Už ste sa stihli spamätať a oddýchnuť si po náročnej kampani?
Keďže som úradujúcim predsedom, nedá sa o spamätávaní hovoriť, pretože naďalej pokračujem v práci. Čo sa týka spamätávania sa z neférovej kampane, tak tu som nastavený na to, že ako politik a verejný činiteľ musím znášať viac ako bežní ľudia. Malo by to však mať určitú hranicu a myslím si, že tá bola v tomto prípade prekročená. Moji príbuzní a blízki boli atakovaní nie celkom korektným spôsobom. To ma mrzí najviac. Pokiaľ útoky smerujú len na moju osobu, je to v poriadku. Toto však zabolí.
Kedy vám bolo najťažšie? Zapochybovali ste niekedy o svojom víťazstve?
Odmalička som športovec a som teda zvyknutý, že keď človek nastupuje na štartovaciu čiaru, musí byť kvalitne pripravený, ale len to nie vždy stačí. Musí byť tiež dobre psychicky naladený a musí byť dobrá konštelácia hviezd, musí mať šťastie a potom sa ukáže. Voľby sú podobné. Všetci sa staviame na štartovaciu čiaru a po voľbách sa ukáže, kto zvíťazil. Už na štarte som v prvom rade nepochyboval, že sa nám, spoločne s kolegami, podarilo urobiť kus práce, ktorú je za nami vidieť.
Ako sa však cíti človek, ktorý si o sebe v novinách prečíta, že zadlžil kraj, zamestnáva eštebákov, protežuje konkrétnu firmu, nakupuje predražené prístroje a chce sprivatizovať zdravotníctvo?
Začnem konkrétne. Vyrastal som v rodine, kde nás bolo sedem detí a rodičia sa museli veľmi obracať. V rodine sme mali aj strýka, ktorý bol saleziánom a bol počas barbarskej noci v Šaštíne zatknutý, odkrútil si vo väzení niekoľko rokov. Ja som mal to šťastie, že som sa s ním ako malý chlapec stretával. Bol som pri mnohých debatách, kde hovoril o svojom eštebákovi, ktorý ho strážil. Ktorý sa mu ospravedlňoval s tým, že si robí len svoju prácu a ako mu strýko vždy odpustil. Obviňovať ma dnes z niečo takého, ako je spolupráca s ŠTB, je naozaj smiešne. Naopak, som presvedčený, že morálna očista po roku 1989 je nesmierne dôležitá. Nepozerám sa na veci len čierno-bielo, že všetko bolo vtedy zlé. Ale boli tam veci, ktoré boli naozaj zlé, ako prenasledovanie, politické čistky, popravy. Preto si myslím, že je naozaj potrebné, aby prebehla očista a bolo jasne povedané, kto sú tí, ktorí takto slúžili. Dôkazom toho, že sám takto postupujem, je aj to, že som nenavrhol na vymenovanie dvoch kandidátov na riaditeľov, ktorí prešli výberovým konaním. Chápem však aj to, že tí, ktorí sami s ŠTB spolupracovali, ťažko uveria druhému, že on nespolupracoval.
Takže podľa vašich informácií bol niektorý z vašich protikandidátov vedený vo zväzkoch ŠTB?
Ja som sa nikdy nechcel znižovať k takýmto podpásovkám. Vždy som sa snažil, aby kampaň bola fair-play, aby v nej zvíťazili argumenty. Aj ja som mohol v debatách manipulatívne použiť, že môj protikandidát Miroslav Mikolášik je evidovaný v zozname ŠTB pod krycím menom Fero. Nepoužil som to, lebo si myslím, že to do kampane nepatrí. V nej sa má hovoriť o tom, čo ľuďom ponúkame. Ostatne, dnes si každý môže toto meno nájsť a overiť na internete.
Žilinský samosprávny kraj je asi jediné miesto na Slovensku, kde sa uplatňuje lustračný zákon. Ak je teda skutočne pravda, že dávate uchádzačov o zamestnanie prelustrovať.
Predseda samosprávneho kraja má silné kompetencie, ktoré sú vyvážené spoločne so zastupiteľstvom. Tak, ako zastupiteľstvo jediné rozhoduje o rozpočte a majetku kraja, v kompetencii predsedu je navrhovať riaditeľov organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorých potom schvaľuje zastupiteľstvo. Ja som už od začiatku povedal, že nebudem navrhovať sám a ustanovil som pri každom výberovom konaní komisiu, ktorá je zložená z poslancov, úradníkov, aj odborníkov. Komisia mi dá návrh a ja si ešte vybraného uchádzača prelustrujem, či nespolupracoval s ŠTB. Je to kompetencia, ktorú využívam, aj keď zákon o tom vyslovene nehovorí.
To, že ste ticho znášali útoky súperov malo možno následok, že ste dostali o 16 344 hlasov menej ako pred štyrmi rokmi.
Voľby sú prejavom demokracie. Pred rokom 1989 bola povinnosť ísť voliť, teraz tu prevláda apatia. Naozaj je pravda, a ja sa ľuďom nečudujem, že pokiaľ dostali do každej schránky v ŽSK, ktorých je dovedna 250-tisíc, pamflet, ktorý nebol ani podpísaný, a ktorý ma spochybňoval, tak ich to mohlo odradiť od toho, aby išli voliť. Navyše som dostával len malú šancu, aby som to mohol vysvetľovať. Dokonca to prebehlo vo viacerých vlnách. Objektívnym faktorom je aj to, že sa volieb zúčastnilo len 21,5 % voličov, zatiaľ čo pred štyrmi rokmi 24 %. To je veľký rozdiel a veľké množstvo ľudí. Veľmi si vážim, že ľudia sa nenechali odradiť, išli k voľbám a napriek útokom prejavili svoju vôľu a dali mi najvyššie percento hlasov vôbec na Slovensku.
Aká je podľa vás príčina nízkej účasti?
Je tu všeobecná morálna kríza spoločnosti. Sme svedkami mnohých javov, na ktoré sme pred rokom 1989 neboli zvyknutí. Dnes prechádzame prerodom, ktorý sa prejavuje aj poklesom účasti vo voľbách. Tí, ktorí sa na krajských voľbách zúčastnili, sú tí, ktorí majú naozaj veľký záujem o dianie okolo seba. Tieto voľby, napríklad, neumožňujú, aby ste dostali domov dopredu zoznam kandidátov, čo je nedostatok, ktorý chceme v najbližšej dobe odstrániť. Tí, čo prišli voliť, teda presne vedeli, prečo idú voliť a koho idú voliť. Je na nás, politikoch, aby sme sa snažili čoraz viac obyvateľom ukazovať, prečo je kraj dôležitý. Že kompetencie, ktoré kraj má, veľmi významne ovplyvňujú život všetkých ľudí v Žilinskom samosprávnom kraji.
Na šíriteľa informácií ste podali trestné oznámenie. Viete už povedať, kto by mohol byť ich autorom, prípadne objednávateľom? Mohol to byť niekto z vašich priamych súperov vo voľbách?
Nepredpokladám, že by si dal niekto takú prácu a vynaložil by toľko finančných prostriedkov na to, aby vydal takéto pamflety v obrovských nákladoch, ak by to bol človek nezainteresovaný na kampani. Veď vydanie 250-tisíc takýchto novín sa pohybuje okolo 15-tisíc eur, plus doručovanie. Čiže nepredpokladám, že sú za tým ľudia, ktorí nekandidovali. Napokon každý, kto si Župné novinky, ktoré vyšli tesne pred voľbami, prečítal, si urobil vlastný úsudok. Na stredovej dvojstránke totiž bolo porovnanie dvoch kandidátov, pričom Juraj Blanár bol rozdupaný pod čiernu zem a Miroslav Mikolášik vykreslený priam ideálne.
Takže bol za tým Miroslav Mikolášik?
Netvrdím, že to bol priamo on, ale zrejme niekto, kto bol blízko neho. Čo je však zaujímavé, ako vydavateľ bolo uvedené občianske združenie z Bratislavy. Jeho predseda mi minulý týždeň zavolal a ospravedlnil sa mi, pretože s tým vraj nemajú nič spoločné a ich združenie zneužili. Je potrebné, aby sa to vyšetrilo. Tento pamflet totiž poškodil nielen moje meno, ale aj meno ŽSK a všetkých zamestnancov, ktorí si robia svoju prácu. Po prvýkrát v živote som teda podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za ohováranie a myslím si, že vyšetrovateľ má dostatok dôkazov, aby mohol konať.
Takže predseda združenia vám zavolal, že oni nič také nevydali?
Áno, je to tak a sám podal v tejto veci trestné oznámenie.
Okrem iného o vás v Župných novinkách napísali: „Kým konkurenčné spoločnosti sa len bezmocne prizerajú, firme SOAR prichádzajú na účet milióny eur“. Je to vraj preto, že ju riadia vám blízki muži. Poznáte sa s konateľom? Uvádzajú aj, že firmu v skutočnosti riadi poslanec župy Ján Podmanický. Je to skutočne tak? Je v poriadku, keď sa firme, riadenej poslancom v župe, darí?
Každý si môže na internete pozrieť, kto je za tou firmou. Ján Podmanický tam určite nie je. ŽSK musí ctiť zákon o verejnom obstarávaní a ten určuje jasné pravidlá. Ja som zároveň stavebný inžinier a Slovensko je také malé, že stavbári sa navzájom poznajú. S tým nič neurobíte, s mnohými sme priatelia, spoznali sme sa pred mojím vstupom do politiky, keď som pracoval v jednej z najväčších stavebných firiem na Slovensku. Keď sa ma spýtate na šéfa hociktorej stavebnej firmy, tak sa s ním určite budem poznať, lebo sme stavbári. Ale čo je dôležité, ŽSK nastúpil cestu verejného obstarávania prostredníctvom elektronických aukcií. Je to najvyšší stupeň dosiahnutia transparentnosti. My sme takýchto obstarávaní urobili už stovky a ušetrili sme prostredníctvom nich 3,6 milióna eur. Zároveň je to systém, ktorý je otvorený pre každého, nikomu nemôžeme zakázať, aby sa o zákazky v ŽSK uchádzal. Sú dokonca firmy, ktoré sa priam špecializujú na niektoré úrady. Sledujú výzvy, pripravujú sa na ne. To my nemôžeme ovplyvniť. Ja som si to však naštudoval a zistil som, že táto firma realizovala z celkového objemu investícií len okolo 7 %. Absolútne vylučujem hocijaké manipulácie. Aj tieto tvrdenia sú predmetom podaného trestného oznámenia.
Vysúťažená cena sa však mala navyšovať prostredníctvom množstva uzatvorených dodatkov.
Každý stavbár vie, že pokiaľ rekonštruuje staré budovy, ku ktorým nemá ani pôvodnú dokumentáciu, tak môže nastať situácia, že niektorá konštrukcia je v dezolátnom stave a je potrebné ju opraviť. Nenecháme ju predsa tak. Tým zveľadíme dielo ešte viac. Neuzatvárali sa dodatky, ktoré by navyšovali pôvodnú cenu, ale boli to dodatky na práce navyše, ktoré si projekty vyžiadali. Jedno takéto navýšenie prezentovali až vo výške sto percent. Nepozreli sa však na to, že po podpise zmluvy s firmou došlo k veternej smršti, ktorá nám strhla kompletne celú strechu a my sme ju museli opraviť. Bola to zároveň poistná udalosť, ktorá je zdokumentovaná a teda rozhodne nebola vymyslená.
Ďalšie predražené obstarávanie ste vraj urobili v prípade nákupu CT prístrojov pre nemocnice.
ŽSK ako prvý na Slovensku obstarával CT prístroj so záručnou dobou nie na dva roky, ale na sedem rokov. Pretože to je podľa odborníkov morálna životnosť takéhoto prístroja. Jednou z najdrahších položiek počas jeho prevádzky je výmena lampy, ktorá stojí okolo 120-tisíc eur. Počas životnosti sa minú 3 – 4 takéto lampy. Preto sme sa rozhodli, že prístroj obstaráme tak, aby sme už mali toto všetko zaplatené. Preto sme kúpili prístroj spolu so servisom a výmenou lámp na sedem rokov za 1 070 000 eur. V pamflete však uviedli, že sme ho kúpili draho, pretože v Dunajskej Strede ho obstarali za 919-tisíc eur. Už ale zamlčali, že tam ho kúpili so servisom iba na jeden rok a následne uzavreli servisnú zmluvu na ďalších 6 rokov za 420-tisíc eur. Dohromady je to teda 1 339 000 eur. Takže o prepočítaní ŽSK kúpil prístroj o 266-tisíc eur lacnejšie. Následne sme kúpili ďalšie dva prístroje v hodnote 1 136 000 eur. Bolo to však preto, že dobu splácania sme nastavili na 60 mesiacov, kým pri tom prvom len na 36 mesiacov. Premietla sa tu teda aj cena peňazí. Ale opäť sme tieto prístroje kúpili na sedem rokov, kým iní poskytovatelia obstarali prístroj porovnateľných parametrov, ale len zo záručnou dobou dva roky. Napríklad Žilinská nemocnica ho potom kúpila za 1 760 000 eur. Ukázali sme takto, že sa dá hospodáriť aj iným spôsobom. Naše nemocnice majú už druhý rok vyrovnané hospodárenie, napriek tomu, že pred sebou tlačíme obrovský dlh z roku 2011, kedy ich štát, na rozdiel od štátnych nemocníc, neoddlžil.
Pod vaším vedením vraj župa rozpredala polikliniky v Martine, Turčianskych Tepliciach, Liptovskom Mikuláši za nižšie ceny, ako bol znalecký posudok a údajne čelíte trestnému oznámenie, keď mal byť kraj takto poškodený o viac ako 1,7 mld. eur. Je to pravda?
Práve minulý týždeň mi z generálnej prokuratúry doručili oznámenie o zastavení konania v tejto veci pre jeho neopodstatnenosť. Tým sa potvrdilo, že toto podanie bolo len predvolebným ťahom, ako očierniť ŽSK. Pokojne ho mohli podať pred pol rokom, ale nechali si to až na obdobie pred voľbami. Dokázalo sa však, že sme konali v zmysle zákona a hospodárne.
Michal Filek
Snímka Radim Poledňák
