Folklórny festival Korňanská studnička – Studnička tradícií, piesní a príbehov ponúkol v sobotu v amfiteátri v Korni program, v ktorom sa stretli piesne z konkrétnych kysuckých lokalít, ľudové rozprávanie, pracovné obyčaje, tradičná muzika aj príbehy starých muzikantov. Festival zároveň ukázal, že o ľudovú kultúru majú záujem aj deti a mladí ľudia, ktorí si k nej hľadajú vlastnú cestu. „Práve v tom spočíval najväčší význam tohtoročnej Korňanskej studničky. Tradičná kultúra tu nebola predstavená ako niečo uzavreté v minulosti. Zaznela v podaní detí, mladých spevákov a muzikantov, ktorí si k nej hľadajú vlastnú cestu,“ uviedla Silvia Kajanková, riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci.
Keď tradície preberajú najmladší
Festival otvorili domáci najmladší účinkujúci. Detský folklórny súbor Lipovienka z Korne predstavil život detí v minulosti – pasenie kráv, prácu na poli, hrabanie sena, hry a spoločný spev. Vystúpenie sprevádzala živá hudba mladých heligonkárov. Práve domáci súbor symbolicky otvoril tému, ktorá sa niesla celým festivalom – ako môže tradičná kultúra prechádzať z jednej generácie na druhú. Do sveta ľudového rozprávačstva zaviedla divákov Lucia Zatkuliaková z Turzovky s príbehom Leto na Kysuciach. Mladá rozprávačka sa venuje umeleckému prednesu, divadlu poézie a rozprávačstvu a za svoje vystúpenia získala viacero ocenení na regionálnych i celoslovenských súťažiach. Na Lipovienku nadviazal Detský folklórny súbor Kelčovan z Čadce. V jeho programe zazneli piesne z Horného Kelčova a Skalitého. Nechýbala ani choreografia Jožko Janošec, inšpirovaná príbehom mladého muzikanta z Horného Kelčova, ktorý sa zaujímal o ľudové nástroje a chodieval sa učiť od starších muzikantov. Prvý programový blok uzavrel hosť z druhej strany hranice – Dětský folklorní soubor Zaolzioczek z Jablunkova. Mladí tanečníci a speváci predstavili tradičné piesne a tance Těšínskeho Sliezska, Beskýd a priľahlého regiónu Kysúc. Ich vystúpenie prirodzene pripomenulo, že folklórne tradície spájajú regióny na oboch stranách hranice a že kultúrne dedičstvo Kysúc a Těšínska má k sebe veľmi blízko.
Práca, zvyky a príbehy našich predkov
Druhý blok festivalu preniesol návštevníkov do každodenného života ľudí, pre ktorých boli práca, spev, zvyky a spoločné chvíle prirodzenou súčasťou každého dňa. Ľudová rozprávačka Agnesa Priehodová z Oščadnice priniesla príbehy plné humoru, životnej skúsenosti a spomienok na svet našich predkov. Na jej rozprávanie nadviazala Folklórna skupina Svrčinka zo Svrčinovca s pásmom Hrabanie sena. Ťažkú prácu na lúkach predstavila ako súčasť života, v ktorom si ľudia aj pri náročnej robote dokázali nájsť čas na spev, smiech a spoločný oddych.
Folklórna skupina Kýčera z Ochodnice predstavila zvykoslovné pásmo Spracovanie konope. Diváci mohli sledovať tradičný postup spracovania konopy a zároveň spoznať pracovné postupy a zručnosti, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou života na dedine. Domáca Folklórna skupina Nevädza z Korne sa predstavila programom Piesne spod Beskyda. Skupina sa od svojho vzniku v roku 2015 venuje uchovávaniu a prezentácii tradičnej kultúry najmä z oblasti horných Kysúc a bývalej veľkej Turzovky.
Staré piesne dostali mladé hlasy
Jedným z najvýraznejších momentov festivalu bolo predstavenie mladých interpretov, ktorí sa venujú starému piesňovému a hudobnému materiálu. Štefánia Kubincová z Makova zaspievala staršie baladické piesne z okolia Turzovky. Vo svojom repertoári sa zameriava na piesne horných Kysúc, v ktorých sa zachovali príbehy, emócie a životné osudy minulých generácií. Za svoju interpretáciu získala viacero ocenení vrátane Hlavnej ceny Janky Guzovej v roku 2024 a zlatého pásma na celoštátnom kole súťaže Vidiečanova Habovka 2025. Na ňu nadviazal Dávid Novotný z Olešnej, ktorý predstavil hru na malom cimbale. Jeho vystúpenie bolo venované odkazu Jána Kuderavého zo Staškova, významného kysuckého cimbalistu prvej polovice 20. storočia. Novotný pri štúdiu jeho herného štýlu vychádza zo zachovaných nahrávok a snaží sa priblížiť spôsob hry, ktorý bol charakteristický pre horné Kysuce. Spoločné vystúpenie mladých interpretov tak prinieslo aj jednu z hlavných myšlienok festivalu – tradičná hudba nemusí zostať iba v archívoch. Keď sa jej ujmú mladí ľudia, môže opäť zaznievať pred publikom a získavať nových poslucháčov.
Od starých muzikantov k dnešným pódiám
Na hudobnú tradíciu nadviazali v závere hlavného programu ľudové hudby. Ľudová hudba Miroslava Mačuhu z Oščadnice predstavila tradičnú muziku z viacerých kysuckých lokalít. Súčasťou programu bola aj hudobná ukážka Po oščadnicky,“, ktoré vychádza z hudobného štýlu starších muzikantov z Oščadnice. Muzikanti pri jeho príprave študovali staré nahrávky a spôsob hry tamojších hudobníkov zo 60. rokov minulého storočia. Za toto spracovanie získali na celoštátnej súťaži Vidiečanova Habovka 2025 zlaté pásmo a titul laureáta. V programe zazneli aj melódie z Horného Kelčova a Skalitého. So skupinou si zaspievala aj Štefánia Kubincová. Festivalový program uzavrela Ľudová hudba Muzička spod Grúňa z Vysokej nad Kysucou. Rodinná muzika pôsobí od roku 2006 a venuje sa uchovávaniu tradičného spôsobu muzicírovania horných Kysúc. Vo svojom programe si pripomenula hudobný odkaz Jozefa Janošca z Horného Kelčova, predstavila melódie spojené s drotárskou tradíciou Vysokej nad Kysucou a zahrala aj piesne z Vadičova, ktoré patria k jej repertoáru od začiatkov pôsobenia.
Tradície sa dali nielen počúvať, ale aj vyskúšať
Korňanská studnička sa neodohrávala iba na javisku. Počas celého popoludnia mohli návštevníci nazrieť do sveta tradičných remesiel a sami si niektoré techniky vyskúšať. V tvorivých dielňach sa predstavilo tokárstvo, remenárstvo, tkáčstvo, vyšívanie, medovnikárstvo, keramika a hrnčiarstvo, výroba zo šúpolia, debnárstvo, kováčstvo či bylinkárstvo. Súčasťou podujatia bol aj tradičný remeselný jarmok a ochutnávka tradičnej kuchyne.
Symbolickým miestom festivalu bola aj studnička želaní, do ktorej mohli návštevníci vložiť svoje odkazy, priania či myšlienky. Po skončení hlavného programu pokračoval večer vystúpením hudobného zoskupenia Partia od Žiliny.
Korňanská studnička spojila generácie
Od detských piesní a hier cez staré balady, ľudové rozprávanie a pracovné obyčaje až po hudobný odkaz starých kysuckých muzikantov festival ukázal rôzne podoby tradičnej kultúry regiónu. Na jednom mieste sa stretli deti, mladí interpreti, skúsení folkloristi, rozprávači, muzikanti aj remeselníci. Každý z nich priniesol inú časť spoločného kultúrneho dedičstva – pieseň, tanec, príbeh, zvyk, melódiu alebo remeselnú zručnosť. Korňanská studnička tak nebola iba návratom do minulosti. Bola aj ukážkou toho, že tradícia môže žiť v súčasnosti – ak ju má kto spievať, hrať, rozprávať, vyrábať a odovzdávať ďalej.
Organizátormi festivalu boli Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, Občianske združenie „Kultúra Kysúc“ pri Kysuckom kultúrnom stredisku v Čadci a Obec Korňa. Partnermi podujatia boli Dom kultúry v Čadci a Žilinský turistický kraj, mediálnym partnerom bolo Rádio Regina. Podujatie z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Žilinský samosprávny kraj.
