hlavne keď sa dennodenne boríme s problémami, oni nám dávajú nádej, že to bude lepšie. A bez tej nádeje by sa veľmi ťažko pracovalo.
Ešte taká pikoška z minulosti – vy ste vyštudovali na strednej škole odbor umelecký kováč. Venujete sa tejto zručnosti?
Nevenujem sa tomu, ale kladivom sa oháňať viem aj dnes. Kováčstvo ja úžasné, tvorba zo železa si vyžaduje silu, vôľu a šikovnosť. Musím povedať, že pozícia hlavného architekta tiež veľa z toho vyžaduje. Mentálne som možno stále tým kováčom –pomáha mi to, že keď sa zdá, že niektorí ľudia sú nepoddajnými, vidím, že v nich stále ešte je potenciál, že sa dajú „pretvoriť“. S umeleckým kováčstvom som stále trochu v kontakte, snažím sa chodiť na výstavy a odborné sympóziá, mám medzi nimi stále veľa priateľov.
Kto je Ing. arch. Rudolf Chodelka (54)
hlavný architekt mesta Žilina
Stav: Som šťastne ženatý a máme dve deti, čo sú naše najlepšie realizácie.
Záľuby: Hokej, lyžovanie, bežky, hudba a literatúra. A milujem kosiť trávnik. No mojou slabosťou je, že čas na záľuby si neviem úplne zorganizovať. Asi som sa nechal pohltiť mojou prácou, a už mi veľa voľného času neostáva, čo moja manželka neberie s nadšením. Ale, našťastie, mám v nej obrovské pochopenie a podporu, bez nej by som nič nedokázal.
Relax: Najlepšie je, keď si môžem ľahnúť do vane s horúcou vodou a čítať si knižku. A sauna, na to si čas nájdem.
