
Štadión pod Dubňom
Keďže sa blížia reprezentačné
vystúpenia nášho národného
tímu, a to najskôr 22. marca
v kvalifikačnom boji proti Litve
a o štyri dni neskôr proti silnému
protivníkovi zo Švédska, je
prirodzené, aby sme si položili
otázku, prečo práve v Žiline.
Odpoveď je veľmi jednoduchá.
Pretože MŠK disponuje najmodernejším
štadiónom s najlepšou
infraštruktúrou poskytujúc
pre reprezentáciu komfortné
prostredie. Voľba bratislavských
Pasienkov ako dejiska
zápasov národného tímu vyznela
absolútne amatérsky
a nezodpovedne. Vedenie výprav
našich súperov, zahraniční
hostia, manažéri, skauti len
nechápavo krútili hlavou, kde
sa to vlastne ocitli. Ale ako je
na Slovensku klasikou, zodpovednosť
za podpis zmluvy
o prenájme tohto štadióna
vrátane výšky finančnej náhrady
zosobnená nebola nikomu
a radšej sa to zamietlo
pod koberec. Nové vedenie
SFZ úplne logicky obnovilo
spoluprácu so žilinským klubom,
lebo momentálne nemáme
vhodnejší stánok pre našu
reprezentáciu. Kvitujem modernizáciu
štadiónov v Myjave
a Senici, kde podobne ako v Žiline,
boli investované súkromné
peniaze. Bodaj by mal každý
klub aspoň na takúto rekonštrukciu
a hneď by prostredie
na zápasoch vyvolávalo dojem
kultúrneho predstavenia. Ale
vráťme sa k národnému štadiónu
a aktuálnym možnostiam.
Vláda, zväz a jednotlivé
subjekty pripúšťajú alternatívu
kompletnej rekonštrukcie
štadióna na Tehelnom poli
alebo výstavbu nového stánku
na zelenej lúke. Prestavba bývalého
stánku belasých je čisto
obchodným záujmom a snahou
niektorých záujmových
skupín, keďže v hre sú lukratívne
pozemky. Voľba výstavby
absolútne nového štadióna
na periférii hlavného mesta
s ohľadom na infraštruktúru
a dostupnosť je najsympatickejšia,
ale aj najnákladnejšia.
O termínoch príprav, začatia
stavby až jej dokončenia informovali
snáď už všetky domáce
médiá, vrátane bulvárnych.
Fotografie vizualizácie
nového štadióna v tlači, televízii
alebo na weboch okamžite
vzbudia nádej, aký nádherný
štadión budeme my Slováci
mať. Pri momentálnej ekonomickej
recesii neverím, že „nároďák“
bude stáť skôr ako za 5
až 7 rokov. Z jedného uhla pohľadu
krátky čas, ale z pohľadu
futbalovej komunity hanba
na ďalšiu neohraničenú periódu.
A preto, a to tvrdím ako nezaujatý
pozorovateľ, musí hrať
národné mužstvo v Žiline. Štadión
s kapacitou 10 790 miest
na sedenie, kompletne zastrešený,
s vyhrievaním trávnika
a perfektným vybavením od
administratívnej až po medicínsku
časť, postavený za súkromné
financie aktuálneho
bossa klubu. Tu by malo prísť
prirodzene ku konsenzu medzi
majiteľom MŠK, mestom,
vedením SFZ a vládnymi špičkami.
Z môjho pohľadu treba
uzavrieť štadión medzi jednotlivými
tribúnami, čím nadobudne
na väčšej atraktivite
a kontinuite a dobudovať či
skôr doriešiť parkovacie miesta,
poprípade adekvátny parkovací
dom. Samozrejmosťou
je zriadenie atraktívneho
fanshopu s rozmanitou paletou
suvenírov vo farbách našej
trikolóry a taktiež skvalitnenie
služieb, ktoré sa týkajú možností
občerstvenia návštevníkov
zápasov. Celková kapacita
nám bohato stačí aj teraz,
pretože s futbalovými gigantmi
sa stretávame naozaj len
raz za čas, navyše spomínaným
dobudovaním by sa kapacita
mohla dostať na úroveň
15 000 miest, čo je absolútne
postačujúce. Logistika fantastická,
diaľnica a blízke letiská
túto teóriu len podporujú.
Všetko je to len akási úvaha
a ani len netuším, či by spomínané
strany mali „chuť“ na
takýto projekt. Jedno je isté,
približne do roka by sme sa za
relatívne nízke náklady mohli
pýšiť naozajstným národným
štadiónom.