Ako sa zrodila vaša hokejová záľuba?
Síce viem od malička dobre korčuľovať, ale všetko sa začalo tým, že moji susedia v Trenčíne chodili na amatérske hokejové zápasy. Ešte z čias našej futbalovej partie sme si chodievali ja, Mišo Škvarka či Miro Káčer zahrať vo voľnom čase hokej, teda výstroj som mal. Hovoril som si, že začnem s mojimi susedmi chodiť na tieto amatérske tréningy, ale ako hráč. Vždy nám chýbal brankár a nikoho nebavilo strieľať góly do prázdnej brány. Niekdajší ligový brankár Miroslav Hála mi požičal brankársky výstroj, hneď ma to chytilo a je to super aktivita. Behať ma príliš nebaví a aj mám trošku problém s kolenami, teda potreboval som sa poriadne vypotiť a toto ma neskutočne chytilo. Viete, raz ste brankár, tak ste navždy brankár. Každým tréningom sa zlepšujem, to na sebe dostatočne cítim.
Bol vašou inšpiráciou svetovo známy český gólman Petr Čech?
Chytať za nejakú dedinu ma nelákalo ako mojich ostatných bývalých spoluhráčov, mal som nejaké ponuky, no akosi som tomu dedinskému futbalu neprišiel na chuť. Na naše zápasy chodia rôzni chalani, no chytať proti hokejistom je neskutočne ťažké. A napodobniť Petra Čecha by bolo pekné, no skôr to bol marketingový ťah, lebo som to dôkladne sledoval. Nastúpil na jediný zápas za stavu 5:1 na posledné štyri minúty, inak nechytal ani minútu. Čo som ho videl počas tréningov, tak super, ale on má nejaké základy z mladosti. Ja som bol prvýkrát v hokejovej bráne pred rokom a pol, keď som mal 37 rokov.
Žilinskí Vlci by vám mohli tiež vybaviť nejaké minútky, nemyslíte?
Pobavili ste ma... Bol som už párkrát chytať chalanom amatérom na žilinskom zimáku, no z vedenia žilinského hokeja nepoznám nikoho. Pozerám ich, fandím im a verím, že sa dostanú do extraligy. Najviac držím palce Dukle Trenčín a žilinským Vlkom, čo je asi pochopiteľné.
V čom je pre vás najťažšie zastávať rolu hokejového brankára?
V hornej časti brány je to v pohode, lebo nejakú reakciu mám. Dole nastáva problém, lebo presúvať sa s betónmi a potom sa postaviť je extrémne ťažké. Hore sa vám stačí dobre postaviť, navyše som aj celkom vysoký, no celkovo to nie je med lízať byť hokejovým brankárom.
Ste terčom žartov v žilinskej futbalovej kabíne z radov vašich trénerských kolegov?
Príliš sa to o mne nevie, o tejto záľube vedia iba moji blízki kamaráti a vy ste ma tiež náhodne objavili na žilinskom zimnom štadióne.
Ako si užívate rolu futbalového trénera brankárov v MŠK Žilina?
V tejto pozícii začínam štvrtý rok a dosť ma to baví. Teraz som skôr na druhej strane, lebo ma veľmi hreje pri srdci, keď vidím, ako chalani postupne napredujú. Som vďačný, že majiteľ klubu mi predostrel ponuku, ktorá sa neodmieta. Každý deň vymýšľam nové a nové tréningy, zostal som pri tom, čo robím celý život, a asi aj preto som v Žiline nesmierne spokojný.
Špeciálne Ľubomír Belko je mimoriadne kvalitný, kde vidíte jeho kvalitné i menej kvalitné stránky?
Viackrát som spomínal, že by si mohol konečne dovoliť byť v kabíne väčším lídrom. Podľa mňa by mal patričný rešpekt, no niektoré veci sa nedajú preskočiť a asi to príde vekom. Kvalitu vidia všetci na ihrisku, je to elegantný brankár a dobre sa na neho pozerá. Má atribúty moderného brankára, lebo je rýchly, dynamický, má výborné čítanie hry a rozohrávku.
Moderné prvky v pohľade na brankára sú v lepšej práci s loptou?
Dnes už je to úplne niekde inde než za mojich čias, kde som nemusel mať až takú skvelú kopaciu techniku. Pomaly sa z brankárov stávajú mini stopéri, musia sa dobre rozhodovať a akoby tvoriť hru, lebo v krátkom čase potrebujú zo štyroch variantov zvoliť ten správny. Na druhej strane sa ale nikdy nezmení to základné, aby brankár v bráne chytil niečo navyše, čo je najdôležitejšie než je hocaká doba.
Spája sa vám najkrajší zážitok z aktívnej kariéry v Žiline s titulom?
Som rád, že práve v Žiline som zažil oslavy ostatného titulu a potom bola nezabudnuteľná cesta pohárovou Európou, ktorá sa skončila v španielskom Bilbau.
Čo by ste odkázali čitateľom Žilinského večerníka?
Ľudom prajem hlavne zdravie a nech chodia na futbal, lebo títo chlapci hrajú naozaj výborný futbal a potrebujú návrat žilinského fanúšika na tribúny.
KTO JE MILOŠ VOLEŠÁK? (39)
Trénerská kariéra: 2020 až súčasnosť: tréner brankárov A tímu MŠK Žilina
Hráčska kariéra: 2002 – 2014: Trenčín, 2014 – 2020 MŠK Žilina
Rodinný stav: ženatý, manželka Kristína, deti Leo (8) a Valentína (3)
Cestovateľský sen: nemám, no vždy sa teším na dovolenku s rodinou v lete
Naj jedlo: nie som vyberavý, manželka je skvelá kuchárka a ja všetko zjem
Typická vlastnosť: pokojnosť
Na ľuďoch neznášam: falošnosť a celkovo neznášam nespravodlivosť
Životné krédo: Nehas, čo ťa nepáli.
Brankársky vzor: Peter Schmeichel
