Aká bola pre vás táto sezóna?
Najnáročnejšia v doterajšej kariére. Najprv námcovid zobral fanúšikov z tribún, potom dlhé karantény, moja operácia, prekonaný covid a návrat na palubovku v mojom podaní po 180 dňoch od operácie. K tomu predčasný koniec v play-off pre klub. Beriem to tak, že čo ťa nezabije, to ťa posilní.
Opíšte moment, pri ktorom ste si privodili spomínané zranenie kolena.
Kondične som sa cítil fantasticky, hrali sme druhý zápas ligy proti Ústi nad Labem a tam som sa zranil. Skákal som po takú diskutabilnú loptu do auta, kde som nechcel zavaliť jednu hostesku, ktorá na našich domácich zápasov utierala palubovku. Pri tom pohybe sa mi nejak čudne pohlo koleno, zápas som dohral v pohode vďaka adrenalínu a hneď ďalší zápas mi koleno opuchlo. V novembri minulého roka došlo k artroskopii. Operovali ma v Hradci Králové, rekonvalescenciu som absolvoval kompletne v Česku.
Pociťujete stále problémy aj po sezóne či ste zdravotne v poriadku?
Kiežby ste mali pravdu. Teraz sa bude lámať chlieb, lebo sa rozhoduje, či budem kvôli krížnemu väzupotrebovať ďalšiu operáciu, alebo nie. Najlepšie by bolo, keby som ju nepotreboval, ale ak by to malo pomôcť, tak idem do toho. Mala by to byť plastika krížneho väzu, som v kontakte s viacerými odborníkmi a ich názory sú rôzne. Sám si však myslím, že operácia je do budúcnosti nevyhnutná, lebo mi to môže „rupnúť“ úplne.
A čo Pardubice, aké ste od nich dostaliodporúčania?
V klube chcú veľa trénovať cez sezónu, musím zvládnuť dva tréningy denne a koleno ma nemôže limitovať. Pardubice ma posielajú na operácie, aby sa to rýchlo vyriešilo. Sám neviem, kedy to uzavriem, no chcem to rýchlo vyriešiť, lebo najbližšie mesiace by som si rád zahral za slovenskú reprezentáciu.
Vraj ste mali kuriózny prípad aj pri koronavíruse. Čo sa tam udialo?
To bolo dosť humorné, lebo coviddostal takmer celý tím okrem mňa a musel som byť v karanténe. Potreboval som sa v novembri vrátiť na Slovensko, takže som si spravil test a vyšiel negatívne. O tri som už mal horúčky a mal som ďalšiu karanténu pekne doma. Priebeh bol v poriadku, mal som akoby chrípku, stratil som čuch a chuť.
Podpísali ste s klubom dvojročnú zmluvu – teda máte zmluvu ešte na najbližšiu sezónu? To stále platí?
Áno, zatiaľ áno. Rátajú so mnou, chceli som mnou už pred sezónou podpísať dlhodobý kontrakt. Sám som však v tejto sezóne nebol spokojný, každé ráno som mal po ťažšom tréningu či zápase problém zísť zo schodov a nastúpiť do auta. Problematické koleno je na odrazovej nohe, chvíľu som skúšal hrať s ortézou, potom som si ju dal dole, no bolesť neustupovala. Absolútne necítim spokojnosť s výkonmi, ale dobojoval som sezónu so vztýčenou hlavou.
Konečné šieste miesto v lige hodnotíte ako sklamanie?
Všetci sme to takto vnímali, ja som šiel do Pardubíc s cieľom získať medailu. Nechcem sa vyhovárať, ale mali sme množstvo zranení, čo sa nakopilo aj v play-off. Vypadli sme so cťou, no na to sa nikto už nepýta, lebo sme do semifinále nepostúpili.
Českému basketbalu kraľuje Nymburg. Vnímajú ostatné kluby, že sú dopredu odsúdené bojovať len o druhé miesto?
