Žilinský Večerník

Hudobný bar funguje v národnej kultúrnej pamiatke vyše roka. Majitelia podniku sa už od začiatku stretávali s rôznymi obmedzeniami, ktoré museli rešpektovať, keďže ide o zákonom chránený objekt. „Celý priestor sme prerobili a renovovali. Investovali sme šesťcifernú sumu do vynovenia, kompletného prerobenia sociálnych zariadení a podobne. Kvôli schodom, kde boli cca 10 rokov grafiti, sme dostali upozornenie od Krajského pamiatkového úradu v Žiline, že stena nemôže byť vo svetlosivej farbe, ktorú máme aj v interiéri, ale musí to byť biela. Tak sme to na ich žiadosť premaľovali – znovu na vlastné náklady,“ rozpráva konateľ a manažér podniku Miro Cibuľa.

BEZ REKLAMY NEPREŽIJÚ

Keďže sa nachádzajú na poschodí, majitelia potrebovali novú prevádzku primerane spropagovať. To však netušili, aký to bude problém. „Ak si spomínate na predchádzajúci podnik, ten mal na budove extrémne veľkú reklamu. Po príchode na pamiatkový úrad som však dostal prednášku, že takú veľkú reklamu tam, samozrejme, nemôžeme dať, i keď tá predošlá tam bola cca 5 rokov. Ale veď v poriadku,“ pokračuje v rozprávaní Miro Cibuľa.

Situáciu teda vyriešili tak, že vymenili tabuľu na zmrzlinu,ktorá tam už 10 rokov nefunguje, za vlastnú osvetlenú tabuľu. „Teraz nám po roku prišla výzva, aby sa urýchlene nepovolená reklama odstránila. Myslím si, že naozaj nemáme prehnanú reklamu a na všetky žiadosti pamiatkového úradu sme reagovali promptne a podľa ich požiadaviek. Avšak odstránenie našej maličkej svetelnej reklamy nás odsudzuje na kompletné zabudnutie a extrémne nám sťažuje podmienky nášho podnikania,“ vysvetľuje konateľ.

Bar si totiž na seba nezarobí, ak tam ľudia nebudú chodiť. „Okrem toho, že sme doň investovali nemalé peniaze z vlastných zdrojov, požiadali sme o pomoc aj Európsku úniu, ktorá schvaľuje podporu, aby sme mohli umožniť vystúpenie viacerým domácim interpretom a kapelám. Taktiež u nás usporadúvame Kvízy, IT konferencie, najnovšie aj Burzu platní, stand up vystúpenia... A návštevníci sa sťažovali na fakt, že sa im ťažko hľadala prevádzka, nakoľko bola slabo označená. Naozaj si už nevieme dať rady a s týmito podmienkami môžeme rovno zavrieť,“ nešťastne konštatuje Miro Cibuľa.

Budova Smer, ako mnohí Žilinča­nia nazývajú Mestskú tržnicu, je významnou architektonickou pa­miatkou. Bola postavená v rokoch 1941 až 1942. „Problém plošných re­klám nie je len problém národných kultúrnych pamiatok, ale celospolo­čenský. Rozumieme tomu, že ak má byť niekde nejaká prevádzka, musí mať aj svoju reklamu, ale pri národ­nej kultúrnej pamiatke sa veľkosť a umiestnenie reklamy posudzuje oveľa prísnejšie ako pri iných objek­toch, a to najmä z hľadiska ochrany a prezentácie pamiatkových hodnôt konkrétneho historického objektu,“ hovorí riaditeľ Krajského pamiatko­vého úradu v Žiline Miloš Dudáš.

Okrem zákonom chránených ob­jektov posudzuje pamiatkový úrad aj reklamy umiestnené na budo­vách mestskej pamiatkovej rezervá­cie, ktorú v Žiline tvorí Mariánske námestie s bočnými uličkami (vrá­tane budovy Tržnice). Pod kom­petenciu úradu patria napríklad aj terasy na Mariánskom námestí. „Chceme len, aby pamiatková re­zervácia vyzerala aj z estetického hľadiska dobre a práve reklamy sú veľký problém. Naša snaha nie je reklamy úplne zakázať, ale dohod­núť sa tak, aby ich veľkosť, umiest­nenie i celkový počet bol v únosnej miere. Veď keby boli reklamy na každej národnej kultúrnej pamiat­ke v Žiline, vyzeralo by to rovnako ako na ceste medzi Strečnom a Ži­linou... Chápeme však, že s tým môže mať vlastník problém, lebo potrebuje objekt nejako propago­vať. Vždy sa však dá dohodnúť, je len potrebné spoločne nájsť prija­teľné riešenie,“ vysvetľuje.

V pamiatkovej rezervácii mes­ta Žilina je z pohľadu reklamných plôch najviac kritická Bottova uli­ca. Napríklad na jednej budove je až päť upútaviek na tú istú pre­vádzku. Aj z toho dôvodu kraj­ský pamiatkový úrad pracuje na vytvorení grafického manuálu, ako postupovať pri umiestňovaní pouličnej reklamy v pamiatkovej rezervácii a ako reklamy umiest­ňovať na historické objekty. „Je to materiál, ktorý má majiteľov národných kultúrnych pamiatok usmerniť, ako osadiť reklamu na budove tak, aby sme spoločne kul­tivovali historický priestor,“ dodá­va Miloš Dudáš.

V prípade Tržnice (Smeru) sa na spoločnom stretnutí, ktoré vzišlo aj na náš podnet, pracovníci Kraj­ského pamiatkového úradu v Ži­line, majiteľ podniku a vlastník objektu dohodli, že budú hľadať vhodné riešenie, ako osadiť rekla­mu na budovu tak, aby boli spo­kojné všetky strany.