Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

21. október 2017 | Uršuľa

Z regiónu

Malebné pasienky pod hradom Lietava v ohrození. Bude sa tam stavať?

Hrad Lietava patrí medzi najkrajšie hradné zrúcaniny na Slovensku. Je to aj vďaka prírode navôkol, ktorá vzbudzuje jedinečný dojem pri pohľade na národnú kultúrnu pamiatku. Je však možné, že to takto navždy nezostane. V Lietave a v Lietavskej Svinnej v súčasnosti vyvíjajú snahu, aby sa pod hradom nikdy nestavalo. Ktovie, či sa im to podarí.

16.06.2017 | 09:32

Lietavský hrad postavili na strmom hrebienku na rozhraní katastrov obcí Lietava a Lietav­ská Svinná koncom 13. storočia. Skalnatý hrebeň obklopený nád­hernou prírodou Súľovskej vrcho­viny si najmä z bezpečnostných dôvodov vybral za stavebnú par­celu pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. V súčasnosti patrí táto národná kultúrna pamiatka me­dzi najväčšie a najkrajšie hradné zrúcaniny na Slovensku. V roku 2012 Pamiatkový úrad Sloven­skej republiky vyhlásil okolo Lie­tavského hradu ochranné pásmo. Ako uvádza vo svojom rozhodnutí, dôvodom bola potreba zachovať dominantnosť pamiatky a rešpek­tovať chránené diaľkové pohľady na hrad.

UŽ CCA TRIDSAŤ ŽIADOSTÍ NA VÝSTAVBU

Do ochranného pásma však ne­patria všetky pozemky pod hra­dom. A to podľa projektanta územného plánu Lietavskej Svin­nej-Babkova a odborného porad­cu pre obstarávanie územného plánu v Lietave Vladimíra Bar­čiaka začína byť problém. Ako to­tiž upozorňuje, už niekoľko rokov, ale hlavne v v tomto, období sa prejavujú snahy o využitie tých­to „nechránených“ poľnohospo­dárskych pozemkov na stavebné účely. Ide totiž o veľmi lukratív­ne parcely. „Momentálne sa tam nemôže stavať, pretože územné plány obcí to neumožňujú. V sú­časnosti sú však vyvíjané veľké tlaky na to, aby aj tam vznikli sta­vebné pozemky, aby sme zmenili a doplnili územné plány obcí tak, aby sme vytvorili podmienky pre sústredenú takmer totálnu zá­stavbu rodinných domov aj rekre­ačných chát. Momentálne máme napr. v Lietavskej Svinnej-Babko­ve okolo tridsať žiadostí nielen na rodinné domy, ale aj na rekreačné chaty. Ľudí však v jednej aj druhej doline presviedčam, aby tam ne­stavali. Bola by to obrovská ško­da. Veď nikomu predtým to nena­padlo. Síce v 60. rokoch sa v okolí postavili nejaké chaty, ale tie sa „učupili“ bokom pod les v loka­litách Kňazovica či Biely Potok v Lietavskej Svinnej, resp. pod les v lokalite Majer v Lietave,“ hovorí Vladimír Barčiak.

Podľa autorizovaného architek­ta je dôležité, aby si ľudia uvedo­mili, aká je to vzácnosť. „Treba si vážiť, že máme takéto nedotknu­té predpolie hradu. Takto sme to zdedili a máme povinnosť to v takomto stave posunúť ďalej. Nie je to len naša vec, ale všetkých. Je to neopakovateľné, jedinečné, prí­rodné, rekreačné, historické, eko­logické a estetické prostredie mi­nimálne regionálneho významu,“ podotýka.

V blízkej budúcnosti by chcel dosiahnuť, aby sa do územných plánov oboch obcí zapracovali také záväzné podmienky, ktoré ni­kdy neumožnia pod hradom sta­vať. „Teda ochrániť toto územie navždy a využívať ho len na tu­ristiku, rekreáciu, cestovný ruch, šport, kultúru, organizovanie podujatí, na cyklotrasy... Dosiahnuť, aby obyvatelia oboch obcí boli pyšní na túto zachovalú krajinu s hradom, aby sa súčasťou ich po­vedomia stalo to, že tam si stavať jednoducho nikdy nedovolíme,“ vysvetľuje Vladimír Barčiak.

