Rosacea výrazne zasiahla do vášho života. Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že s vašou pleťou nie je niečo v poriadku?
Prvé náznaky sa objavili, keď som mala 31 rokov a bola som tehotná. Spočiatku som to brala ako reakciu na hormonálne zmeny. Ale keď sa malý fliačik na líci začal postupne rozširovať na ďalšie časti na pleti, vedela som, že to nebude len tak.
Ako ste sa v tom čase cítili? Čo bolo pre vás najťažšie?
Cítila som sa frustrovane a bezmocne. Stále som dúfala, že sa ráno zobudím a tieto prejavy sa jednoducho stratia. Nikto poriadne nevedel, čo to je – ani lekári. Odporúčali mi dokonca, aby som išla k moru slniť sa a všetko sa mi upraví. Najťažšie bolo pochopiť, že „bežná starostlivosť“ pre moju pleť nefunguje. A tak ako som musela pri prvej dcére, ktorá bola od narodenia atopický pacient, hľadať tú vhodnú starostlivosť, čakalo ma to v tejto situácii rovnako. Avšak to, čo bolo o rosacei písané v tom čase, ani zďaleka nestačilo na to, aby som vedela s týmto ochorením žiť v relatívnom pokoji.
Trvalo dlho, kým vám bola stanovená diagnóza? Aké bolo hľadanie odpovedí?
Trvalo to 2 roky. Úplne presnú diagnózu s účinnou liečbou mi stanovila až druhá dermatologička, keď už bola moja pleť vo veľmi zlom stave. Dovtedy som skúšala všetko – blogy, diskusie, produkty z drogérie, z lekárne. Veľa pokusov a veľa omylov. A ešte viac výčitiek, že niečo robím zle. Dokonca ešte bez potrebnej diagnózy som skúšala produkty s označením AR – teda určené na rosaceu. Pleť bola po nich napätá a neprichádzala žiadna úľava.
Čo vlastne rosacea je a aké skupiny ľudí najčastejšie postihuje? Sú nejaké predispozície?
Rosacea je chronické zápalové ochorenie kože, najčastejšie na tvári. Má rôzne podoby – od začervenania, cez cievky až po zápalové pupienky. Veľmi často sa prejavuje aj ako očná rosacea, postihuje dokonca aj vlasovú pokožku. Menej časté bývajú prejavy tzv. karfiolového nosa, zväčša však u mužov. Rosacea postihuje ženy aj mužov, hovorí sa o 5 – 10 % populácie, avšak dovolím si už dnes tvrdiť, že toto číslo nezahŕňa veľký počet ľudí, ktorí nemajú toto ochorenie správne diagnostikované alebo ho nemajú diagnostikované vôbec. Svoju rolu hrá v tejto téme genetika, reaktivita ciev, tráviace problémy, stres a často aj hormonálne zmeny a, bohužiaľ, mnoho ďalšieho – rosacea je multifaktoriálne ochorenie. A aj kvôli multifaktoriálnej stránke tohto ochorenia som napísala knihu.
Ešte pred niekoľkými rokmi bola táto diagnóza pomerne neznáma, možno nie taká častá. Prečo myslíte, že prípadov zrazu pribúda?
Myslím, že nejde len o nárast, ale aj o väčšiu informovanosť. Ľudia dnes dokážu pomenovať, čo sa s ich pleťou deje. Nárast tohto kožného ochorenia sa javí v dôsledku nadmerných teplotných zmien, cvičenia, rastúceho používania kozmetiky a rozšírenej konzumácie korenistých jedál, teplých nápojov a alkoholu. Moje spúšťače sa, bohužiaľ, v čase menia – stále sa však točím v tých istých pomenovaných faktoroch pre toto ochorenie. Rada uvádzam ľuďom ako príklad lievik. Keď sa tento lievik naplní niekoľkými zo známych spúšťačov rosacei a telo nedokáže plnohodnotne spracovávať takúto záťaž, prichádza vzplanutie. Preto je kľúčová zmena životného štýlu, aby sme neriešili iba vzplanutie, ale aj znižovanie úrovne chronicity tohto ochorenia. Pretože o nejaký čas môže prísť ďalší iný spúšťač.
Čo vás motivovalo napísať knihu S kožou na trh? Bol to spontánny nápad alebo dlhší proces?
Bol to proces. Dlhý, bolestivý, ale zároveň veľmi oslobodzujúci. Po rokoch hľadania odpovedí som si povedala: „Čo keby som všetko, čo som chcela vedieť na začiatku, dala na jedno miesto?“ Tak vznikla kniha. Ako pomocná ruka pre každého, kto sa s tým trápi. Po 2 rokoch tohto ochorenia som sa rozhodla, že nedovolím, aby mi rosacea takto ovládala život. Študovala som všetko, čo som dokázala vyhľadať na túto tému, dávala som dokopy relevantné informácie o tomto ochorení. Knihu som mala dlho napísanú, ale nemala som čas venovať sa myšlienke vydať ju. Až na naliehanie ľudí z komunity a vďaka podpore Natálie Šoltésovej, ktorej som s týmto ochorením pomohla, sa kniha vydala.
Pri písaní knihy ste čerpali najmä z vlastnej skúsenosti. Aké to bolo, otvoriť sa takto verejne?
Najťažšie to bolo iba na začiatku. Ísť „s kožou na trh“, ale potom prišla obrovská vlna reakcií od ľudí: ako sa im uľavilo, aké je to úžasné čítať aj o tom, že niečo a niekto nie je dokonalý, že tiež tým trpia už roky a už si na to zvykli, že to lepšie nebude, a že im ani lekári nepomôžu, že si zvykli na to, že sa vyhýbajú spoločnosti a množstvo ďalších úprimných reakcií. A vtedy som si uvedomila, aké obrovské dopady majú tvárové kožné ochorenia na naše životy, a aká je silná stigma o týchto problémoch v spoločnosti. Ľudia mi písali, že by nikdy nenapísali ani verejný komentár k tejto téme. Vtedy som prvýkrát natrafila na hnutie Skinpositivity, a to vo mne veľmi rezonovalo.
Je to o tom, že aj pokožka s jazvami, začervenaním či pupienkami má hodnotu – a nemusíme ju skrývať pod vrstvami make-upu alebo filtrov. Toto hnutie učí prijímať pleť takú, aká je, bez hanby, ale aj bez tlaku, že ju musíme milovať. Niekedy úplne stačí, že ju len rešpektujeme a vieme, že nie je našou chybou.
Mojím cieľom je, aby sa viac hovorilo aj o psychickej záťaži, ktorú kožné ochorenia prinášajú, a aby ľudia vedeli, že v tom nie sú sami. Aj preto často ľuďom pripomínam – naša koža nás nedefinuje.
Existujú nejaké rady, ako tomuto ochoreniu účinne predchádzať?
Prevencia je hlavne o upokojovaní – zvnútra aj navonok. Veľmi šetrná starostlivosť o pleť, SPF každý deň, vyhýbanie sa extrémom v cvičení, v strave, v životnom štýle. Ale aj práca s emóciami, stresom a stravou. Nie je to len o kréme, ale o celkovom spôsobe života. Ak už ochorenie prepukne, vtedy treba hneď od začiatku vnímať a zapisovať všetky svoje spúšťače. Na začiatku je to náročné, ale napríklad po prečítaní knihy, kde píšem o najčastejších spúšťačoch, mnohým dôjdu tie ich spúšťače z ich života.
V knihe spomínate, že ste testovali rôzne produkty a prístupy. Čo najviac pomohlo vám osobne?
Minimalistická rutina a podpora kožnej bariéry. Ale aj tu musím napísať, že týmto nemyslím aplikovať množstvo produktov zameraných na kožnú bariéru, lebo už z komunity vidím, že si to takto ľudia dokážu vysvetliť. Nie, stačí minimum krokov v rutine, avšak voliť také, ktoré sú účinné pre reaktívnu pleť: hydratácia, liečba od dermatológa, SPF, cica krémy. V skupine aj na blogu máme už množstvo testovaných produktov.
V Amerike vznikla minulý rok tzv. Pečať prijatia pre produkty, ktoré sú vhodné pre pleť s rosaceou. Pretože väčšina kozmetiky, ktorú si ľudia s touto diagnózou kupujú nefunguje, a ona nielen že nefunguje, ale dokáže veľmi zhoršiť prejavy. Ide o testovanú kozmetiku, ktorá by nemala pleti s rosaceou poškodiť. Bohužiaľ, u nás takéto testované produkty nemáme, tak si takto „komunitne“ testujeme a pomáhame. Máme však veľmi prísny kódex testovania. Som naň hrdá, lebo takto sa nám darí skutočne prichádzať na produkty, ktoré nám reálne pomáhajú. Avšak je náročné takéto testovanie manažovať. Je s tým veľa práce.
Ako je to s používaním SPF a aktívnych látok pri tejto diagnóze?
Fotoprotekcia je základ, každý deň – aj v zime. Od jari do jesene používam SPF 50 a v zime používam SPF 30. V lete používam aj klobúk alebo šiltovku, slnečné okuliare kvôli okulárnej rosacei. Pri aktívnych látkach treba byť opatrný. Menej je viac. Kyselina azelaová býva prínosom, podľa nových výskumov aj kyselina tranexamová. Avšak musím povedať, že aj tu je dôležitá formulácia a miera. Aj s odporúčanými látkami sa pri pleti s rosaceou dá jej prejav zhoršiť.
Zohráva teda rolu aj psychika, strava alebo ďalšie faktory pri zhoršení či zlepšení stavu pleti?
