Žilinský Večerník

25. apríl 2024 | Marek
| 1°C

Kultúra

Na fotografiách prepája život cez prahy storočí

Na stene estrádnej sály Domu odborov, kde Ľuboš Plešinger súťažne tancoval a v roku 1983 získal so svojou partnerkou titul majstra Slovenska v kategórii A v štandardných a latinsko-amerických tancoch, sú v týchto dňoch inštalované obrazy z jeho fotografií. Ide o panorámy, na ktorých prepája históriu a súčasnosť nášho mesta.

21.04.2017 | 12:43

Výstava Fotomosty Ži­liny II poskytuje divá­kovi nové pohľady na verejné priestory, domy a architektúru Žiliny. Kurátor výstavy, bývalý riaditeľ Štátneho archívu v Žiline Peter Štanský sa vyjadril, že: „Výstava Fotomosty je veľkým prínosom k tomu, čo latinčina nazvala Ge­nius loci, teda k spoznaniu ducha nášho mesta.“

PREPOJENIE

V Dome odborov, v reštaurácii Bulvaar restaurant na 1. poschodí, je impozantná výstava 18 panora­matických fotografií. „Ide o druhú sériu Fotomostov Žiliny, pano­ramatických fotografií súčasnej Žiliny. Mojou snahou bolo nájsť to isté miesto, odkiaľ historickú fotografiu nafotil fotograf pred 100 rokmi. Každá panoráma sú­časnej fotografie je nafotená v šty­roch vertikálnych rovinách v uhle 150° – 360°, čo je 40 až 100 jed­notlivých fotografií, ktoré sú v po­čítači „zošité“ do jednej panorámy. Do takto vytvorenej panorámy je vložená historická fotografia tak, aby „sedela“ po stránke stavebnej, architektonickej, ale aj po stránke empatickej. Čo znamená, že sa vo fotomostoch stretávajú ľudia, kto­rí už nežijú, s tými, ktorí sa tam teraz prechádzajú,“ povedal autor výstavy Ľuboš Plešinger.

Cez historické fotografie po­ukazuje na to, ako vyzeralo naše mesto v minulosti a k akému jeho rozmachu došlo po niekoľkých desiatkach rokov. Ako povedal Peter Štanský: „Na fotografiách prepája život cez prahy storočí. Akoby kriesi ducha života Žiliny z 19. a 20. storočia a porovnáva architektonické aj komerčné zme­ny mesta v 21. storočí.“

Sám autor hovorí, že chce, aby si ľudia uvedomili, že nežijeme len v tejto dobe, že ľudia tu žili už dávno pred nami. „Chcem, aby ľu­dia premýšľali nad svojou úlohou v tomto meste. Každý z nás by mal mať úctu k histórii svojho mes­ta a mal by sa snažiť svojím mys­lením, postojom a prácou o jeho ďalšie zveľaďovanie pre prichádza­júce generácie.“

Áno, to je presne úmyslom au­tora – podnietiť každého, kto si pozrie jeho dielo, aby sa zamyslel, spomenul si, aby v ňom vyvolal pocity osobnej skúsenosti, ale i ra­dosti pri pohľade na všetku tú krá­su, čo nám Žilina i autor dáva.

AKO FOTOGRAFIE, TAK I MAĽBY

Novinkou v tvorbe Ľuboša Plešin­gera je, že vo svojich panorámach, využil okrem spomínaných histo­rických fotografií aj maľby. Kon­krétne ide o maľby maliarov Mar­tina Benku a Mojmíra Vlkolačka.

„Keď som na Radnici videl maľ­by akademického maliara Mojmí­ra Vlkolačka, napadlo mi prepojiť ich podobne ako to robím s histo­rickými fotografiami. A podarilo sa,“ vyslovil autor výstavy. Jednu maľbu Žiliny, ktorú použil vo svo­jich panorámach (od neznámeho autora z roku 2009) dokonca na­šiel v jeden deň u seba v kancelá­rii. „Ležala iba tak na mojom stole a mne sa doteraz nepodarilo zistiť, od koho je.“ Na základe tejto foto­grafie vznikol zaujímavý fotomost Mariánskeho námestia.

Historické snímky fotografií a pohľadníc získal zo Štátneho archívu v Žiline od pánov Petra Štanského, Janka Slávika a iných zberateľov. Kópie kresieb a malieb Mojmíra Vlkolačka má z archívu mesta Žilina, ktoré získalo tieto diela darom od rodiny maliara.

„Žilina má to šťastie, že sa za­chovali rôzne podoby mesta už od roku 1871 až po súčasnosť na pohľadniciach i fotografiách. Prá­vom nás môžu napĺňať pocitom hrdosti k nášmu mestu, stredoveké pamiatky, ale aj novoveké skvosty ako secesná budova Rosenfeldovho paláca, budova Rakúsko uhorskej banky či Scheerové funkcionalis­tické budovy,“ vyslovil Štanský.

ĎALŠIE PLÁNY

S prepájaním histórie a súčasnos­ti autor nekončí. Vo výhľade má už ďalšie panorámy, na ktorých usilovne pracuje. Jeho myšlien­ky dokonca idú ešte ďalej. „Chcel by som z toho nakoniec urobiť knihu,“ povedal. Nešlo by o oby­čajnú knihu s faktami a fotogra­fiami. „Mám taký nápad zapojiť do nej aj ľudí, Žilinčanov. Predstavu­jem si to tak, že každá fotografia prinesie nejaký príbeh. Skutočný, ľudský príbeh. Aby tam neboli len informácie o tom, kedy sa postavi­la ktorá budova, ale aj informácia, že v nej žil ten a ten človek a zná­my bol tým a tým.“ Chcel by pre­to osloviť všetkých, najmä star­ších Žilinčanov, pamätníkov, aby prispeli svojím príbehom. V prí­pade, že máte zaujímavý príbeh alebo informácie z prostredia náš­ho mesta do pripravovanej knihy Fotomosty Žiliny, môžete osloviť autora pripravovanej publikácie Ľuboša Plešingera.

NÁMET NA ZAMYSLENIE

Čo dodať na záver? Fotografie Ľu­boša Plešingera sú nielen „histo­rické“ a umelecké, ale pri pohľade na ne u každého návštevníka vzni­ká myšlienka – kde to je, čo tam bolo, ako sa to zmenilo, čo otvá­ra zaujímavú diskusiu. Presved­čiť sa o tom môžete sami, keď si prídete pozrieť Fotomosty Žiliny II do Bulvaar Restaurant v Dome odborov do konca mesiaca. Ak to nestihnete, autor vás pozýva na výstavu Fotomosty Žiliny I + II obsahujúcu celkovo skoro 50 foto­grafií, ktorej vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 4. mája o 17. h vo výstavných priestoroch VÚC v Ži­line. Výstava potrvá do konca mája 2017.

Foto: autorka a z archívu ĽP

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod