Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

24. september 2018 | Ľuboš, Ľubor

Horúce kreslo

Richard Sulík: Zo zdravotníctva treba okamžite odstaviť najväčšie pijavice

Predseda SaS Richard Sulík a starosta Terchovej Milan Laurenčík debatovali v Horúcom kresle za stranu Sloboda a Solidarita.

29.02.2016 | 14:58

Predseda SaS Richard Sulík a starosta Terchovej Milan Laurenčík debatovali v Horúcom kresle za stranu Sloboda a Solidarita.
 



 

Usilovne pracujete aj v sobotu. Nepotrebujete oddychovať?

ML:
Starostovanie je o tom, že človek nemá pevný pracovný čas a tým pádom ani voľný čas. Ja keď chcem mať dovolenku, tak radšej odídem z Terchovej, lebo keď som doma na záhrade, tak si ľudia myslia, že sa ulievam z práce a robím si doma. Je to súčasť môjho volebného programu. Chcel som priblížiť úrad občanom a jedným z opatrení bolo, že som zaviedol stránkové dni aj v sobotu. Veľa našich ľudí chodí za prácou, na týždňovky alebo chodí domov neskoro večer. Máme tam veľa ľudí, ktorí u nás vlastnia chaty a prichádzajú na víkend, aby si teda mohli vybaviť základné veci, zaplatiť dane alebo za smeti, prípadne sa porozprávať so starostom.

 

Pán Sulík, čo vy zvyknete robiť v sobotu?

RS:
Momentálne sme v kampani, takže je to o tom. Inak bežnú sobotu sa snažím tráviť s mojimi deťmi, s mojou rodinou. Ja si ani nemyslím, že politik má pracovať 24 hodín denne a 7 dní v týždni, lebo potom jeho výkon musí zákonite klesať. A takto sa to dá ťahať maximálne dva mesiace, ale nie dlhodobo. Kto tvrdí, že áno, ten si vymýšľa.

 

 

My tu máme primátora, ktorý pracuje 16 hodín denne nonstop, v NR SR, meste, ŽSK...

RS:
Vy máte full time primátora a ešte aj full time poslanca? My hovoríme, že toto by nemalo byť a nestačí povedať, že môže brať len jeden plat, lebo ak má niekto náhodou robiť dva plnohodnotné džoby, nech berie aj dve výplaty. My skôr hovoríme, že ak je niekto poslanec NR SR, nemal by robiť nič iné. To je logickejšie.

 

Pán Laurenčík je starosta a kandiduje do NR SR. Čo s tým?

RS:
Teraz poslanec nie je a ak bude, tak si bude musieť vybrať. Bude sa musieť rozhodnúť.

 

Ako sa teda rozhodnete?

ML:
Bude to aktuálne až po 5. marci. Ale určite sa rozhodnem v súlade s pravidlami SaS a budem robiť iba jednu robotu. Ale nechajme to až po voľbách. Zbytočne budeme teraz špekulovať.

 

Byť starostom v takej bohatej a atraktívnej obci, ako je Terchová, musí byť radosť. Čo sa vám podarilo doteraz dosiahnuť?

ML:
V roku 2014 som bol zvolený v doplnkových voľbách a potom v novembri v riadnych voľbách, kde som obhájil post. Všetci viete, že v roku 2014 nás postihla pohroma, zaliala nás voda, bahno, Vrátnu aj Terchovú. Hneď som sa dostal k takým povinnostiam, o ktorých som nevedel, že ich starosta má. Bol som zrazu hlavným veliteľom policajtov, hasičov, záchranárov, vojakov, všetkých, ktorí ma museli počúvať počas mimoriadnej situácie. Veru som sa aj trochu zľakol, pretože som nikdy dovtedy takú veľkú moc nemal. Ale obklopil som sa ľuďmi, ktorí mi pomohli a myslím, že sme to urobili dobre a Vrátnu sme dali do poriadku. Pokračoval som v začatých projektoch. Urobili sme Terchovskú galériu umenia, vlani sa nám podarilo spraviť novú rozhľadňu s náučným chodníkom, ktorá je atrakciou obce a navštevuje ju najviac návštevníkov. V sociálnej oblasti sa nám podarilo kúpiť nových 17 bytov, podpísal som zmluvu o budúcej zmluve a uchádzame sa o ďalších 21 bytov. Robíme všetko pre to, aby sme ľuďom zjednodušili bývanie. Snažím sa plniť program, ktorý som ľuďom sľúbil.

 

Terchovskú muziku a vozový sprievod sa vám podarilo zapísať do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

ML:
Zatiaľ je to len Terchovská muzika. S vozovým sprievodom sa o tento zápis usilujeme. Pripravujeme projekt, aby sme ho zapísali do slovenského zoznamu svetového kultúrneho dedičstva a potom, keď sa nám podarí tento prvý krok, budeme sa uchádzať aj o zápis
do UNESCO.

 

Čo to v skutočnosti pre obec znamená?

ML:
Je to určitý honor. Tradičná Terchovská muzika sa uchováva v pôvodnom znení. Ale už sa rysujú ďalšie projekty, Múzeum terchovskej muziky. Ľudí chceme do obce prilákať na rôzne prírodné krásy a toto je tiež jeden z dôvodov, prečo to robíme a pre ktorý by mohli ľudia do Terchovej prísť. Pre nás je to hlavný priemysel, lebo inak tam veľa pracovných príležitostí nemáme.


Na Slovensku je turistický ruch v plienkach. Vám sa však dlhodobo darí. Ste dobrým príkladom. Aké opatrenia by ste urobili v parlamente, aby sme na Slovensko všeobecne pritiahli viac turistov?

ML:
Osobne si myslím, že by parlament mal schvaľovať zákony, aby pomohol podnikateľom v cestovnom ruchu. Lebo tí dokážu poskytnúť služby, pre ktoré turisti prídu. To, že sa nám to v Terchovej darí, je zásluhou skupiny ľudí, ktorí vytvorili celok a snažia sa robiť všetko možné, aby sa cestovný ruch udržal. Sme aktívnym členom OOCR Malá Fatra.

 

Prečo, preboha, robíte také divadlo ohľadom utečencov? Myslíte to vážne alebo to len hráte na voličov?

RS:
Nehráme to na voličov. Za seba môžem povedať, že to určite myslím vážne. Je to hrozba, ktorá je na Slovensku dosť podceňovaná. Keď si pozriete niektoré čísla, tak na Európu sa valí obrovské množstvo ľudí a my sa tvárime, že sa nás to netýka. Zatiaľ tu žiadnych utečencov nemáme, ale rastie tlak na to, aby sme v rámci povinných kvót prijali aj my žiadateľov o azyl a toto preukázateľne prináša so sebou množstvo problémov. Slovensko sa musí ubrániť. Teraz sa o tom v Európe rozhoduje. V Bruseli nikoho nezaujíma, že tu máme voľby. Fico podpísal nejaký predbežný súhlas. Toto treba sledovať a upozorňovať na to. Ja si vôbec nemyslím, že preháňam. Je to vec, ktorá mne ide hlboko pod kožu.

 

Hovoríte, že kvóty nie a utečenci sú veľká hrozba. Ale oni už na Slovensku sú. Ako to chcete vyriešiť?

RS:
Kvóty nie sú v skutočnosti riešenie. Na blízkom východe a v severnej Afrike je 100 miliónov ľudí, ktorí by chceli ísť do Európy. Ak my zoberieme ročne dva milióny, tak tým v podstate nikomu nepomôžeme, lebo drvivá väčšina zostane bez pomoci, ale sebe narobíme veľké problémy. Áno, ja som za to, aby sme týmto ľuďom pomohli, ale nemusíme im pomáhať u nás doma. Pomôžme im tam. Financujme im tam utečenecké tábory, garantujeme im tam stravu, bezpečnosť, vodu, zdravotnú starostlivosť. To všetko sa dá robiť tam, nemusíme to robiť v Európe.


Ale čo s tými, ktorí sú už tu?

RS:
U nás nie sú žiadni. Sú v Nemecku. No tak keď pani Merkelová mala pocit, že ich musí pozvať do Nemecka, tak nech sa o nich teraz postarajú. Navyše z nich 1,1 milióna ľudí nemá nárok na azyl a teraz je na Nemcoch, aby ich vyhostili z krajiny. Je to v rukách nemeckých orgánov. Tak to tvrdia aspoň politici, že ich chcú vyhostiť. Ja nerozumiem tomu, že do Nemecka vôbec pustia niekoho, kto nemá papiere. A 77 % z nich papiere nemá. Ja tomu nerozumiem. Macedónska a slovinská polícia má pravidelne zapchané kanály na hraničných priechodoch, ktoré sú plné rôznych dokladov. Nerozumiem, prečo sa Nemecko k tomu takto laxne stavia. Nepustil by som nikoho bez registrácie. Kto spácha priestupok alebo trestný čin, tak ho treba okamžite vykázať. Nemci majú zoznam 8-tisíc nebezpečných ľudí a oni sa na to dívajú, nechajú ich pôsobiť a nevyhostia ich. Viem si predstaviť minimálne 10 vecí, ktoré treba urobiť a oni ich nerobia. Nech si potom riešia následné problémy sami. Ale rozhodne nie tak, že ich rozdelia po celej Európe. Uvediem príklad. Z bežnej populácie asi 2 % páchajú trestné činy. Na Slovensku z 5 miliónov je to asi 100 páchateľov trestných činov. V spolkovej krajine Severné Westfálsko zo 100 Maročanov páchalo 32 trestné činy. Zo 100 Alžírčanov to bolo 38. Len táto jedna krajina si za rok importovala asi 30-tisíc trestných činov. Máte dojem, že my tu toto potrebujeme? Že nemáme dosť iných problémov?

 

Ale tí ľudia, ktorí by k nám prišli, by boli evidovaní a identifikovateľní.

RS:
To sú aj títo Maročania a Alžírčania. Strašenie je, keď Fico povie, že budeme monitorovať každého jedného moslima. My máme na kandidátke troch moslimov, jeden z nich je vážený lekár, ktorý tu žije 32 rokov. To je na smiech a to je strašenie. Zamestnať 2500 policajtov, keď tu žiadni migranti nie sú, je strašenie. Ale byť na politickej úrovni zásadne proti a vyvarovať sa problémom, ktoré si Nemecko navarilo, to rozhodne nie je strašenie. To je predvídavosť.


Ako im chcete zamedziť, aby sem prišli? Dá sa ustrážiť hranica?

RS:
To, že Grécko svoju hranicu nestráži, znamená, že by sme ho mali vylúčiť zo Schengenu. Treba tam zaviesť taký režim, že cez túto hranicu nikto neprejde. Povedať, že nedokážeme ustrážiť hranicu by znamenalo, že môžeme zrušiť štáty a každý si môže chodiť kde chce.

 

Veľká časť utečencov je takých, ktorí utekajú v strachu o život. Ani takých by sme nemali prijať?

RS:
Určite im pomôžme. EÚ môže prevziať alebo zriadiť vlastný utečenecký tábor v Libanone alebo v Turecku. Však vojna je dôvod utiecť, ale je to dočasný dôvod. Druhá vec je, že odmietajú žiť v Bulharsku. Ale keď utekám pred vojnou, tak nebudem odmietať žiť v krajine, kde je mier. Tu treba konať rázne a EÚ nekoná. Preto konajú konkrétne štáty. Napríklad Rakúsko, ktoré zvolalo konferenciu štátov západného Balkánu a tam sa dohodlo, že bude pokračovať výstavba hraničných oplotení na macedónsko‑gréckej hranici.

 

Myslíte si, že postup našej vlády je správny, keď sa spájajú krajiny V4?

RS:
Áno, to považujem za správne. Takisto vnímam pozitívne, že Rakúsko a Slovinsko sa pridali ku krajinám V4, a to je veľmi dôležité. Aj postoj vlády Roberta Fica, že odmieta kvóty považujem za správny. Ale nepovažujem za správne výroky, že budeme monitorovať každého moslima žijúceho na Slovensku. Takisto nepovažujem za správne zamestnávať ďalších policajtov. Takisto odmietnuť závery väčšinového hlasovania, pričom my sme súhlasili s jeho mechanizmom a hneď, ako nám to nevyhovovalo, sme to odmietli rešpektovať, považujem za nebezpečné. Môže to viesť k našej izolácii. Ja upodozrievam Roberta Fica, že po voľbách otočí.


Ste europopslanec a kritik EÚ. Ide to dohromady?

RS:
Tvrdím, že EÚ treba reformovať. A to sa dá najlepšie ako člen Europarlamentu. Nie vykrikovať spoza plota. Odhadujem, že možno 250 poslancov by sa okamžite podpísalo pod navrátenie určitých kompetencií členským štátom. Ale keď toto budú hovoriť neposlanci, v Bruseli to budú ignorovať. Ale akonáhle sa nájde 376 rúk, ktoré sa za to zdvihnú, začne sa to meniť.


EÚ je stále vo väčšej kríze a nejde to dobrým smerom aj vďaka utečencom, hroziacemu Brexitu. Podarilo sa vám za rok a pol do volieb niečo zásadne zmeniť?

Som jeden poslanec zo 750 a každý parlament funguje na základe väčšiny. Pokiaľ tam budú mať socialisti a ľudovci väčšinu, tak ako v slovenskom parlamente, kde sme boli štyri roky bezmocní proti prstu pani Laššákovej, aj tu sa nedá robiť nič, kým nemáte väčšinu. A dovtedy sa dá robiť osveta, dá sa na to upozorňovať, dajú sa získavať sympatizanti týchto postojov, budúci voliči a v máji 2019 môže byť situácia v EP výrazne iná a potom možno dokáže parlament reálne odhlasovať vrátenie časti kompetencií. Všetky moje hlasovania sú v súlade s týmto cieľom. To je úloha europoslanca, a tú si plním. Hlasovali sme napríklad o tom, či krajiny majú, alebo nemajú mať génovo modifikovanú kukuricu, tak sme nerozhodovali o tom, či je to dobré alebo zlé, ale o tom, či sa má táto kompetencia vrátiť jednotlivým krajinám. Tam som hlasoval za.

Davidovi Cameronovi sa v súvislosti s hroziacim vystúpením Veľkej Británie z EÚ podaril do dohody zakomponovať veľmi významný bod, že ďalší rozvoj EÚ nie je viazaný na ďalšiu integráciu. Celkovo však súhlasím s tým, že EÚ sa momentálne nachádza v katastrofálnom stave.

 

Čo nefunguje?

RS:
V roku 2007 bola banková kríza, potom grécka kríza, Cyprus, Ukrajina, znova Grécko, všetky krízy doteraz sú krízy, ktoré viete vyriešiť šekom, vytlačením peňazí. Pán Dragi je v tomto veľmi operatívny. To, že porušuje zásady a pravidlá ECB, to sa tam prehliada. Vytlačili peniaze, rozdali a aspoň získali čas. Migrantov takto nevyriešite. Tu nestačí rozdávať šeky, na to potrebujete silu riadne chrániť hranicu. A tu sa ukazuje nemohúcnosť EÚ, pretože sa stavia do pozície, ktorá nemala byť. Tvária sa, že oni sú tu ten štát, ktorý bude vyjednávať. Ale do Turecka chodí pani Merkelová, nie najvyššia predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku. Pretože EÚ na toto nie je spôsobilá. Nemá takú exekutívnu moc, nemá policajtov, nemá vojakov. To majú len členské krajiny. A ukazuje sa, že tá základná idea, pre ktorú EÚ vznikla, a to voľný pohyb osôb, kapitálu, tovaru, by mala byť dominantná stále. Toho by sa mala držať. Myslím si ale, že ľuďom už začína svitať. No a všetky prvé krízy vznikli preto, lebo v Bruseli nedodržujú svoje vlastné pravidlá. Grécko je výborný príklad. Na jar 2010 som hovoril, že Grécko treba vylúčiť z eurozóny a treba ho nechať skrachovať. Keby sa to bolo stalo, Grécko je dnes za vodou. Ale oni ho 6 rokov zachraňujú, išli tam tri balíky, to je 300 miliárd eur a Grécko má dnes zlikvidovanú ekonomiku.

 

Ako hodnotíte štvorročné obdobie vlády SMER-u bez koaličného partnera?

ML:
Ja zo svojej pozície môžem povedať, že je to obdobie premárnených šancí. Vláda Roberta Fica mohla robiť hocičo. Oni robili hocičo, ale nie tam, kde by mali – v školstve, zdravotníctve. To sú oblasti, kde úplne táto vláda zlyhala.

RS: Je množstvo rokov premárnených šancí a navyše 150 korupčných káuz. Je to banda zlodejov. I keď o tých premárnených šanciach sa dá diskutovať. Lebo oni tvrdia, že toto je ich ľavicová politika a oni to chcú takto. Toto vnímam ako legitímny zápas, či je lepšie rozdať milióny eur v rámci sociálnych balíčkov, alebo tie miliardy eur nevybrať od ľudí tak, že niektoré dane znížime, alebo zrušíme. O tomto nech prebieha politický zápas. Ale je smutné, že politický zápas prebieha aj o tom, že hentí majú 153 korupčných káuz, ani neviem koľko miliárd ročne sa rozkradne a my to robiť nebudeme. To je smutné.

 

Hovoríte o premárnených šanciach. Kto však umožnil nástup Roberta Fica k moci?

RS:
Ľudia, ktorí si ho zvolili, ale aj Iveta Radičová, ktorá spojila hlasovania. My sme boli postavení pred dvojotázku, na ktorú sme mali odpovedať jediným slovom a síce: Ste za vládu Ivetu Radičovej, tam bola naša odpoveď jasné áno a Ste za to, aby išli miliardy do Grécka? Naša odpoveď bolo jasné nie. Nedokázali sme odpovedať. Upozorňovali sme ich, že na takto položenú otázku nevieme odpovedať, no tak sme neodpovedali. Nie je pravda, že by sme hlasovali za pád vlády. Nedokázali sme odpovedať, tak sme neodpovedali. Ešte deň pred hlasovaním Iveta Radičová poslala SMS, že hlasovania nespojí. Na druhý deň bolo všetko inak a hlasovania spojila, zrejme pod nátlakom Mikuláša Dzurindu.

 

Takže Dzurindovi išlo o to odstaviť Radičovú?

RS:
A nás. Nakoniec toto nebol prvý pokus. Však generálny prokurátor - to bolo čo? My sme začali vládnuť v júli 2010 a v októbri sme mali voliť generálneho prokurátora. Koncom septembra prišiel poslanec Janiš za SDKÚ a dal návrh na Dobroslava Trnku. To spravil na pokyn Dzurindu, a to preto, lebo Iveta Radičová sa vyjadrila v nejakom internom kruhu, že pokiaľ bude Dobroslav Trnka opäť zvolený, tak ona podáva demisiu. To neprešlo len preto, že poslanec Mikolaj mal takú chrípku, že nevedel vstať z postele a poslanec Zajac sa vrátil z Berlína keď videl, koľká bije. Druhý pokus zbaviť sa jej, bol daňový úrad Košice, kde nechala so sebou pozametať. Toto bolo až tretie v poradí. Keby sme my aj boli cukli, tak Dzurinda si nájde štvrtú príležitosť, len dnes by bolo po SaS-ke.

 

Dnes hodnotíte to, ako ste sa zachovali za správne? Urobili by ste to znova tak?

RS:
Áno, ale urobili sme zároveň jednu chybu. My sme mali minútu pred hlasovaním opustiť miestnosť a bolo by úplne zrejmé, že je to hra, ktorá sa nás netýka. Myslím si, že by stiahli hlasovanie. Ja som sa aj dnes dozvedel, že do poslednej sekundy cukneme. Nedokázali si predstaviť, že kvôli nášmu presvedčeniu obetujeme stoličky. Keby sme odišli, tak by videli, že to asi nevydá a stiahli by hlasovanie. Strašne by sa tá koalícia trápila.

 

V akom stave je naša spoločnosť? Ktoré sú tie zásadné problémy, ktoré treba riešiť?

RS:
Nie je to tak, že SR sa nachádza v nejakej katastrofálnej situácii, to nie. Skôr je to o tom, že sú to premárnené roky, kedy sa mohli veci realizovať. My vnímame najväčšie nedostatky v podnikateľskom prostredí, ktoré sa štyri roky systematicky zhoršovalo a viedlo to k tomu, že dnes živnostníci, alebo malé firmy majú výrazne ťažší život a toto chceme zmeniť. My totiž tvrdíme, že keď sa bude lepšie dariť zamestnávateľom, budú zamestnávať viac ľudí a keď stúpne dopyt po pracovnej sile, tak stúpne cena pracovnej sily. To je základný zákon ekonómie a keď stúpne cena pracovnej sily, tak stúpnu mzdy a tým pádom aj životná úroveň všetkých ľudí. To je to, čo by bolo treba najviac urobiť.

ML: Je to pravda. Treba zlepšiť podnikateľské prostredie aj v regiónoch. Väčšia podpora by mala byť smerovaná do menej rozvinutých regiónov. Cítime to tu u nás. Nemáme dobudované cesty ani v obciach a stále hovoríme o diaľniciach. Sme najväčšia obec v Žilinskom kraji, náš kataster má 85 kilometrov. Sme väčší ako mesto Žilina a financovanie samosprávy je podľa počtu obyvateľov. My tam nevieme z peňazí, ktoré dostaneme od štátu, zainvestovať nič. Aj týmto smerom by sa mal štát obrátiť. Sú tam cesty, ktoré boli poslednýkrát asfaltované ešte keď tu vládli komunisti a odvtedy sa tu nič neudialo. Takže okrem hlavných ťahov treba budovať aj v obciach, aby sa tam zlepšili životné podmienky. Čo sa týka turizmu, je potrebná podpora podnikateľov, aby sa mohli rozvíjať.

 

Sú podľa vás požiadavky učiteľov, ktorí štrajkujú, oprávnené?

ML:
Osobne si myslím, že áno. Viem, aké majú platy učitelia u nás na škole. Sú podfinancovaní. Zaslúžili by si aj lepšie postavenie. Kedysi boli učiteľ, starosta a farár v obci osobnosťami. Dnes už to tak nie je a učiteľ sa dostáva do úzadia. Spoločnosť je inak nastavená. Pritom sú to ľudia, ktorí vychovávajú budúce generácie.

RS: Priemerný učiteľský plat je dnes 44 % z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného človeka. Aj toto spôsobuje to nízke spoločenské postavenie učiteľov a myslíme si, že by učitelia mali zarábať viac.

Avšak učiteľov máme veľa. Priemerne máme 12 – 13 žiakov na jedného učiteľa. Treba sa pozrieť, kde máme koľko učiteľov a prispôsobiť to počtu detí. My dávame peniaze do vzdelania ľudí, ktorých nikto nepotrebuje – politológovia, sociálna práca, masmediálna komunikácia. Sme do určitej miery zblbnutí EÚ, kde prišli na to, že 40 % populácie má mať vysokoškolské vzdelanie a tak produkujeme 5-tisíc politológov ročne. Môžeme diskutovať, či potrebujeme 30, alebo 50. Ale 5-tisíc zrejme nie. Tí, ktorí chcú, nech študujú. Ale nevidím dôvod, aby sme sa na to skladali z daní. Na druhej strane sme automobilová veľmoc. Je evidentné, že pre tvorbu HDP potrebujeme inžinierov, strojárov, alebo nástrojárov, a toto zanedbávame. Ministerstvo školstva by sa malo prispôsobiť tomuto vývoju. Sme tiež za to, aby mali školy viac slobody.

 

Je evidentné, že školský systém potrebuje reformu. Prečo sa tomu žiadna vláda doteraz nevenovala? Ani tá vaša.

RS:
Je to preto, že v školskom systéme nespravíte zmeny a o tri mesiace bude všetko super. Naša vláda trvala 15 mesiacov. Eugen Jurzyca urobil ako minister už nejaké kroky, ale v tých treba pokračovať. Napríklad hovoríme, že školy majú byť financované len cez normatív a ten má zohľadňovať určité veci a jednu vec zohľadňovať nemá, a to to, kto je zriaďovateľ. Teda či ide o štátnu, cirkevnú alebo súkromnú školu. Bude dostávať rovnaké peniaze. Normatív by mal zohľadňovať aj úspešnosť absolventov. Tie školy, ktoré produkujú úspešnejších absolventov, nech dostávajú viac peňazí. Ako to zistiť? No tak, že prepojíte databázu škôl a databázu sociálnej poisťovne, kde sú zárobky. Eugen Jurzyca toto už urobil a začali to vyhodnocovať. Žiaľ, táto vláda to zastavila.

 

Je správne, že učitelia štrajkujú pred voľbami?

RS:
Ja si nemyslím, že učitelia sú nesvojprávni. Je to výsledok štvorročného zanedbávania. Veď Fico vymenil troch ministrov, už toto nemôže fungovať. Školstvo je totiž rezort, kde sa nenabalíte. Minister školstva neodíde ako bohatý človek. Na rozdiel od ministra dopravy, napríklad. Zanedbali to a teraz sa im to vracia. Ako aj zdravotníctvo.


Čo s ním?

RS:
Okamžite treba odstrániť tie najväčšie pijavice. Tie mená sú známe, treba si ich iba vygoogliť – Senčák, Vaďura, Žďoch. To sú všetko mená, ktorá sú neslávne známe korupčnými kauzami. Raz to je parkovanie pred nemocnicou, raz CT-čko. Potom treba pohroziť riaditeľovi Štátneho ústavu kontroly liečiv, aby zakázal vývoz liekov, ktorých je na Slovensku nedostatok. On to nerobí. Ak to okamžite nezačne, tak bude vymenený. Máme 95 nemocníc, ale len 36 je štátnych. Tie sú povinné zo zákona nakupovať cez elektronické trhovisko a nerobia to. Stačí im pohroziť, ak to riaditelia nezačnú robiť, budú vymenení. Minister môže zakázať riaditeľovi VšZP, aby zakázal preplácať cez unikátny kód. To je prípad neslávneho známeho maséra Kostku, ktorý si navymýšľa, čo všetko robí a poisťovňa mu to prepláca. Toto sú kroky, ktoré viete urobiť zo dňa na deň. Potom treba urobiť audit. Nikto dnes nevie, koľko majú nemocnice dlhov.

 

Ako je možné, že za tie kauzy Kostku, CT-čka a ďalšie nebol nikto potrestaný?

ML:
Je to presne preto, že vláda nevyužila šancu, ktorá mala a mohla reformovať súdnictvo a prokuratúru. To sú všetko ľudia, ktorí sú vzájomne prepojení a ja nepredpokladám, že by bol niekto stíhaný. Treba, aby tam boli poctiví ľudia. Nie je normálne, aby prišiel premiér a mával dokladmi, ktoré neboli zákonne získané. A nikto s tým nič neurobí.

 

Kauza Matovič – Fico. Komu veríte?

ML:
Myslí si, že to bolo urobené na politickú objednávku, aby Robert Fico očiernil svojho politického súpera. To by sa nemalo v normálnej krajine diať. Ak Matovič robil veci, ktoré nemal, tak uplynulo dosť času, aby to polícia vyšetrila. Toto ale robiť pred voľbami, to je čistá politická akcia.

RS: Stalo sa to v roku 2008, išlo o nejaký predaj firmy. Je to celé zamotané. Ak bol dôvod ho poťahovať, tak to mali robiť. A tam už prebehla daňová kontrola, ktorá to uzavrela, že všetko bolo v poriadku. Ale čo ja považujem za veľký výsmech je, že Igor Matovič ukázal na povale daňové priznanie z roku 2008, podľa ktorého zaplatil 15 miliónov korún. Za jeden jediný rok zaplatil z peňazí, ktoré vyprodukoval. Toto Robert Fico na daniach nezaplatí za celý život. No a za týchto 15 miliónov platí ľudí, ktorí ho následne idú buzerovať. Evidentne tu došlo k porušeniu daňového tajomstva, lebo premiér to nemal odkiaľ vedieť. A polícia je v pohotovosti, prehľadáva sa ako najväčší nepriateľ štátu. Toto je hrubé porušenie moci a tá moc je živená tým človekom, ktorý je takto šikanovaný. A to nemám dôvod príliš obhajovať Igora Matoviča, lebo je náš politický konkurent, zápasíme o tie isté hlasy. Ale toto je svinstvo.

 

Zdá sa ale, že to premiérovi moc nevyšlo. Lebo napríklad keď sa toto stalo, tak ja som si okamžite povedal, že Igor Matovič stojí za to, aby ho človek išiel voliť, pretože ak Robert Fico na niekoho útočí, ten si to priam zaslúži.

RS:
Faktom je, že preferencie Igora Matoviča klesali a Robert Fico mu zachránil parlament. Ten politický svet nie je čierny a biely. Je to zamotané. Fico urobil hrubú politickú chybu a veľmi ma prekvapuje, že ju urobil v krátkom čase už druhýkrát. Lebo odvolávať Figeľa za to, že nakupoval lacno diaľnice, tam až rozum postojí. V tomto prípade je to asi osobná rovina, pretože Matovič si tiež dvakrát nedáva servítku pred ústa.

 

Takže OľaNO má parlament vďaka Ficovi zachránený. A čo SaS?

RS:
SaS má parlament zachránený vďaka svojmu programu, vďaka tomu, že nemáme korupčné kauzy, že sme pravdovravná a konzistentná strana. Sme tu 7 rokov, poučili sme sa zo začiatočníckych chýb a teraz sme pripravení prevziať zodpovednosť za chod našej krajiny.

ML: SaS by mala byť v parlamente už len preto, že agenda 2020 bola vyhlásená ako najlepší program v ekonomickej oblasti.

 

Dnes je politická realita taká, že ak SaS nebude v parlamente, Fico bude jasným víťazom. Ak by ste chceli zostavovať vládu, tak by to bolo so stranami, s ktorými máte spoločnú negatívnu skúsenosť. Budú chcieť tieto strany spolupracovať s vami?

RS:
To je otázka na nich. My sme každopádne na takúto spoluprácu pripravení. Netreba si robiť ilúzie, že sme tam všetci veľkí kamaráti. O to viac sú dôležité jasné dohody a ešte dôležitejšie je dodržiavanie týchto dohôd. Na tom sme stroskotali naposledy, že sme urobili dohody, spísali sme koaličnú zmluvu a tá potom nebola dodržaná.

 

Na aký volebný výsledok si trúfate?

RS:
Na 6 % a viac alebo na 12 a viac mandátov. Je to na dobrej ceste. Myslím si, že ho dosiahneme.

 

Vyzvali ste pravicové strany, aby ste podpísali spoločnú deklaráciu, že nepôjdete s Ficom do vlády. Akú to malo odzvu?

RS:
Zatiaľ neviem o žiadnej.

 

Máte pocit, že by niektorí s Ficom išli?

RS:
Sieť a KDH už sa vyjadrili, že nepôjdu. Ale nepríjemne ma prekvapil Béla Bugár, ktorý povedal, že je to ich psia povinnosť. On je ten, ktorý tvrdí, že s Matovičom sa nedá vládnuť.

 

Skúsme si zaprognózovať. Ako to dopadne?

RS:
Najreálnejšie je, že budeme mať vládu SMER spolu s jednou ďalšou stranou – Sieť, SNS, MOST, KDH. Tie začnú po voľbách súťažiť o nevestu. Ja ale mám nádej, že keď pravica bude mať dosť hlasov, aby sme mohli vytvoriť vládu, reformnú pravicovú vládu, budú sa báť svojich vlastných voličov a budú sa báť Roberta Fica, lebo si dobre pamätajú, ako udupal HZDS a SNS naposledy.
 

Pán Laurenčík, aké máte po zvolení ambície?

ML:
Naposledy som bol členom branno-bezpečnostného výboru. Tam by som sa vedel uplatniť. Želám si SMER pod 30 % a potom bude jasné, že pravica bude mať väčšinu.

 

Nechceli by ste sa radšej živiť varením?

RS:
Neplánujem byť v politike až do dôchodku. Keď jedného dňa odídem, tak bude so mňa kuchársky experimentátor.
 

Michal Filek
Snímky Ivana Kocúrová

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA STREDA
11 °C
5 °C
9 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod