Do Žiliny sa dostal ako mladé ucho vďaka trénerovi Schottertovi. „Odporučil ma tamojším funkcionárom, a tak som bol v Žiline od roku 1967. Vtedy sa hrala v meste druhá liga, no do áčka ma zobrali v júli 1970, keď som mal 18 rokov,“ spomína si na svoje začiatky v drese ZVL Žilina. Debut bol proti pražskej Slavii a odohral na ihrisku 17 minút a v tom čase medzi žilinské osobnosti patrili Slezák, bratia Tománkovci, Chobot, Gáborík či Gomola. Počas vojenčiny v Dukle Praha sa Gerhátovi viažu aj najkrajšie futbalové spomienky, ktoré aj po dlhých rokoch spomínania nezmenil. Už pred dvadsiatimi rokmi tvrdil, že dať gól do siete Bayernu Mníchov je nádherné, čo platí aj dodnes. „Na zájazde vo Francúzsku sme hrali Dukla proti Bayernu prípravný zápas a vyhrali sme 2:1, keď som dal víťazný gól. Vtedy tam hral Beckenbauer, Gerd Muller a hral som osobku na Uliho Hoenesa. Od manažéra zájazdu som vtedy dostal odmenu 100 mariek, čo bol krásny peniaz.“ Aktívnu činnosť ukončil Gerhát v roku 1987 už v drese Ružomberku a v lige nastúpil v 258 zápasov s vizitkou 24 gólov. Dal sa na trénerskú dráhu, ktorú rovnako neľutuje. „Prešli mojimi rukami výborní hráči ako Mičenec, Rzestoto, Veselý, Braňo Labant, Goljan, Ďurica či Mintál. V súčasnosti mu najväčšiu radosť robia malí nasledovníci jeho rodu, ktorí sa dali v Žiline na dráhu začínajúcich hádzanárov. „Mám dve dcéry, jedna z nich je už v siedmom nebi a tá druhá Katka robí trénerku v hádzanárskom klube Slovan Malá Fatra. Veľmi sa teším, že vnúčence Betka a Jurko začínajú v prípravke robiť prvé športové kroky. Tieto momenty mi momentálne robia najväčšiu radosť.“
