Ako sa začal písať príbeh Králikovcov a lukostreľby? Kto z vás prvý chytil do rúk luk a kedy sa k nemu postupne pridali ostatní?
Ako prvý začal Ľubomír starší. Už v detstve ho to vždy ťahalo k „indiánom“. Neskôr si na strednej škole kúpil svoj prvý luk a skúšal si len tak amatérsky strieľať doma na záhrade. Potom ho odložil do skrine a život plynul ďalej. Ako išiel čas, začala sa rozrastať rodina, oživili sa jeho spomienky a vrátila sa aj chuť na lukostreľbu. Vyrobil si doma svoj „jazdecký luk“ a začal opäť skúšať. Okrem toho prišla aj doba internetová a tam sa mu podarilo nájsť prvé informácie o klube v našom okolí. Prvé stretnutia s ľuďmi, prvé preteky v blízkom Varíne. Postupne sa k nemu pridal syn Marek, potom dcéra Zuzka a napokon aj ja s najmladším synom Ľubkom.
Šesť dní v Maďarsku
S akými očakávaniami ste na majstrovstvá cestovali?
Zabojovať ako lev a doniesť domov najlepší výsledok. Ak sa ujde aj nejaká medaila, o to bude väčšia radosť. Naše očakávania neboli až také vysoké vzhľadom na štartovnú listinu, ale rozhodli sme sa, že bez boja to súperom nedáme.
Ako vyzerajú majstrovstvá sveta deň po dni?
Takéto preteky trvajú približne šesť dní. Prvý deň je otvorenie. Druhý, tretí a štvrtý deň sa strieľa na trati. Nestrieľame všetci naraz, ale máme určený začiatok štartu. Vzhľadom na to, že nás je päť členov a každý má iný začiatok štartu, tak sa nám občas stáva, že sme skoro celý deň na pretekoch. Na ubytovanie sa prídeme už iba najesť a prespať. Porozprávame si naše dojmy z pretekov, naše pokazené výstrely, trošku hodíme kalkuláciu výsledkov. Piaty deň, ak nestrieľame „tímovku“, tak máme voľno. To sa vždy snažíme využiť na spoznávanie okolitých miest. No a posledný, šiesty deň, sa konajú finálové rozstrely. Keď sa človeku podarí umiestniť do prvej šestky, tak nastupuje ešte do finále. Tam je pripravených šesť zvieratiek, ktoré rozhodnú o všetkom.
Ako by ste majstrovstvá celkovo zhodnotili?
Boli to pre našu rodinu veľmi úspešné preteky. Domov sme si priniesli štyri zlaté medaily a krásne vybojované šieste miesto. Na každé preteky ideme „s motýlikmi v bruchu“, tlčúcim srdcom a obavami, čo si pre nás organizátor pripravil, čím nás prekvapí. Ako budú na tom naši súperi, či sa nám vôbec podarí niečo si vybojovať. Konkurencia na takýchto veľkých pretekoch býva veľká a silná. Sú to väčšinou strelci, ktorí vo svojej krajine patria medzi tých najlepších. A Maďarsko je krajina, ktorá vyniká strelcami v našej divízii, teda v kategórii jazdecký luk. O to viac nás teší a hreje pri srdci, že práve nám sa podarilo pokoriť takýchto súperov. Ani vo sne nám nenapadlo, že to nakoniec takto super dopadne.
Králikovci na MS v 3D lukostreľbe v Maďarsku
Miesto a termín: Maďarsko Szilvásvárad, 31. 08. 2026 – 06. 09. 2026
Divízia: jazdecký luk - PBHB - primitiv bow, horse bow
Ľubomír, otec: Adults (21-54 years) — Male 1. miesto
Zuzana, mama: Adults (21-54 years) — Female 1. miesto
Marek, [17]: Junior (15-17 years) — Male 1. miesto
Zuzka, [20]: Young Adult (18-20 years) — Female 1. miesto
Ľubko, [14]: Cadet (13-14 years) — Male 6. miesto
Keby auto vedelo rozprávať
Koľko času lukostreľbe ako rodina venujete? Ako vyzerá, keď sa pripravujete na veľké preteky?
No, úprimne, nie je toho času toľko, koľko by sme tomu chceli venovať. Príprava na naozaj veľké preteky prebieha každý deň a každý z nás pri nej vypustí aj vyše 100 šípov.
Rozoberáte si po pretekoch každý výstrel? A bývajú medzi vami aj „tiché domácnosti“, keď niekomu niečo nevyjde?
To je asi prvé, čo urobíme, keď sa všetci usadíme do auta a vyrazíme domov. Počas cesty stihneme rozobrať všetky naše „wau“ momenty, ale aj nevydarené výstrely. Navzájom si povieme, čo sme mohli urobiť lepšie a čo sa nám, naopak, podarilo na jednotku. Snažíme sa poučiť z vlastných chýb, no nie je to vždy jednoduché. Každé preteky sú iné, mení sa terén aj počasie a človek jednoducho nie vždy má svoj deň. A keď sa nám nedarí, vieme si nájsť stráááášne veľa výhovoriek. Keby naše auto vedelo rozprávať, tak by vám toho veľa povedalo. Ale všetko zostane vyrozprávané v ňom, ako aj naše nálady a sklamania. Doma to už potom všetko funguje, ako má.
Doma tím, na trati súperi
Skĺbiť vrcholovú lukostreľbu s každodenným životom nie je vždy jednoduché. Mama Zuzana priznáva, že šport si občas vyžiada svoju daň aj v domácnosti. „Dom a záhrada nevyzerajú vždy ako zo škatuľky. Občas má prednosť lukostreľba, občas domácnosť. Ale keď sa človek posnaží a pomôžu všetci členovia rodiny, dá sa všetko,“ hovorí s úsmevom. Na otázku, či je žena a mama v tomto športe vnímaná inak, odpovedá stručne: „Ani nie.“
Pre dcéru Zuzku je lukostreľba predovšetkým rodinným športom. Rodičia jej síce odovzdávajú cenné rady, no najdôležitejšie je, že pri ňom trávia čas spoločne. Na pretekoch však nechýba ani súrodenecká rivalita. „Naťahujeme sa, kto lepšie strelil, ale aj keď sa trošku pochytíme, hneď pri ďalšom terči na to zabudneme,“ priznáva.
Otec Ľubomír starší zatiaľ svoje deti za vážnych súperov nepovažuje. Marek sa však už čoskoro posunie do kategórie dospelých, a tak možno príde zmena. „Možno ho potom začnem brať vážne,“ dodáva s humorom. Byť zároveň otcom, trénerom a súperom podľa neho nie je náročné, keď človek robí veci s láskou. „Som nesmierne hrdý na svoje deti, na ich úspechy. Ale aj výhry, aj prehry jednoducho patria k športu.“
Marek si váži podporu rodičov, ktorí mu dali výstroj, cenné rady aj možnosť súťažiť. Samotný boj na trati si však musí vybojovať každý sám. „Aj keď je okolo vás veľa súperov, ten najväčší súper ste vy sám. Vaša hlava, vaše rozhodnutie,“ hovorí.
A kto je podľa najmladšieho Ľubka najlepším strelcom v rodine? Jednoznačne otec. Hneď však dodáva, že mama ho statečne dobieha a občas ho dokonca aj prestrieľa. Keď práve nemajú v rukách luky, Králikovci trávia čas na záhrade, pri filme alebo na spoločných výletoch. Lebo hoci na trati každý bojuje sám za seba, mimo nej zostávajú predovšetkým rodinou.
Čo je 3D lukostreľba
Na rozdiel od klasickej lukostreľby sa nestrieľa na obyčajné terče, ale na makety zvierat. Strelec nestojí na jednej čiare a „nepáli“ šíp za šípom, trať vedie lesom, lúkami a niekedy aj okolo starých hradov a zrúcanín. Vzdialenosť terča nikto vopred nepozná a každý terč je postavený inak. Králikovci tak popri pretekoch spoznávajú aj Slovensko.
