Prečo ste sa rozhodli skončiť po tejto sezóne 2022/2023?
Vzniklo to počas roka, ale rozmýšľal som nad tým dlhšie. Na jednej strane ma síce tešilo, že vo svojom veku sa dokážem zaradiť do základnej zostavy Žiliny a na druhej strany je smutné, že sa nenašiel nikto z mladých, kto by ma odtiaľ vyradil. Dosť zavážili zdravotné problémy s platničkami, ako aj časová náročnosť, predsa mám dve malé deti (Miško 5, Matej 8 rokov – pozn. autora) a celý volejbal začal byť na úkor rodiny, čo som postupne vnímal ako obrovský problém.
Žilina hrá iba prvú ligu, no odohrať za víkend dva zápasy dá asi poriadne zabrať...
Ešte pred rokom sme hrali v skupine východ, kde sme cestovali do Svidníka, Humenného a podobných destinácií. Jeden a pol dňa zabijete, tri dni v týždni musíte trénovať a do toho treba aj pracovať. Venovať sa rodine bolo ťažšie, a to nehovorím ešte o manažérskych činnostiach v rámci klubu.
Plážový volejbal budete trénovať aj naďalej?
Okrem šestkového volejbalu sa teším vždy na plážový volejbal, čo je moja srdcovka. Rád by som pokračoval v mužskom volejbale ako asistent, no uvidíme, čo prinesie leto.
Ako vyzerá nová sezóna pre Žilinu, je to svetlá budúcnosť?
Nevidím to ružovo, lebo do ligy neprihlasujeme juniorov. Títo chlapci budú rovno v tíme mužov a celé to vyskladáme s mladíkmi v kombinácii so staršími. Prvé roky nemáme veľké očakávania a chceme nabrať hlavne skúsenosti do budúcnosti. Skutočne musíme počkať, potom sa uvidí, aký progres sa nám podarí spraviť s touto generáciou.
Nerastú nové talenty či jednoducho volejbal mládež dostatočne neláka?
Pri mužoch sme vďační doslova za každého hráča, čo je zlé, pretože chýba konkurencia, a bojím sa, že v budúcnosti nás nečaká nič pozitívne. To je problém celého Slovenska, no musíme pracovať tak, aby sa to zmenilo. Nechceme len nadávať, ale aktívne sa pričiniť o potrebnú zmenu.
Čo vám dal volejbal za 30 rokov?
Určite športové emócie a krásne momenty, keď vám tlieska vypredaná športová hala, ale aj teraz naša hala na Stavbári, kam príde aj 200 fanúšikov. Nezabudnem na priateľstvá, tie trvajú večne a za to som vďačný.
Organizujete vo voľnom čase aj hudobný sprievod rôznych volejbalových zápasy na Slovensku – k tomu ste sa dostali ako?
S Maťom Masným sme ako koníček začali robiť hudobnú produkciu na zápasoch, kde on je spíker a ja mám na starosti hudbu. „Hecujeme“ divákov a uchytilo sa to tak veľmi, že pracujeme už pre federáciu, kde zastrešujeme všetky dôležité zápasy, asi sme našli dieru na trhu.
