Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

12. november 2019 | Svätopluk
| 10°C

Z regiónu

Na hrade Hričov chýba pracovná sila

Hrad Hričov zachraňujú dobrovoľníci už deviaty rok. Ide im to naozaj dobre, stredoveká ruina sa postupne mení na zachovalú hradnú zrúcaninu. Túto sezónu sa však práce na pamiatke pravdepodobne spomalia, keďže tento rok nebudú na hrade vypomáhať nezamestnaní z úradu práce. Združeniu totiž chýbajú členovia, ktorí by koordinovali záchranné činnosti na hrade.

15.06.2019 | 14:00

Do záchrany stredovekej pamiatky sa dobrovoľníci zo Združenia priateľov Hričovského hradu pustili v roku 2010, kedy združenie oficiálne vzniklo. Tento rok začali murársku sezónu až v júni, to však neznamená, že doteraz zaháľali. „Do dnešného dňa sme sa na hrade venovali haseniu vápna, vynášaniu vody a piesku, triedeniu kameňa a vypĺňaniu prasklín v skale v severozápadnom rohu zadného paláca chemickou kotvou a maltou. V spolupráci so ŽSK sa nám podarilo vybaviť označenie pre Hričovskú skalnú ihlu, ktorá doposiaľ nebola značená a návštevníci ju nevedeli nájsť. Aktuálne sa osadila v obci štvorjazyčná tabuľa a jeden smerník k tejto prírodnej pamiatke. V blízkej budúcnosti budú osadené ešte ďalšie dva smerníky až priamo k ihle. Unikátnosť tejto skalnej ihly je v tom, že ako jediná má v strede dieru a naozaj pripomína ihlu,“ uviedol k tohtoročným aktivitám, ktoré sa netýkajú len hradu, riaditeľ združenia Jozef Mihálik.

Chýbajú ľudia

Na tento rok si záchrancovia vytýčili niekoľko cieľov. Prioritne sa chcú venovať obnove zadného paláca, ktorý bol najviac ohrozenou časťou hradu. Na severnej stene plánujú zamurovať obrovskú kavernu, ktorá ohrozuje jej statiku, taktiež nadviažu na konzerváciu korún zadného paláca, čím sa zvýši bezpečnosť, keďže z tejto časti hradu neustále padali kamene, ktoré neohrozovali len členov združenia, ale aj návštevníkov hradu. „Budeme sa venovať aj zamurovaniu výpadku v južnom nároží tohto objektu a chceme zakonzervovať zvyšné pôvodné omietky v interiéri paláca. V prednom paláci sa pri jednom okne nachádza jediný maľovaný ozdobný detail, tzv. okenná šambrána. Šambránu by mal zakonzervovať odborný reštaurátor na omietky,“ hovorí o plánoch na tento rok Jozef Mihálik.

Je viac ako pravdepodobné, že práce sa na hrade počas tejto sezóny spomalia. Združenie sa tento rok nepridalo do projektu zapojenia nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva. Ako vysvetľuje riaditeľ združenia, nikto z členov si, žiaľ, už nemôže dovoliť zamestnať sa sezónne na hrade a koordinovať ľudí z úradu práce. „Nemalo by význam zamestnať neznámych ľudí bez dozoru. Žiaľ, budeme sa musieť vrátiť do čias, kedy sme sa tomu venovali len vo voľnom čase. Teraz budeme na hrade pravidelne počas víkendov a sviatkov. Veľmi by sme ocenili, keby sa k nám do združenia ešte niekto pridal. Chýbajú nám ľudia a na poslednej verejnej brigáde som bol len sám. Väčšie murárske zákroky budeme musieť riešiť externými murármi,“ skonštatoval.

Aj keď pomocných rúk na hrade ubudlo, počet návštevníkov každý rok rastie. A to aj vďaka usilovnosti členov združenia, ktorí hrad menia na nepoznanie. Stredoveká ruina sa postupne mení na zachovalú hradnú zrúcaninu. „Už počas tohto roka boli víkendy, kedy sa na hrade ledva pomestili návštevníci. Ešte by nás potešilo, keby sa aj z radov dobrovoľníkov našli ďalší nadšenci, ktorí by nám pomohli s prácami. Bezpečnosť areálu je pre nás prioritou a ak sa nám podarí získať financie, tak chceme tento rok v priestoroch horného paláca osadiť zábradlie,“ poznamenal Jozef Mihálik.

