Prečo vzniká alergia?
Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému na bežný podnet. Zdraví ľudia nereagujú napr. na prach, peľ... Alergici reagujú "prehnane". Úlohu tu zohráva genetika tzv. vrodená náchylnosť, vplyv životného prostredia, životný štýl, potraviny. Počas života sa alergia môže objaviť hocikedy.
Kde na tele a akým spôsobom sa môže prejaviť?
„Bežného“ alergika, každý spozná. Má červené oči, ktoré mu slzia, svrbia ho, tečie mu z nosa, kýcha. „Roztočoví alergici“ môžu mať príznaky menej nápadné. Mávajú upchatý nos a bývajú častejšie "chorí". Niekedy sa sťažujú na svrbenie na podnebí a v nose, sťažené dýchanie nosom, bolesti hlavy. Toto sú prejavy alergickej nádchy a alergického zápalu spojiviek. Neliečená nádcha môže prejsť do prieduškovej astmy až u 40% pacientov. Priedušková astma sa prejavuje sťaženým dýchaním, suchým kašľom, hvízdaním pri dýchaní. Prichádza to často v noci a po námahe, ale niekedy aj v pokoji. Alergické prejavy sa môžu prejaviť aj v tráviacom trakte ako krčovité bolesti brucha, hnačka, vracanie. Na koži to môže byť žihľavka, opuch, svrbenie, ekzém. Nepríjemné sú aj celkové príznaky v zmysle únavy, ospalosti, poruchy pozornosti a nesústredenosti.
Aké sú jej najčastejšie druhy?
Alergia môže byť celoročná: napr. na roztoče/ bytový prach, plesne, zvieratá (nejedná sa len o alergiu na srsť, ale aj o výlučky a epitélie). Sezónna alergia je väčšinou spojená s precitlivenosťou na peľ . Alergia na peľ stromov (brezy, jelše a liesky) začína vo februári, vrcholí v marci, apríli, niekedy končí až v júni. Alergia na peľ tráv býva v období od mája do augusta). Alergia na peľ burín (napr. paliny, ambrózie), býva v auguste – septembri. Existuje aj peľovo-potravinová alergia, ktorá súvisí s obsahom podobnej zložky v peľovom alergéne a v potravine. Napr. alergik na brezu, môže reagovať precitlivelo na jablko, lieskový orech, zeler. Najčastejšie je prvý prejav pri tejto tzv. skríženej alergií svrbenie podnebia a v ústach. Je zaujímavé, že napr. alergik na roztoče môže krížovo reagovať na morské plody. Klasická potravinová alergia, sa nevyskytuje často- v dospelej populácií je to len cca 2-3%. Potravinová alergia a potravinová intolerancia nie je to isté! Závažná býva alergia na jed hmyzu (včely, osy, sršňa).
Pri slove alergia sa mi vybaví aj pojem alergén. Čo to je?
Alergény sú rôzne látky, s ktorými bežne prichádzame do kontaktu. Imunitný systém alergika ju však rozpozná ako nebezpečnú a začne proti nej tvoriť protilátky. Keď sa potom s alergénom stretne opakovane, dôjde k vlastnej alergickej reakcii. Patria sem alergény, ktoré vdychujeme (roztoče, peľ, plesne, zvieracie alergény), potravinové alergény, lieky, jedy hmyzu.
Ako sa dá alergia diagnostikovať?
Základom diagnostiky okrem rozboru príznakov (anamnézy) a fyzikálneho vyšetrenia sú kožné PRICK testy – pri tomto vyšetrení sa jednotlivé alergény nakvapkajú a jemným vpichom sa vpravia do povrchu kože, odčítajú sa po 20minútach od aplikácie. V mieste vpichu sa pri alergii objaví pupenec. Niekedy je potrebné laboratórne vyšetrenie . Keď je alergén identifikovaný a koreluje to s klinickými prejavmi môžeme hovoriť o alergii.
Dá sa z toho vôbec vyliečiť? Môže sa pacient dostať „až pod nôž“?
Alergia sa dá výborne liečiť a v určitých prípadoch sa dá aj vyliečiť. Je to pri použití alergénovej imunoterapie- tá predstavuje najefektívnejšiu liečbu podľa príčiny. Pacientovi podávame alergén, ktorý sme identifikovali, ako príčinu jeho ťažkostí (napr. roztoče, peľ brezy, peľ tráv, jed včely, osy) dlhodobejšie v presne stanovených dávkach (zvyčajne 3 roky )s cieľom navodiť toleranciu na tento alergén. Výsledkom je, že príznaky sú miernejšie, alebo sa vôbec nedostavia. Táto liečba je injekčná, alebo vo forme kvapiek a tabletiek pod jazyk.
Väčšinou sa používa liečba, ktorá tlmí alergický zápal a tým aj alergické príznaky. Ide o klasickú liečbu s používaním liekov z radu antihistaminík, event. antialergických nosových sprejov a kvapiek do očí. Pri astme sa používajú lieky, ktoré sa vdychujú do priedušiek prostredníctvom inhalačných pomôcok.
Nutnosť operácie nebýva je častá, ale prichádza do úvahy pri ťažkej forme alergickej nádchy, ktorá nereaguje na lieky- vtedy je nutné ORL vyšetrenie - k vylúčeniu polypov nosa, alebo vybočenia nosovej priehradky, pri ktorej ORL špecialista môže zvážiť operáciu .
Čo najhoršie sa môže alergikovi stať? Môže ho alergia zabiť?
Najzávažnejší prejav alergie je anafylaktická reakcia. Ide o prudkú celkovú reakciu organizmu s prejavmi z viacerých orgánov, ktorá môže vyústiť do anafylaktického šoku s bezprostredným ohrozením života. Pacient môže mať v úvode úporné svrbenie a žihľavku, opuch v hrdle, sťažené dýchanie, v priebehu niekoľkých minút môže dôjsť k bezvedomiu a smrti. Veľmi častou príčinou je bodnutie včelou alebo osou. Pacienti, ktorí mali závažnú reakciu po bodnutí blanokrídlym hmyzom, by sa mali obrátiť na imunoalergológa. Musia byť vybavení pohotovostným balíčkom a podľa možnosti je tiež vhodné začať liečbu alergénovou imunoterapiou s jedom hmyzu, ktorá jediná rieši príčinu a jednoznačne znižuje riziko závažných reakcií.
Aká je prvá pomoc pri anafylaktickom šoku?
V prvom rade voláme rýchlu zdravotnú službu. Rizikoví pacienti majú väčšinou pri sebe pohotovostný balíček, ktorého súčasťou je adrenalínové pero, pretože vedia, že trpia istou alergiou. Ide o adrenalínový autoinjektor, ktorý sa pichá do stehna. Netreba sa báť poskytnúť takúto pomoc! Súčasťou balenia je aj návod na aplikáciu s obrázkami. Ďalej postupovať podľa stavu pacienta, niekedy je nevyhnutá resuscitácia.
Ako sa vyhnúť, chrániť od alergénov?
Alergénom sa úplne vyhnúť nedá. Pacienti alergickí na bytový prach môžu spraviť určité opatrenia doma. Nemali by mať koberce, závesy. Je potrebné často vysávať s vysávačom s antialergickými HEPA filtrami, často prať posteľné prádlo pri teplote nad 60°. na vlhko utierať prach, podlahy, používať antialergické paplóny. Výborným pomocníkom je aj čistička vzduchu. U tých, ktorí sú alergickí na zvieratá, je veľmi ťažké niečo poradiť. Neradi sa zbavujú domácich miláčikov aj keď im to spôsobuje ťažkosti, ale podobné opatrenia ako pri alergii na roztoče, čiastočne pomôžu. Čo sa týka momentálneho obdobia peľu, je ťažké niekomu zakázať ísť von, keď je pekne. Vhodnejšie by bolo ísť von buď skoro ráno, alebo keď poprší. V súčasnosti sme si zvykli nosiť respirátory- tie dobre filtrujú vzduch aj od peľu! Po pobyte vonku je dobre sa celý osprchovať- aj vlasy a prezliecť si oblečenie. Netreba zabúdať na vetranie, ktoré by malo byť nárazové. Aj tu je čistička vzduchu vhodná- očistí vzduch od peľu. Na oknách by mali byť namontované protipeľové sieťky.
Čo pomáha na alergiu (lieky na predpis, voľno dostupné lieky, domáca lekáreň)?
Režimové protialergické opatrenia, lieky, alergénová imunoterapia. V lekárňach sú aj voľne dostupné lieky na alergiu (antihistaminiká) v menších baleniach na riešenie akútne vzniknutých ťažkostí. Do nosa pomáhajú spreje s obsahom morskej vody, dajú sa kúpiť aj antialergické nenávykové spreje. Ak však pacient vidí, že alergické príznaky sa opakujú event. stupňujú, treba navštíviť lekára. Hrozí totiž napr. vznik astmy „len“ z alergickej nádchy.
Vyslovene pacientom neodporúčam, aby sa liečili bylinkami, lebo aj na ne môžu byť často alergickí. Alergia sa môže objaviť aj pri konzumácií medu. Keď si chce pacient dopriať šálku čaju, nemal by používať zmes byliniek. Taktiež by nemal konzumovať bylinné likéry. Bio-kozmetiku pacienti môžu používať, musia si však dávať pozor na zloženie. Mali by siahať po hypoalergénnej kozmetike. Platí to hlavne u pacientov s atopickým ekzémom, u ktorých bežne dostupné sprchové šampóny či mydlá môžu kožný nález podstatne zhoršiť. S domácich receptov môže pomôcť kúpeľ s ovsenými vločkami.
Dá sa vypestovať závislosť na lieky utlmujúce alergiu?
Na lieky na alergiu - tzv. antihistaminiká ani na antialergické spreje do nosa neexistuje závislosť. Veľa peľových alergikov ich užíva len v peľovej sezóne, v zime ich vynechávajú. Práve u neliečeného alergika je riziko vzniku závislosti na voľne dostupné spreje do nosa, ktoré sú skôr určené na krátkodobé použitie pri nachladnutí.
Prečo sa tak dlho čaká na vyšetrenie? Hovorí sa, že sa mám objednať tzv. mimo peľové obdobie. Platí to ešte?
Kedysi to platilo a testy sa robili viac v zime, ale dnes sa už toho nedržíme. Pacient sa môže na vyšetrenie objednať celoročne. Lekár zhodnotí, či pacient nemá akútne alergické prejavy. Ak nie, robíme kožné prick testy aj počas peľovej sezóny . Čakacie doby sú dlhšie, lebo alergikov príbúda, ale špecialistov imunoalergolóv skôr ubúda.