Vystihli ste to. Tento ročník bola slovenská liga vyrovnaná, mohol ju vyhrať hocikto. Česko má dlhoročného kráľa, na 99 percent sa vie, že vyhrá Nymburg. Ostatné kluby boli dosť vyrovnané, ligu môžem úrovňou porovnať so Slovenskom, ale tiež išla vďaka covidu troška dole.Páči sa mi, že tam hrajú Česi. V klube som bol na začiatku jediný, potom prišli dvaja legionári. Ak nerátam Nymburg a Hradec Králové, tak väčšinou hrajú domáci. Aj nás Slovákov je v lige maximálne desať, českí hráči dostávajú vo svojich kluboch veľa šancí.
Okúsili ste premiérovo zahraničie, peniaze chodili každý mesiac včas?
My sme dokonca dostávali výplaty ešte dopredu, ako sme mali dohodnuté. Pozrel som sa a píplo to ešte skôr ako malo. Na zázemie, fungovanie klubu na profesionálnej úrovni a podobné veci s tým spojené nemôžem povedať ani pol krivého slova.
To sú príjemnejšie starosti ako v Žiline, keď ste poslednú sezónu čakali dlhší čas na výplaty.
Okrem tej covidovej sezóny, keď nám peniaze v Žiline dorovnávali v júni, tak všetko fungovalo výborne. Ja si musím zaklopať, že s financiami som zatiaľ nemal v žiadnom klube problémy.
Láka vás aj reprezentačný dres? Tímu sa podarilo postúpiť do ďalšej fázy kvalifikácie.
Čaká nás predkvalifikácia na majstrovstvá sveta v auguste. Ak budem zdravý a dostanem šancu byť v užšom výbere, tak pôjdem rád. Máme v júni taký prvotný spoznávací zraz s novým trénerom, kde sa určite chystám a uvidíme, ako to pôjde ďalej.
Práve s vami absolvujeme prvý osobný rozhovor v tomto roku v prostredí žilinskej kaviarne. Vidieť na vás, že doma sa cítite výborne. Je to tak?
Za normálnych okolností by som bol ešte v Česku. Tam sa ešte normálne trénuje máj, jún. Dokopy som doma v Žiline dva týždne a cítim sa dobre v tomto smere. Neskutočne som sa tešil, lebo chodím do obľúbených reštaurácií, kaviarní a stretnem mnoho kamarátov. Konečne sedím na terase, dám si super jedlá, dobrú kávičku a som z toho nadšený.
Je váš program dňa zameraný iba na oddych?
Mal som v kolene zápal, dvakrát mi pichali plazmu. Snažím sa čas využiť na posilnenie tela, robím cviky, ktoré sa dajú robiť a som v očakávaní najbližších dní a rozhodnutí.
Ako ste trávili chvíle počas korony? Naučili ste sa nejaké nové aktivity?
Nedalo sa dokopy nič robiť. Hral som s chalanmi hry, učil som sa do školy. Ja som si aj vďaka týmto dňom uvedomil, že môžeme byť šťastní a vážiť si túto slobodu v podaní otvorených reštaurácií. Hneď sa cítim slobodnejší, vtedy som vnímal tie obmedzenia ako väzenie. Verím, že sa všetko čoskoro vráti do normálu a budeme si ešte viac vážiť maličkosti bežných dní ako pred pandémiou.
Kedy bude realitou inžiniersky titul?
To som aj jazvedavý! Spolu s Robom Rožánkom sme znova vo štvrtom ročníku, kde máme aj nejaképredmety z piateho ročníka. Robíme čo najviac skúšok a budúci rok sa to chystáme dobojovať. Len po tomto roku ja radšej nevravím nič, lebo to nikto nevie, čo bude.
Nemáte náhodou informácie, že Žilina by chcela obnoviť basketbal na extraligovej úrovni?
Počul som určité šumy, že partia nadšencov sa o niečo snažila, ale momentálne je basketbal v Žiline mŕtvy. Chcelo by to nejaký zázrak, aby sa vzkriesil. Doteraz ma to mrzí a stále mám v pamäti ten basketbalový ošiaľ v meste. Atmosféra na niektorých zápasoch bola úžasná, no minulosť už späť nevrátime.
Zrejme váš cieľ do ďalšej sezóny by po prečítaní týchto riadkov trafil asi každý, no dajte optimistickú prognózu.
Byť zdravý. Dať sa dokopy na sto percent. Určite sa chcem časom posunúť do inej basketbalovej krajiny ako Slovensko či Česko, no všetko sa bude odvíjať od zdravia.
