Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

19. november 2019 | Alžbeta
| 10°C

História

Ked Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice

V severných oblastiach Slovenska sa za prvý zimný deň považoval tradične deň sv. Martina (11. november). V horských polohách sa už začiatkom novembra dá očakávať prvý sneh, aj preto sa u nás hovorí, že tento svätec prichádza na bielom koni.

08.11.2019 | 12:03

V tomto období bol už v okolitých obciach ustajnený dobytok a pastieri zazimovali ovce v dedinách. O dni sv. Martina sa v Rajeckej Lesnej hovorilo, že Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice. V tento deň sa začínalo v obci priasť. 

ZÁBAVA PRI PRIADKACH 


Ako si pred pár rokmi zaspomínala pani Antónia Nemčeková (90), keďže v 30. rokoch 20. storočia dožívala v Rajeckej Lesnej forma rozšírenej rodiny, po večeroch spoločne priadli ženy žijúce v jednej domácnosti, teda gazdiná s nevestami a slobodnými vnučkami. V domácnostiach, kde sa ešte v 70. rokoch 20. storočia naďalej pestoval ľan, sa ženy ešte počas zimných večerov venovali pradeniu. No keďže forma rozšírenej rodiny už bola v tomto období prežitkom, vydaté ženy – susedky alebo kamarátky sa schádzali podľa Antónie Nemčekovej po večeroch v niektorom dome, kde spoločne pracovali, rozprávali sa, spievali a zabávali. „Vo štvrtok bolo celý deň zakázané priasť. Keď ktorási žena predsa len priadla, čosi k nej prišlo, strepalo jej kolovratom a skričalo na  ňu, že vo štvrtok sa nepradie. Nepriadlo sa ani v sobotu popoludní, v nedeľu, na sv. Mikuláša, na sv. Luciu, tiež od Štedrého večera do Troch kráľov,“ zaspomínala si Antónia Nemčeková.


BOLI DNI, KED SA PRIASŤ NESMELO


Počas štvrtkov a sobotňajších večerov sa teda vykonávali iné práce, napríklad sa „drápalo pjerie“ v niektorom z domov, kde mali husi. Bola to jedna z príležitostí na stretnutie so susedmi, na zábavu, strašidelné rozprávania počas dlhých zimných večerov. Drápačky fungovali ako forma susedskej výpomoci a domáci mali pre prítomných vždy pripravené aj malé občerstvenie vo forme pečiva, pampúškov a čaju s rumom. 
Sobota popoludní zas bola vnímaná ako „predvečer sviatku“, kedy sa už nevykonávali žiadne ťažšie práce, pretože ľudia sa už pripravovali na svätenie nedele. V nedeľu sa tradične nepracovalo, bol „sviatek“, frívaldské ženy popoludní po litániách spoločne „riaseľi kasaňice“, muži sa schádzali osobitne v skupinkách a spoločne sa rozprávali, bavili.


PRED MARTINOM „MITROVANIE“


Obdobie okolo Martina je charakteristické skracovaním dní a viac-menej sa ním uzatváral hospodársky rok. No predchádzal mu ešte jeden dôležitý dátum, a to deň svätého Demetera (26. október), považovaný za sviatok baču, valachov a majiteľov oviec, ktorým sa končila pastierska sezóna. Práve na Mitra sa zháňali ovce zo salašov do dedín, kde si ich gazdovia podelili a zazimovali. Pastieri v kostole poďakovali za Božiu pomoc, obetovali tradičné dary – oštiepky a ovčie syry. No a nakoniec nadišlo tradičné vyúčtovanie pastierskej sezóny – mitrovanie. Majiteľom oviec odovzdávali syry a oštiepky. V Čičmanoch vraj zvykli za jednu ovcu dávať štyri až šesť kíl ovčieho syra. Po vyúčtovaní bača vyplatil valachov a honelníkov a nastali dvojdňové hody spojené s baraním gulášom, pálenkou a dobrou zábavou bez ženskej spoločnosti, ktoré vraj na chlapské hody nemali prístup.

Autor: Soňa Vanovčanová

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod