Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. september 2017 | Ľuboslav, Ľuboslava

Kultúra

Jozef Boroň: Dobrá fotografia nikdy nezostarne

Jeho doménou je veľkoformátová fotografia. Jeho zameraním je ženský akt a zátišie. Jeho fotografie sú nabité silnými emóciami. O kom hovoríme? O Žilinčanovi Jozefovi Boroňovi.

18.08.2017 | 09:47

Každý z nás už iste v ruke držal fotoaparát. Veď v súčasnej moder­nej dobe ho každý nosí so sebou vo svojom mobilnom telefóne. Svet je plný digitálnych fotografií. No práve tento druh fotografie ho nezaují­ma. Jozef Boroň sa venuje analó­govej veľkoformátovej fotografii. Pod veľkým formátom máme na mysli negatív s rozmermi 24 cm x 30 cm. „Keď niekomu ukážem fotoapa­rát, tak povie, že je to muzeálny typ, že to nemôže urobiť fotogra­fiu,“ povedal Jozef Boroň s úsme­vom na perách. Čuduj sa svete, fo­tografiu to urobí. A nie hocijakú!

CESTA NASPÄŤ

Ako fotograf sa Jozef Boroň vybral cestou naspäť. Začínal fotografo­vať digitálom ako každý iný, no pohľad na snímky ho neuspokojo­val. Akoby im niečo chýbalo. Ne­vyžarovali z nich žiadne emócie. Preto sa začal obzerať po iných možnostiach. Pomaly sa vracal akoby do minulosti. Začal fotiť so staručkým analógovým Rollei­flexom a zistil, že snímky, ktoré prostredníctvom neho urobil, boli lepšie, krajšie, emocionálnejšie. Skúšal ďalej, až kým neskončil pri tom najstaršom type fotoaparátu – veľkoformátový drevák 24 x 30. „Vždy sa mi páčili fotografie sta­rých majstrov fotografov,“ vyslo­vil. „Staré čiernobiele fotografie majú dušu,“ dodal. Rozhodol sa, že sa vydá rovnakou cestou, veľmi náročnou, ale o to hodnotnejšou.

FOTOGRAF SAMOUK

Fotografovať na starom aparáte sa naučil sám. „Potrebné informá­cie som našiel na internete. Nik­to ma neučil. Sledoval som ľudí, ktorí o tom písali,“ povedal. Foto­grafovanie sa stalo jeho vášňou, celodennou záľubou. „Venujem sa tomu niekedy aj 24 hodín denne, lebo ma to baví,“ prezradil. „Ak chceme dobrú fotogra­fiu, ktorá vyjadruje nejaký pocit, potrebujeme zanietenosť a čas. A práve čas v dnešnej dobe mno­hým ľuďom chýba,“ povedal Jo­zef Boroň. Čas obzvlášť potrebuje i on, keďže používa technológiu dávnych majstrov. Pretože Jozef nielenže fotografuje na starom 100-ročnom fotoaparáte, ale on si k tomu vyrába aj všetku potrebnú chémiu. „Miešam si chémiu pres­ne podľa starých receptov,“ pove­dal. Naučil sa to sám a zistil, že je oveľa lepšie, keď si ju namieša sám, akoby ju mal kúpiť hotovú.

ŽENSKÉ TELO

Historickou technikou zvečňuje Jozef Boroň hlavne ženské telo. „Snažím sa zachytiť ľudskú bytosť, ako ju vidím ja,“ prezradil. „Moje ženské akty sú pocitové, bez vulgárnosti.“ Ženy sprevádzajú fotografa po celý život. „K ženám mám klad­ný vzťah. Ženské telo je jedineč­né, dá sa povedať, že okolo neho a okolo ženského zadku sa točí celý svet. Veď kvôli ženám vzni­kali vojny a rozbroje, nie? Ženy sú fascinujúce.“ Či sú ich telá dokonalé, alebo nie, Jozef sa vždy snaží do fotogra­fie vložiť pozitívnu energiu. „Ne­fotím negatívne fotky. Negativiz­mu je všade okolo nás veľa. Mňa to nezaujíma.“ Jeho fotografie dýchajú, sú živé, majú dušu. Ženy na nich sú priro­dzené, či už sú nahé alebo obleče­né. Žiadne vyumelkované voskové figuríny. O tom, ako ženu odfotí, roz­hoduje výlučne sám. „Nápad na snímku nesmie nikdy vzniknúť v hlave modelky. Všetko určujem ja – ako má stáť, kde má mať ruky, vlasy... Keď idem fotiť modelku, už vopred mám premyslené, ako bude fotografia vyzerať. Pravda­že, nedeje sa to hneď. Rozmýšľam o tom niekoľko dní, niekedy aj mesiac.“ Taká fotografia potom v ateliéri alebo exteriéri vzniká aj niekoľko hodín. „Fotografujem nápad, pre­to nič nenechávam na náhodu,“ povedal. Navyše, prístroj mu ne­dovolí nafotiť niekoľko snímok za sebou, ako to dokáže digitál. Občas, hoci málokedy, sa sta­ne i to, že snímka nevyjde podľa jeho predstáv, niečo jej chýba ale­bo sa pokazí pri procese výroby. Nemožno sa čudovať, Jozef všetko fotografuje manuálne a spracováva fotochemickou cestou. Nástrahy sú teda rôzne. Keď sa to už stane, fo­tograf pripisuje vinu sebe. „Vždy je to moja chyba, lebo som ju nevedel dotiahnuť do dokonalosti.“ Vtedy väčšinou zmení celú kon­cepciu kompozície. Modelke vy­myslí inú pózu, aby vyjadrovala emóciu, či už ide o výraz rozmýš­ľajúcej ženy, výraz ženy zamilova­nej či niečo očakávajúcej. Emócie môžu byť rôzne. Za mesiac urobí asi dve foto­grafie. „Nejde mi o kvantitu, ale o kvalitu. Fotografie musia byť do­konalé. Jednoducho také, že môžu ísť automaticky na výstavu.“

ZÁTIŠIA

Okrem ženských aktov fotí Jozef Boroň aj zátišia. „Zátišie je upo­kojujúce, dokážete sa naň pozerať hodiny, dni, mesiace, roky.“ Jozef vie o tom svoje, pretože ho vždy fascinovali napríklad zá­tišia českého fotografa Josefa Sud­ka. „Stotožňujem sa s názorom práve Josefa Sudka, že fotografia je o bežných, obyčajných veciach,“ prezradil. Nápady na jeho zátišia skrsli fotografovi nenápadne a na ne­zvyčajných miestach. „Napríklad nápad na jedno zátišie mi skrsol pri sedení pri káve v kaviarni. A z toho nápadu vznikla fantastic­ká fotka.“

ÚSPEŠNÝ FOTOGRAF

Za veľký úspech Jozef považuje, že sa jedna z jeho veľkoformátových fotografií dostala do prestížnej francúzskej knihy Sensual Photo­graphy 2015, v ktorej zverejňujú snímky elitných fotografov. Okrem toho si jeho fotografie mohli pozrieť milovníci kvalitnej fotky na výstave v galérii Ana­logue v Prahe na Malej Strane v apríli tohto roku. Naposledy vystavoval svoje snímky iba nedávno, koncom júna, a to v Galérii J. Kollára v Banskej Štiavnici. „Bolo to spojené so se­minárom k analógovej fotografii,“ priblížil. Mnoho z jeho tvorby mô­žete nájsť nielen v galériách, ale aj na jeho webových stránkach.

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: Archív Jozefa Boroňa

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
12 °C
8 °C
11 °C
TOPlist
zilinskyvecernik_monitor_prod