Pod hradom až štyri jaskyne

Výlet na hrad Hričov je naozaj veľkým zážitkom. Po ceste náučným chodníkom k stredovekej zrúcanine môžu návštevníci naraziť až na štyri jaskyne. „Jaskyne sa nachádzajú pod hradom. Jedna vyzerá ako prepadnutá chodba, druhá má tvar menšieho amfiteátra s vysekanými schodmi a tretia je len taká menšia chodbička. Naposledy, keď sme boli na hrade, sa nám podarilo objaviť aj štvrtú jaskyňu, ktorá sa však nachádza mimo trasy chodníka a vraj ich je v okolí aj viac, no ešte sme ich neobjavili. Minimálne jedna z jaskýň najbližšie pod hradom bola využívaná už od praveku. Našla sa tu kamenná čepieľka, tzv. pazúrik z obdobia 35-tisíc rokov pred naším letopočtom. V tejto jaskyni sa našla aj stredoveká keramika, takže sa potvrdilo využívanie jaskyne aj počas funkčnosti hradu. V budúcnosti aj tu plánujeme realizovať archeologické výskumy,“ zaujímavo rozpráva riaditeľ Združenia priateľov Hričovského hradu.

Stavebný vývoj hradu

Minulý týždeň vystúpil Jozef Mihálik na medzinárodnom seminári z oblasti archeológie, ktorý sa konal v Budatínskom hrade. Pred odbornou verejnosťou prednášal o stavebnom vývoji hradu Hričov. Čo zaujímavé o hrade povedal? „Stavebný vývoj hradu môžeme rozdeliť do troch základných etáp. V prvej etape niekedy medzi rokmi 1254 až 1265 vznikol samotný horný hrad na najvyššom bode kopca, čo dnes nazývame ako horný palác. Súčasťou tejto stavebnej etapy bolo vybudovanie predsunutej vežičky a hradobného múru, z ktorého v druhej stavebnej etape pravdepodobne počas Blažeja Podmanického v 15. storočí boli vytvorené palácové stavby, dnes nazývané ako predný a zadný palác a celá stavba sa navýšila o jedno poschodie. Predsunutá vežička, tzv. rožná veža bola rozšírená. Posledná výrazná etapa sa uskutočnila v prvej polovici 16. storočia. Počas nej bol zadný palác upravený a nadstavaný o štvrté nadzemné podlažie. Najvýraznejšou zmenou bolo vybudovanie tzv. stredného paláca, ktorý bol nalepený na západný múr predného paláca. Táto časť hradu je, žiaľ, takmer celá zaniknutá a bez rozsiahlejšieho archeologického výskumu nevieme presne určiť rozsah stavby. V tejto stavebnej etape bola prestavaná rožná veža a vzniklo celé predhradie s obvodovým múrom, prvou a druhou bránou, ako aj cisterna na vodu v predhradí,“ prerozprával.

Záchranu jedného z najstarších hradov na Považí financujú „chalani z Hričova“ najmä vďaka rôznym grantom a nadáciám. Tento rok združenie finančne podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ktoré im v rámci podprogramu na práce na hrade vyčlenilo 14-tisíc eur. Sumou 1000 eur prispel Žilinský samosprávny kraj. Nápomocné sú aj rôzne nadácie a slušnú finančnú sumu dokáže združenie získať aj cez dve percentá z daní. „Z týchto zdrojov plánujeme zabezpečiť počas celej sezóny odborné murárske práce, ďalej materiál ako vápno, piesok, tras, zorganizovať podujatia, zakonzervovať pôvodné omietky na hrade, vykonať čiastkový architektonicko-historický výskum, zakúpiť potrebné náradie, rolovací prezentačný baner a množstvo iných vecí,“ dodal k plánom s rozpočtom riaditeľ združenia Jozef Mihálik.


Mýtnica v Dolnom Hričove

Členovia Združenia priateľov Hričovského hradu sa už viac ako rok venujú aj mýtnici v Dolnom Hričove (súčasný kultúrny dom), v ktorej plánujú v budúcnosti vytvoriť vlastné expozičné priestory. V hlasovacom projekte, ktorý zastrešil známy obchodný reťazec, sa im podarilo vyhrať prvé miesto a získať 1300 eur na mýtnicu. Sumou 1000 eur ich podporila aj samotná obec. „Za tieto peniaze by sme chceli tento rok dokončiť reštaurátorský výskum pôvodných omietok, odstrániť novodobé nátery a zakonzervovať pôvodné omietky. Práce bude realizovať kvalifikovaný reštaurátor, tak dúfame, že sa nám do konca roka podarí túto etapu dokončiť. Ďalším krokom do budúcna bude výmena okien, dverí a montáž bezpečnostného systému,“ poznamenal k prácam na mýtnici, ktorá sa považuje za druhú najstaršiu stavbu v obci, Jozef Mihálik.

Autor: Michala Staníková

Foto: archív ZPHH

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod