Rodák z Tepličky nad Váhom sa od detstva venoval športu, najmä futbalu, ktorý neskôr hrával popri hokeji aj v seniorskom veku. V oblastných súťažiach obliekal dresy Tepličky, Kotrčinej Lúčky a Zádubnia. S hokejom začínal v 60-tych rokoch v žilinskom doraste pri tréneroch Ľudovítovi Karšayovi a Jozefovi Kvasnicovi, ktorý sa neskôr stal jeho dlhoročným kamarátom a tenisovým partnerom. V sezóne 1969/1970 sa stal najlepším strelcom v slovenskej juniorskej súťaži, keď brankárom nastrieľal 38 gólov.
Ešte v tej istej sezóne sa prebojoval aj do žilinského „áčka“, ktorého dres obliekal 12 sezón, s výnimkou základnej vojenskej služby (narukoval do Trenčína, ale napokon ho prevelili do Trnavy). Ako hovorí, v Žiline zažil so spoluhráčmi krásne roky na ľade aj mimo neho. Veľmi rád spomína na spoluhráčov ako Laco Machyna, Robo Kašša st., Vlado Korž, Ďuro Hammer, Mikino Kontšek, Palo Frankl, Palo Rehák, Kalman Bielečka, Jožo Gamboš, Miloš Grúň, Miloš Bellan, Vlado Žiliak, Milan Laco, Pišta Macko, Jožo Funtík, Vlado Pavelka, Ľubo Juriga, Ičo Tatranský, Peter Porubec, Miro Holiš, či trénerov pod ktorými pôsobil – „Jumbo“ Kvasnica, Libor Hodoň, Tono Šoltés, Dušan Ondruš, Václav Pantůček, Zdeno Cypris, Milan Grandtner, Laco Hančin či Vlado Korž. Po skončení aktívnej kariéry presedlal na trénerstvo, pričom sa okrem pôsobenia pri seniorskom tíme dlhé roky venoval najmä výchove žilinskej hokejovej mládeže. Jeho rukami prešli seniorskí i mládežnícki reprezentanti – Stanislav Horanský, Michal Hreus, Tomáš Harant, Marek Hrivík, Peter Cehlárik, Peter Kašša, Igor Marták a ďalší. „Z mojich zverencov spomeniem ešte bratov Chlapíkovcov, Ivana Lokaja, Holákovcov, Maťa Gromu, Rada Trajčíka, bratov Hutyrovcov, Roba Kaššu mladšieho, ktorý sa venuje žilinskej hokejovej histórii či Borisa Vinczeho, trénujúceho dlhé roky v USA. V americkom Dallase sme vďaka nemu boli s mládežníckymi tímami Žiliny viackrát na turnaji,“ hovorí oslávenec a dodáva: „Za tie roky som na žilinskom „zimáku“ zažil veľmi veľa funkcionárov, trénerov, spoluhráčov, odchovancov či hokejových priaznivcov. Všetkých nemôžem spomenúť a človek si v tomto veku už všeličo nepamätá, tak verím, že sa nikto neurazí. Všetkým touto cestou želám veľa zdravia a verím, že sa žilinskému hokeju bude dariť tak ako voľakedy. Veľmi som „vlkom“ držal palce, aby postúpili do extraligy. Škoda finále, verím, že sa im to podarí čo najskôr.“ Hoci dosiahol dôchodkový vek, stále ho môžete stretnúť na žilinskom zimnom štadióne, kde pracuje ako zamestnanec správcovskej spoločnosti Žilbyt.
