Žilinský Večerník

29. marec 2024 | Miroslav
| 11°C

Šport

Rožánek poškuľuje po zahraničí: Chcem ísť v kariére postupnými krokmi

Odchovanec žilinského basketbalu Róbert Rožánek (25) má za sebou sezónu v Lučenci. Práve tam viedli jeho kroky po skončení tohto športu pod Dubňom. S tímom sa mu nepodarilo naplniť ambície a po predčasnom konci v play-off už myslí Žilinčan na nové výzvy. Viac prezradil v rozhovore pre náš týždenník.

05.05.2021 | 15:58

S Interom ste vypadli po výsledku série 2:1. Mali ste v Lučenci vyššie ambície túto sezónu?

Chceli sme uhrať semifinále, z tohto pohľadu sezónu nikto v klube nemôže hodnotiť ako úspešnú. Nechcem, aby to vyznelo ako výhovorka, no bolo to celé komplikované bojovať vo všetkými neduhmi vírusu. Musíme to prijať, že medzi najlepšiu štvorku na Slovensku sme sa nedostali.

Vy ste pravidelne hrávali, osobne môžete byť s vašimi výkonmi spokojný?

Vždy to môže byť aj lepšie, uspokojiť sa nikdy netreba, no osobne si veľmi nemám čo vyčítať. Avšak stále hrám tímový šport, preto celková spokojnosť nie je na mieste. Inak sa by to celé hodnotilo, ak by sa nám podarilo spraviť dobrý výsledok, takto je to akoby dosť bezpredmetné.

Uvidíme vás aj budúcu sezónu na slovenských palubovkách?

Prioritou je zahraničie, rozhodovať bude dobrá ponuka a teraz aj situácia vo svete. Mám toho na stole viac, no vysnívanú destináciu zatiaľ nemám. Chcel by som ísť postupnými krokmi v kariére nahor, takže možno česká liga či druhá španielska liga by v budúcej sezóne nemusela byť vôbec zlá voľba. Uvidíme. Za mňa je najlepšie ísť postupnými krokmi a nie veľkým šokom.

Ako sa vám žilo v Lučenci? Bol to predsa len váš prvý angažmán mimo rodnej Žiliny.

Lučenec je dosť malé mesto a nie je tam veľmi čo robiť, aj keby je život bez pandémie. Náš program s bratom bol každý deň telocvičňa a byt, nič viac sa nedalo robiť. O dákej socializácii sa ani baviť nemôžeme, no to si zažil asi každý z nás. Musím však povedať, že v tíme sme nemali žiadny problém, zahraniční spoluhráči zapadli, no možno doma v Žiline – ak to môžem porovnať – tak tímová chémia bola lepšia.


 

Všade dobre, doma najlepšie?

Zastihli ste ma, keď som v Žiline presne týždeň. Niekedy mi to tu síce liezlo všetko hore krkom, no bol som napríklad celý mesiac v Lučenci a všetkými desiatimi som sa tešil, že kedy už pôjdem domov.

Aký je váš najbližší program?

Dal som si oddych minulý týždeň. Aktuálne sa venujem behu, dosť času trávim v posilňovni a za mesiac by som bol rád v kontakte aj s loptou. Príprava bude spojená s termínom reprezentačného zrazu, hráme kvalifikáciu na majstrovstvá sveta. Júl a august reprezentácia, a potom zrejme nástup do nového klubu, tak to vidím ja.

Cítite, že v reprezentácii ste si vybudovali stabilné miesto?

Nikto nevie nič predvídať, lebo došlo k zmene trénera. Som rád, že môžem byť členom reprezentácie a postupom času sme sa troška odrazili od dna. Vylosovanie skupiny nám dáva šancu postúpiť, tie štyri zápasy sú dosť hrateľné.

Čas zahojí všetky rany. Už vo vás odznelo sklamanie, že Žilina nie je mape extraligových klubov?

Určite ma to stále mrzí, basketbalová extraliga do Žiliny patrí. Snáď sa nájde partia chalanov, čo to dá znova dokopy a bude to minimálne tak dobré ako tieto posledné roky.

Váš dedo teda musí spraviť postup s Academicom a bude to vybavené, nie?

Ten už má svoje roky, treba do toho zapojiť mladšiu krv. Nechajme sa prekvapiť, čo bude. Žiline budem vždy držať palce, aby sa jej darilo v každom športe, v basketbale obzvlášť.

Kvalita ligy išla vďaka pandémii rapídne dole?

Tak by som to netvrdil, no skôr sa kluby oslabili hlavne po finančnej stránke. Dôsledky vidíme v lige, dva kluby pred sezónou skončili činnosť úplne. Aj nám chýbajú diváci na tribúnach. Náboj, ktorý zápasom vedeli ľudia dať, tu jednoducho nie je. Najviac ale podľa mňa trpí mládež, ktorá už rok nehrá, resp. ani netrénuje. To isté sa udialo aj u nižších seniorských súťaží, čo je tiež veľká škoda.

Pre zahraničných hráčov to musel byť tiež ťažký rok. Ako sa pozerali na Slovensko?

Čo sa týka tejto sezóny, tak si vlastne ani nemohli veľmi vytvoriť objektívny názor. Nič poriadne zo Slovenska nevidia, mimo zápasov nemôžu prekročiť hranice okresu. Jediné, čo mohli vidieť, sú haly súperov v cudzích mestách a ešte Tatry z autobusu. No a tí spoluhráči, ktorých som tu mal v minulosti, tým sa tu poväčšine páčilo.

Nemajú najväčší problém s tým, aby sa kvalitne adaptovali v novom prostredí?

Zatiaľ som mal poväčšine na spoluhráčov zo zahraničia šťastie a vždy sa s nimi dalo normálne vychádzať. Ale niekedy to tak býva, že ak to klub s kupovaním preženie a nakúpi viac hráčov z jedného štátu, môžu si vytvoriť taký „gang“, dajú sa dokopy a oddelia sa od zvyšku tímu. Našťastie, to je skôr výnimka.

Aká bude liga po pandémii. Pôjde kvalitou nahor?

Ja verím, že áno. Hlavne tie kluby, čo hrajú extraligu teraz, by v nej mohli aj ostať. Ak by sa pridali ďalšie, ideálne aspoň päť, aby bolo 12 účastníkov, bolo by to ideálne. Ale, samozrejme, je malá šanca, že sa niečo také stane. Všetko je to o peniazoch, verím však, že na Slovensku sa pomaly k takémuto stavu dopracujeme.

Čo vám dala či naopak zobrala táto sezóna z osobnostnej stránky?

V skratke mi toto celé obdobie pridalo veľmi na trpezlivosti.

 

 

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: archív

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod