Žilinský Večerník

26. apríl 2024 | Jaroslava
| 9°C

Zaujalo nás

Jeden z posledných majstrov hodinárov žije vo Frivalde

Hodinárstvo je remeslo, ktoré dnes vymiera. Aspoň to, ktoré sa zaoberá opravou mechanických hodín. Tie už dnes len málokto používa a už vôbec nikto nevyrába. 

19.08.2013 | 14:10

Hodinárstvo je remeslo, ktoré dnes vymiera. Aspoň to, ktoré sa zaoberá opravou mechanických hodín. Tie už dnes len málokto používa a už vôbec nikto nevyrába. 

 

V Rajeckej Lesnej žije jeden z posledných aktívnych hodinárov na Slovensku. Opravám a zbieraniu mechanických hodín sa Bohuslav Pekný venuje od svojich štrnástich rokov. Vydržal pri svojom koníčku až doteraz, hoci má len pár rokov do dôchodku a hoci vo svojej obci pôsobil šestnásť rokov ako starosta.

„Hodiny mi prirástli k srdcu v mladosti. U nás v Rajeckej Lesnej som spoznal hodinára Františka Kašubu. Často som ho navštevoval a veľmi veľa som sa od neho naučil,“ prezradil nám majster. Remeslo mu učarovalo natoľko, že postupne od Františka Kašubu prevzal celú, ako by sme dnes povedali, agendu, aj s výbavou.

„Už v tých štrnástich rokoch som si doma vytvoril samostatný kútik a neskôr izbičku, kde som hodiny opravoval aj zbieral,“ dodáva. Vyučil sa za stolára, hoci túžil po hodinárskom remesle. Problémy so zrakom mu však zhatali plány. No nenechal sa odradiť a namiesto hodinárskeho zamestnania reparoval hodiny ako svoj koníček.

Za tú dobu ich bolo skutočne veľa – nástenné, podlahové, náramkové, budíky, ba dokonca aj vežové. „Dnes sa už poväčšine opravujú elektrické hodiny. Poznám vari len troch – štyroch hodinárov, ktorí sa stále venujú mechanickým hodinám. Aj firmy, ktoré vyrábali rôzne súčiastky, s tým prestali. Preto je dnes obrovský problém zohnať nejakú súčiastku. Musím chodiť po rôznych zberateľských burzách a niektoré si aj vyrobiť,“ prezrádza Bohuslav Pekný. Aj preto si ho volajú z celého Slovenska. Opravoval hodiny v Rožňave, Nitre, Prievidzi, v Beckove a ďalších dedinách, kde mu zverili opravu hodín. Majstrov, ako je on, totiž nie je veľa.

Okrem toho, že opravuje hodiny, ich aj zbiera. „Moja zbierka budíkov, stolových a nástenných hodín má okolo tisíc kusov. Bohužiaľ, finančná situácia ma už aj prinútila, aby som niektoré hodiny predal. Napríklad krásne nástenné štvrťovky, ktoré mali tri závažia a odbíjali celé aj štvrťhodiny. Je mi za nimi veľmi ľúto. Boli vzácne, cena takýchto hodín sa dnes pohybuje od 500 do 1500 eur,“ hovorí.

Svojho koníčka sa Bohuslav Pekný nevzdal ani počas výkonu starostovskej funkcie v obci. Celkovo ju zastával štyri volebné obdobia. „Ľuďom som sa snažil čo najviac pomáhať a riešiť ich problémy, taktiež mi veľmi záležalo na tradíciách i rozvoji obce. Hodinám som sa však neprestal venovať. Dokonca som sa pri nich vedel odreagovať a načerpať inšpiráciu, ba aj mnohé veci vyriešiť,“ prezrádza.

Dnes je nezamestnaný a tak má na svoj koníček dostatok času. „Ak majú ľudia mechanické a starožitné hodiny, ktoré treba opraviť, môžu sa na mňa s dôverou obrátiť. Nájdu ma doma v Rajeckej Lesnej,“ dodáva na záver Bohuslav Pekný.

Michal Filek

Snímka Pavol Ďurčo

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod