Mohli by ste priblížiť, akú rolu zohráva v osvete nedávny Deň narcisov?
Deň Narcisov je už tridsať rokov významnou tradíciou v našej krajine. Liga proti rakovine prostredníctvom tejto zbierky podporuje osvetu a prevenciu, čo je kľúčové v boji proti rakovine. Angažuje sa v nej viacero významných osobností zo sveta kultúry, športu, ale aj vedy a výskumu, lekári aj nelekári. Sám túto aktivitu veľmi vítam a podporujem. Vo svojej praxi som sa stretom s niekoľko tisíckami prípadov rakoviny hrubého čreva a viem, že čím skoršie štádium operujeme, tým lepšie sú výsledky. Mám pacientov, ktorí mi píšu aj viac ako 20 rokov po operácia a vieme hovoriť o ich úplnom vyliečení.
Aký je výskyt rakoviny hrubého čreva na Slovensku v porovnaní so zahraničím?
Žiaľ, Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom tohto ochorenia. U žien je druhým najčastejším typom po rakovine prsníka, u mužov po rakovine prostaty. Ročne evidujeme viac než 4500 nových prípadov. Sme v prvej trojke na svete vo výskyte rakoviny hrubého čreva, pričom je to na Slovensku druhá najčastejšia príčina úmrtí na rakovinu. Ročne na ňu u nás zomrie približne 1700 pacientov. Pritom 7 až 29 % pacientom sa ochorenie po liečbe vráti. Tieto nelichotivé čísla nás vedú k viacerým aktivitám v odbornom, ale aj laickom pacientskom svete. Okrem Dňa narcisov existuje viacero takýchto aktivít, ktorými sa snažím napomáhať k osvete. Napríklad nedávno som propagoval prevenciu v Teleráne TV Markíza.
Majú sa báť aj mladí ľudia?
Áno, žiaľ v posledných rokoch sa kolorektálny karcinóm objavuje stále častejšie u ľudí mladších než 50 rokov, dokonca aj vo veku 20 až 30 rokov. Tento trend je celosvetový, potvrdzujú ho aj publikácie v renomovaných časopisoch, napr. Lancet of Oncology 2025. V prípade mladých ľudí je dokonca ochorenie agresívnejšie a horšie sa diagnostikuje.
Aké sú hlavné faktory, ktoré tento nárast spôsobujú?
Medzi najvýznamnejšie faktory patrí spôsob stravovania – nízky príjem vlákniny, vysoká konzumácia priemyselne spracovaných potravín, nadbytok červeného mäsa a udenín. Ďalej nezdravý životný štýl, obezita, sedavé zamestnanie a nedostatok pohybu. Približne 20 % mladých pacientov má genetickú predispozíciu. Dôležitá je aj zmena črevného mikrobiómu v dôsledku moderných stravovacích trendov a častého užívania antibiotík.
Aké príznaky by mali jednotlivci vnímať ako varovanie?
Treba si všímať zmeny vo vyprázdňovaní, dlhotrvajúcu hnačku či zápchu, krv v stolici, bolesti brucha, nevysvetliteľnú únavu a náhly úbytok hmotnosti. Žiaľ, tieto príznaky sú často prehliadané alebo pripisované iným ochoreniam.
Aké možnosti prevencie a skríningu sú dostupné?
Odporúča sa začať so skríningom v skoršom veku, najmä ak sa ochorenie v minulosti vyskytlo v rodine. Medzi možnosti patrí test na okultné krvácanie, t. j. domáci test, ktorý je dostupný v lekárňach. Pri pozitívnom výsledku je potrebné absolvovať kolonoskopiu. Ide o najúčinnejšiu metódu, ktorá umožňuje odhaliť a odstrániť polypy, prípadne odobrať vzorku na diagnostiku. Dôležitú úlohu zohráva aj životný štýl – zvýšiť príjem vlákniny, obmedziť alkohol a fajčenie. Veľmi dôležitou je pohybová aktivita, čo je preventívnym faktorom pri viacerých civilizačných ochoreniach. Samozrejme, hýbať sa treba v rámci možností organizmu, keďže kolorektálny karcinóm je predsa len doménou vyššieho veku.
Ľudia sa boja kolonoskopie najmä pre bolesti. Čo by ste odporučil ako náhradu?
Dnešné moderné CT prístroje dokážu urobiť tzv. virtuálnu kolonoskopiu, t. j. kolonoskopiu bez zavádzania hadice cez konečník. Cez ten sa len nafúkne plyn a do žily sa podá špeciálna látka, počítač v CT prístroji potom vytvorí z týchto dvoch modalít pomerne verný obraz vnútra hrubého čreva s jeho možným patologickým obsahom. Nerozozná však „prilepenú“ stolicu pri nedokonalom vyčistení od možného polypu či rakoviny, a pri podozrení by mal viest ku kolonoskopii, kde sa z tohto útvaru dá zobrať histologická vzorka. Preto je len doplnkovou metódou a kolonoskopiu nikdy nenahradí. Bolesti pri kolonoskopii vnímajú ľudia individuálne, pre tých „citlivejších“ sa dá pripraviť tlmiaca injekcia, tzv. predikácia, ale pacient je pri vedomí. V určitom malom percente sa vykonáva v plnej anestézii, pred čím by som rád varoval, nakoľko aj celková anestézia má svoje komplikácie vrátane smrteľných. Navyše, pri absencii bolestivosti a obranných reakcii sa častejšie môže vyskytnúť komplikácia kolonoskopie, a to prederavenie čreva. Svojim pacientom vždy odporúčam vyskúšať kolonoskopiu s premedikáciou, pričom sa drvivá väčšina z týchto zákrokov podarí.
Kto a kedy má teda ísť na kolonoskopiu?
Tu sa nám názory mierne líšia a nahráva to nerozhodným pacientom. Tí však potom za to pykajú najviac, ak sa nádor zistí neskoro. Ako som už povedal, platí, že čím skôr sa na nádor príde, tým sú šance na vyliečenie a roky prežitia vyššie. Kolonoskopie sú kľúčové pre včasné odhalenie kolorektálneho karcinómu a môžu výrazne znížiť riziko vzniku rakoviny odstránením polypov. K časovaniu prevencie treba povedať, že ľudia so stredným rizikom by mali začať so skríningom vo veku 45 rokov a v prípade normálnych výsledkov by mali každých 10 rokov absolvovať kolonoskopiu. Skupiny s vysokým rizikom, ako sú ľudia s rodinnou anamnézou, zápalovým ochorením čriev alebo genetickými podmienkami, môžu vyžadovať skoršie a častejšie vyšetrenia, často už od 20. alebo 30. roku života. Mimo toho, príznaky ako krvácanie z konečníka alebo nevysvetliteľný úbytok hmotnosti si vyžadujú okamžité vyšetrenie bez ohľadu na vek alebo predchádzajúcu anamnézu. Frekvencia kontrol je potom 5 až 10 rokov podľa nálezu. Zdôrazňujem, že kolonoskopia je bezpečná a vďaka sedatívam – premedikácii sa dá zvládnuť. Neexistuje jednotný celosvetovo prijatý program s časovaním, no je nutné si uvedomiť, že sme svetovým lídrom v tejto nelichotivej štatistike.
Aký je aktuálny štandard liečby a aké trendy očakávate v budúcnosti?
Štandardom je chirurgická operácia, vo väčšine prípadov laparoskopicky alebo roboticky. Cieľom je odstránenie celého nádoru vrátane spádových lymfatických uzlín. Pacientovi pomôžu aj tzv. paliatívne alebo pomocné operácie, pri ktorých sa nádor zmenší alebo bypasom či vývodom obíde. Tieto metódy sa stávajú dostupné aj v menších nemocniciach, čo skracuje dobu od diagnózy po operáciu a výrazne vylepšuje situáciu. Patria však do rúk najskúsenejších chirurgov. Do budúcnosti očakávame zdokonalenie chirurgických techník, anestéziológie, biologickej liečby, ako aj rozvoj genetických a génových inžinierskych postupov. Ak sa na základe tohto rozhovoru aspoň jeden človek rozhodne pre kolonoskopiu, ktorá odhalí včasný nádor a následná operácia mu zachráni život, potom to nebolo zbytočné...
KTO JE MUDr. Rastislav Johanes (61), PhD., MBA?
Narodil sa 3. 11. 1964 v Žiline. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Fakulte všeobecného lekárstva Univerzity Karlovej v Prahe. V roku 1989 nastúpil ako lekár na chirurgické oddelenie žilinskej nemocnice, kde okrem iného pôsobil dvanásť rokov ako primár chirurgického oddelenia i na poste námestníka riaditeľa FNsP. Od roku 2015 je námestníkom riaditeľa a primárom Centrálnych operačných sál v Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou v Dolnom Kubíne. Je predsedom Slovenskej laparoskopickej spoločnosti, členom niekoľkých odborných spoločností a stavovských organizácií, ako aj čestným členom štyroch zahraničných chirurgických spoločností. Je pedagógom na Slovenskej zdravotníckej univerzite, zároveň pravidelne absolvuje vzdelávanie v rámci medzinárodných postgraduálnych kurzov, workshopov či študijných pobytov. V roku 2024 mu bola udelená bronzová medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti Propter merita. Ľuďom sa snaží pomáhať, nielen z pozície lekára, ale aj poslanca Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, kde je predsedom zdravotnej komisie. Dve volebné obdobia absolvoval aj ako poslanec Mestského zastupiteľstva v Žiline. Dlhoročne pôsobil aj ako lekár či funkcionár hokejového klubu MsHK Žilina.