V OBCIACH REGULUJÚ ZÁVÄZNÉ ČASTI ÚZEMNÝCH PLÁNOV OBCÍ

V obci Lietava sa s uvedenou problematikou zaoberajú už od roku 2011. „Problematika obmedzovania výstavby v jednot­livých častiach katastrálneho úze­mia je dosť citlivá téma a je svo­jím spôsobom určitým zásahom do vlastníckych práv. Výstavba je zároveň limitovaná aj mnohý­mi objektívnymi faktormi, napr. vo vzťahu k ochranným pásmam vodných zdrojov, vodných tokov a ich inundačných území, lesov, svahových deformácií, chráne­ných území Natura 2000 a pod. Pri tvorbe územného plánu obce sme neustále riešili otázku ako mnohí vlastníci pozemkov, kde je možné vôbec výstavbu predovšetkým ro­dinných domov realizovať bez ob­medzení,“ vyjadril sa k téme sta­rosta obce Lietava Pavol Gašperik.

Hľadali preto riešenia, ktoré by zabezpečili rozvoj výstavby v úze­miach, kde je to možné bez li­mitov. „Našou snahou bolo nájsť kompromisný a čo najvhodnejší variant medzi potrebami vlastní­kov pozemkov a vhodným nasta­vením podmienok pre zachovanie prírodného a kultúrneho dedič­stva i pre nasledujúce generácie,“ vysvetľuje štatutár obce.

Zároveň obecné zastupiteľstvo schválilo doplnenie územného plánu obce o ustanovenia obme­dzujúce výstavbu v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiat­ky hradu Lietava. „V súčasnosti je podľa platného územného plánu obce Lietava výstavba v ochran­nom pásme národnej kultúrnej pamiatky hradu Lietava regulova­ná,“ konštatuje starosta Lietavy.

Rovnaké podmienky platia v princípe aj na území susednej obce. „So snahou pána Vladimí­ra Barčiaka – udržať pozemky pod hradom nezastavané – sa ako sta­rosta obce plne stotožňujem. Je dôležité, aby sme si takto nedo­tknutú krajinu, ktorá je na Slo­vensku unikátom, zachovali aj do budúcnosti,“ pripája sa starosta Lietavskej Svinnej-Babkova Igor Veselovský.

NIELEN HRAD, ALE AJ JEDINEČNÚ KRAJINU TREBA CHRÁNIŤ

Od roku 2003 opravuje zrúcani­nu, ktorá bola pred ôsmimi rok­mi zaradená medzi najohroze­nejšie pamiatky sveta, Združenie na záchranu Lietavského hradu. „Pohľad do krajiny zo zrúcaniny hradu je motor, ktorý privádza tisíce turistov na hradný kopec. Výhľad do malebnej krajiny lúk a lesov s pasúcimi sa ovečkami je upokojujúci a nepochybne patrí k symbolom Slovenska. Krajinu okolo hradu je potrebné chrániť s rovnakou intenzitou ako pa­miatku samotnú. Úprimne, kto stojí o výhľad do dvorov a záhrad novostavieb? Stráne pod hradom majú v súčasnom stave obrovskú hodnotu a ich zástavba by navždy negatívne poznamenala krajinu, v ktorej strede stojí hrad Lietava a do ktorej prichádzajú ľudia kvôli zážitku z pohľadu na niečo maleb­né a pre Slovensko špecifické,“ po­znamenal jeden zo zakladajúcich členov združenia Aleš Hoferek.

LÚKY AJ PRE VZÁCNEHO MOTÝĽA

Lietavský hrad je jednou z naj­významnejších pamiatok horného Považia. Okrem historickej hod­noty má jeho okolie veľký poten­ciál aj z hľadiska ochrany prírody. Krajinný architekt Marek Sobola, ktorý úzko spolupracuje so zdru­žením v rámci viacerých work­shopov, zrealizoval na niektorých častiach hradu extenzívne zele­né strechy. Takto to zdôvodňuje: „Cieľom týchto striech je nielen podporiť prirodzený vzhľad tor­zálnej architektúry v napojení na okolitú krajinu, ale tiež pokúsiť sa navrátiť nášho najvzácnejšie­ho motýľa jasoňa červenookého do bezprostredného okolia hradu, kde sa ešte v 50. rokoch 20. sto­ročia hojne vyskytoval. Aj vďaka zeleným strechám sa vytvára op­timálne prostredie a umelý bio­top veľmi vhodný pre vysadenie húseníc jasoňa červenookého, ktorý je zákonom chránený. Kľú­čovým prvkom pre vytvorenie ži­votaschopnej populácie jasoňov v lokalite Lietavského hradu bude nielen vyčistenie skál hradného vrchu a bezprostredného oko­lia zrúcaniny od stromov, ale tiež udržanie rozsiahlych lúčnych porastov bez náletových drevín v jeho blízkom okolí. Dospelé mo­týle potrebujú optimálnu plochu biotopu v rozlohe niekoľkých hek­tárov lúk.“

Autor: Michala Stehlíková

Foto: Rudo Mlich, archív Marek Sobola

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PONDELOK
17 °C
13 °C
8 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod