Žilinský Večerník

Problém Letiskovej spo­ločnosti Žilina sa dostal na verej­nosť po tom, ako jej zamestnanci upozornili, že tento rok ešte nevi­deli výplatu. Okrem toho sa letis­ko borí aj s ďalšími dlhmi v sume okolo 130-tisíc eur, vďaka čomu nemá na prevádzku a reálne hro­zí, že letisko príde o prevádzkovú licenciu.

Hlavným akcionárom spoloč­nosti je štát. Minulý týždeň za­sadlo valné zhromaždenie, na ktorom sa svojich funkcií vzdali predseda predstavenstva Miroslav Kunsch a členka predstavenstva, rektorka Žilinskej univerzity (ŽU) Tatiana Čorejová. Abdikujúci šéf letiska uviedol, že sú tu skupiny, ktoré si vraj neprajú jeho rozvoj. „Letisková spoločnosť Žilina sa v súčasnosti nachádza v situácii, kde po poklese výkonov leteckej dopravy po roku 2009 bola v roku 2013 ukončená činnosť pravidel­nej leteckej linky Praha – Žilina – Praha. Financovanie letiskovej spoločnosti je do značnej mie­ry závislé od dotácií zriaďovate­ľa – ministerstva dopravy. Rozsah dotácií súvisiacich s bezpečnou prevádzkou letiska bol redukova­ný z 967 812 eur v roku 2013 na hodnotu 203 069 eur v roku 2016, čo je zníženie až o 80 percent. Po takomto okresaní príjmov presta­la byť Letisková spoločnosť Žili­na schopná splácať svoje záväzky a dostáva sa do finančných prob­lémov,“ vykreslil nelichotivú situ­áciu Miroslav Kunsch.

Rektorka podotkla, že ŽU má eminentný záujem o to, aby letisko fungovalo. Je to životne dôležité pre existenciu niektorých študijných programov. Už dnes tu veľkú väčšinu letov realizuje práve univerzita. „V posledných rokoch sme tu preinvestovali cca 10 mi­liónov eur. Treba si uvedomiť, že projekty vyžadujú udržateľnosť minimálne do roku 2022,“ uviedla. Obaja sa funkcií vzdali preto, aby uvoľnili miesto ďalším ľuďom, kto­rí sa postarajú o zachovanie a roz­voj letiska v Žiline.

Letisko je financované predo­všetkým z dotácií ministerstva dopravy. Žilinský večerník sa pre­to snažil zistiť, aké s ním má re­zort dopravy plány. Hovorkyňa Karolína Ducká uviedla, že minis­terstvo v spolupráci s manažmen­tom letiska hľadá možnosti, ako udržať jeho funkčnosť. Už minulý týždeň mali na účet odoslať prvé peniaze. „Jedným z krokov je, že rozpočtovým opatrením minis­terstva financií boli navýšené fi­nančné prostriedky rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy na poskytnutie dotácií v oblasti civil­ného letectva.“

Tie by mali byť určené na vý­kon záchranných a hasičských slu­žieb na letiskách a bezpečnostnú ochranu letísk. Z nich by mohli uhradiť aj mzdové náklady čas­ti zamestnancov. „V súčasnosti sa pripravujú zmluvy o poskyt­nutí dotácie z rozpočtovej kapi­toly MDV SR na rok 2017. Pred­pokladáme, že do konca týždňa budú tieto peniaze k dispozícii na účte letiskovej spoločnosti,“ informovala nás minulý týždeň hovorkyňa.

Platby zamestnancom už však bude realizovať nový manažment spoločnosti. Ministerstvo si doň dosadilo svojich ľudí. Predsedom predstavenstva po abdikovanom Miroslavovi Kunschovi sa stal Mi­roslav Uličný, ktorého doplnia Ivan Schovanec ako člen predsta­venstva a Denis Cáder vo funkcii člena dozornej rady spoločnosti. „Ich hlavnou úlohou bude udržať prevádzku na žilinskom letisku, čo rezort dopravy dlhodobo presa­dzuje a zároveň stabilizovať spo­ločnosť a ponúknuť nové vízie,“ pripomenula Karolína Ducká.

Štátna dotácia by mala byť vo výške 250-tisíc eur. Tá však ne­vyrovná ani všetky nevyplatené mzdy zamestnancov letiska. A vô­bec už nie je jasné, ako a z čoho bude letisko fungovať ďalej. To je vraj úloha pre nový manažment. „Nebola zodpovedaná ani otázka platov zamestnancov, ani otázka ďalšieho fungovania letiska,“ ne­tajil sklamanie po rokovaní val­ného zhromaždenia šéf odborov Ľuboš Vlček.

Tesne pred zasadnutím správ­nej rady sa v denníku SME objavi­la informácia, že Miroslav Kunsch po prílete na letisko ignoroval pasovú kontrolu a hasičov na le­tisku nechal, aby mu umyli auto. On to však dôrazne poprel. „Na margo publikovaných bulvárnych nezmyslov o mojej osobe chcem podotknúť len to, že načasova­nie na deň pred konaním valného zhromaždenia, kde sa bude roz­hodovať o budúcnosti žilinské­ho letiska, nie je vôbec náhodné. Vyhodnocujem to ako cielenú kampaň na zakrytie skutočných problémov na letisku a za touto kampaňou je možné vidieť isté záujmové skupiny, ktorým ne­vyhovujú kroky vedenia vedúce k zachovaniu a rozvoju žilinského letiska,“ bránil sa abdikovaný šéf spoločnosti.

Na druhej strane z materiálov, ktoré novinárom poskytlo sta­ré vedenie letiska, vyplynulo, že 7. marca bol ohrozený let predse­du vlády Roberta Fica na letisko v Žiline. „Pred príletom vrtuľníka letky ministerstva vnútra na pa­lube s Robertom Ficom boli na pristávacej dráhe dvaja leteckí modelári, ktorým vstup povolila bezpečnostná manažérka Zden­ka Pištíková. Zo šetrenia udalosti existuje dokumentácia. „Nie som si vedomá pochybení a keďže som dostala od vedenia hrubé poruše­nie disciplíny, kontaktovala som dopravný úrad, aby to posúdil,“ bráni sa bezpečnostná manažérka.