Veľmi. Na pleť má dopad nervový systém, črevá, hormóny, emócie. V mojej knihe mám celú kapitolu o psychosomatike a ľudia v nej nachádzajú veľké „aha“ momenty. Jedna vec je os „moje kožné prejavy majú dopad na moju psychiku a prežívanie“, ale druhá os ide opačným smerom: moje psychické nastavenie, neurologický systém ovplyvňuje moju kožu. Psychodermatológia je veľmi výrazný prvok v úspešnom zvládnutí práve chronicity akýchkoľvek kožných prejavov. Vidím to na sebe, čím lepšie rozumiem sama sebe, svojmu životu, čím mám lepšie uchopené hranice v živote, jasný smer, vzťahy a mám zvládacie mechanizmy na situácie, ktoré nechcem, ale nezmením – tým sa radikálne zmenila odolnosť mojej kože.
Spolupracovali ste s odborníkmi, kozmetológmi aj lekármi. Ako dôležité je hľadať odbornú pomoc a neskúšať všetko len podľa rád z internetu?
Je to kľúčové. Internet nás často zavedie k neovereným zázrakom. No pleť s rosaceou potrebuje jemný, odborný a dôveryhodný prístup. Preto edukujem aj kozmetičky – ony sú často tie, ktoré môžu zachytiť prvé príznaky a správne klientov nasmerovať. Keď čítam na internete nesprávne informácie o tomto ochorení od rôznych kozmetických značiek či ľudí, ktorí pracujú s kožou, slušne ich upozorním, aby si problematiku naštudovali lepšie, odporučím, kde môžu získať relevantné informácie. Verím, že bude stále menej takých fór, kde vám budú radiť na liečbu rosacei antiparazitné pasty pre kone.
Venujete sa aj blogu a budujete komunitu. Ako na vaše zdieľanie reagujú ľudia?
Reakcie sú silné a úprimné. Mnohí mi píšu, že sa prvýkrát necítia sami. Blog aj komunita Rosacea za oponou sú bezpečným priestorom, kde sa nehodnotí, ale pomáha. A to mi dáva veľký zmysel. Čím je komunita väčšia, tým viac si musíme držať jasné pravidlá a hodnoty. Našťastie už nie som v tom sama a pomáhajú mi ďalšie členky z komunity Zuzka, Natálka, Simonka a Martinka. V komunite je aj množstvo kozmetičiek, lekárov či iných odborníkov. Stále je však priorita, aby sa v tejto komunite cítili ľudia s rosaceou bezpečne. Aby sa skupina nestala predajným kanálom či miestom na diagnostiku.
Čo všetko vám ochorenie rosacea vzalo a čo vám, paradoxne, dalo?
Vzalo mi pocit, že „zdravá pleť je samozrejmosť“. Ale dalo mi nový pohľad na seba, na telo, na zdravie. Naučilo ma empatii, trpezlivosti a tomu, že v zraniteľnosti je obrovská sila. Niekedy sa v kontraste spoločenských tém pozerám na ženy so zdravou pleťou, ktoré sa ženú za snahou o unifikovanosť, o stratu autenticity. Príde mi, že často zabúdame na to, že zdravá pleť je krásna pleť. Že pleť má úplne prirodzené prejavy ako sú póry či drobné vrásky. Možno je fajn si len uvedomiť, aké má človek šťastie, že jeho pleť nepáli, neštípe, neťahá, nesvrbí – proste nemusí ju cítiť.
Plánujete pokračovať v písaní, prípadne uvažujete o ďalšej knihe? Aké iné aktivity pripravujete?
Áno, mám v hlave niekoľko projektov – onedlho vyjde moja kniha ako e-kniha v angličtine. Prvý náklad knihy sa predal bez akejkoľvek reklamy v celom náklade, takže chystáme dotlač. Ďalej pripravujem „check-list“ spúšťačov. A ak sa mi bude popri mojej práci a rodine dať, tak by som rada urobila dlho žiadaný on-line kurz spolu s pani doktorkou. Chcem docieliť, aby sa o rosacei viac hovorilo – odborne, ale ľudsky. Naďalej chcem spolupracovať s odborníkmi, s výrobcami kozmetiky, s kozmetičkami, lebo verím, že spoločnou diskusiou môžeme toho veľa zmeniť a už aj meníme.
Na záver – ako dnes vnímate svoju pleť po tejto ceste?
Ako moje projekčné plátno. Pleť mi toho veľa hovorí – keď sa ozve, viem prečo, lebo poznám svoje spúšťače. Najviac ľudí inšpiruje práve zdieľanie mojej cesty, tak verím, že sa mi bude dariť byť inšpiráciou aj naďalej.
Kto je Petra Švábiková (43)?
Rodné mesto: Čadca
Rodina: vydatá, 3 dcérky
Vzdelanie: vysokoškolské
Čomu sa venuje: Som autorka knihy S kožou na trh, zakladateľka blogu www.skozounatrh.sk, podnikateľka, zakladateľka skupiny Rosacea za oponou, vediem prednášky pre kozmetičky, spolupracujem s odborníkmi aj značkami na testovaní produktov vhodných pre reaktívnu pleť.
Hobby: Hra na klavíri, počúvanie gramofónu, pestovanie rastlín a záhrada, interiérový dizajn a všetky odborné knihy, ktoré súvisia s témou tvárových kožných ochorení.
Motto: Aj s nedokonalou pleťou si môžeme vytvárať svoj vlastný lifestyle.
