Žilinský Večerník

Galéria F sa programovo venuje fotografii, vy­stavovali tu napríklad Alex Mlynárčik, Da­rius Laski, Jaro Hulka a ďalší. V súčasnosti si do galérie môžete prísť pozrieť fotografie Ja­roslava Horečného.

MESTSKÉ ILÚZIE
Cyklus fotografií Jaroslava Horečné­ho pod názvom Mestské ilúzie patrí do kategórie vzrušujúco-emočných diel. „Cyklus Mestských ilúzií sta­via Jaroslava Horečného do polo­hy fotografa impulzívneho typu so zmyslom pre jasný a vyhranený programový zámer,“ hovorí Milan Mazúr, kurátor výstavy. „Sondova­ním nových, doteraz nevyužívaných možností fotografického výrazu sa necháva inšpirovať zdanlivo banál­nymi a apriórnymi skutočnosťami bežného života. Akoby sa snažil zachytiť človeka tam, kde nie je, podávať o ňom správu aj bez jeho prítomnosti.“
Ako ďalej dodáva: „Záznamy objektívu necháva často „opájať“ vtipnou metaforou, okamžitým nápadom či zaujatím k istej sku­točnosti, ktorú interpretuje často do nových súvislostí až významo­vých rovín.“

REFLEXY
„Tematika mesta ma začala zaují­mať v 90. rokoch, potom neskôr po roku 2000. No vtedy som už mesto snímal úplne inak. V odrazoch,“ prezrádza autor výstavy.
Na snímkach využíva opti­ku reflexov výkladových plôch, nachádza vizuálne prepojenia, komunikačné úsilia, ktoré vytvá­rajú príbehy alebo nastavujú svo­jimi manifestáciami zrkadlo ab­surdite (či genialite?) civilizácie. „Využívam reflex vo svetelných plochách, v odrazoch áut, vo vý­kladoch a pod., čím vznikajú veci, ktoré vyzerajú ako montáže.“ Ide však o montáže s využitím od­razov, ktoré vznikajú priamo na mieste. A fotografie teda nie sú upravované.

MENIACI SA „ORGANIZMUS“
Mesto je neustále sa meniaci „or­ganizmus“ a často vytvára emó­ciu miesta, v ktorom autor skúma nielen okolie, ale je pozorný k de­tailom. „Autor využíva texty, ich fragmenty sprevádzajúce mestské prostredie ako organickú súčasť výpovede,“ vraví Milan Mazúr. „(Ne)aranžované „divadlo“ street artu ho vťahuje do situácie skúmať neustále nové a nové príbehy.“
Jaroslav Horečný vytvára priestor pre diváka – konzumenta zúčastniť sa vedome či nevedome príbehu, do ktorého buď vstúpi, alebo sa stane len pasívnym po­zorovateľom. „Na snímkach vidieť atmosféru mesta ako ľudského mraveniska, kde sa realizujú všet­ky procesy od módy, predaja vecí, reklamy, dopravy a podobne,“ ho­vorí Jaroslav Horečný. Obrazy tvárí, postáv, odkazov či nápisov autor zámerne „vytrháva“ z pôvodného kontextu a pripisuje im nové významy.

SUVERENITA
„Jaroslav Horečný dospel k zrodu „inej“ fázy svojej tvorby, prezrá­dzajúc v nej znaky zrelosti, su­verenity ovládanej inteligenciou fotografickej výtvarnej reči a kon­centrovanej výrazovej sily. Pozo­ruje prostredie mesta ako miesta, v ktorom existuje ľudská civilizá­cia,“ dopĺňa na záver kurátor.