Čo pre vás znamená Cena mesta Bytča 2024 a ako ste ju vnímali, keď ste sa o nej dozvedeli?
Bol som veľmi potešený a milo prekvapený, že som toto ocenenie dostal. Doteraz som si preberal skôr diplomy a trofeje za výhry v konkrétnych turnajoch, ale toto ocenenie vnímam ako uznanie za moju dlhodobú činnosť, čo ma nesmierne teší. Nečakal som ani tak silnú a pozitívnu odozvu od môjho okolia - rodiny, priateľov, ale aj mnohých ľudí, ktorých osobne ani nepoznám. Škoda len, že sa tohto okamihu nedožili moji rodičia, najmä otec, ktorý ma viedol k športu od detstva.
Stolnému tenisu sa venujete celý život. Ako sa začala vaša športová cesta a čo vás k nemu priviedlo?
Od detstva som bol vedený k športu a aktívne som hral futbal. Žiaľ, v poslednom ročníku na strednej škole som vážne ochorel a musel som s futbalom, ako aj so všetkými kontaktnými športmi, prestať. Hľadal som alternatívu, lebo pohyb mi chýbal. V tom čase v Bytči veľa iných možností nebolo, okrem futbalu a hádzanej. Pingpong sme si zvykli zahrať s kamarátmi v škole alebo na kúpalisku. A tak som sa rozhodol iniciovať založenie stolnotenisového klubu, ktorý v Bytči pôsobí už viac ako 50 rokov.
Dosiahli ste významné úspechy nielen ako hráč, ale aj ako tréner. Ktorý moment alebo víťazstvo považujete za najväčší úspech svojej kariéry?
Tí, čo ma poznajú, vedia, že som v stolnom tenise dosiahol mnohé významné výsledky. Mám doma vitrínu plnú trofejí a diplomov, či už ako jednotlivec, člen klubu alebo tréner. Medzi svoje najväčšie úspechy radím víťazstvo na turnaji vo Vsetíne, kde som vo finále porazil Martina Olejníka, talentovaného hráča, ktorý sa neskôr stal českým reprezentantom a hráčom českej extraligy. Získal som tri tituly majstra Slovenska v kategórii nad 40 a 50 rokov. Dvakrát som zvíťazil na prestížnych turnajoch veteránov v Maďarsku. Hral som v nemeckej 1. Pfalz lige, kde sa mi podarilo byť najlepším hráčom súťaže. Ako tréner považujem za najväčší úspech, že sa môj syn vďaka stolnému tenisu etabloval a žije a hrá tento šport v Monaku.
Ako sa zmenil stolný tenis od čias, keď ste s ním začínali, až po súčasnosť? Vnímate nejaké rozdiely v tréningu či technike?
Stolný tenis je dnes na Slovensku druhý najrozšírenejší šport po futbale, pokiaľ ide o počet registrovaných hráčov. Jeho popularita rastie, pribúdajú nové kluby a turnaje. Výrazne sa zmenila aj samotná hra, dnes sa meria rýchlosť loptičiek, ich rotácia, taktika je sofistikovanejšia. Turnaje sú vysielané naživo, čo umožňuje hráčom aj trénerom zdokonaľovať sa sledovaním najlepších. Stolný tenis už nie je len doménou Číny, Japonska či Nemecka. Dnes v ňom vynikajú aj krajiny ako Brazília, India či Arabské štáty, sú tu kvalitnejší hráči ako u nás na Slovensku.
Dnes sa venujete trénovaniu mladej generácie. Aké vlastnosti by mal mať úspešný stolný tenista a na čo kladiete najväčší dôraz pri výchove mladých hráčov?
U nás v Bytči nemáme profesionálne tréningové stredisko, preto sa snažím v prvom rade motivovať deti, aby ich stolný tenis bavil a aby ich v tom podporovali rodičia. Tento šport si vyžaduje rýchlosť, silu, obratnosť a psychickú odolnosť. Dôraz kladiem aj na vzdelanie. Nestačí vedieť len hrať stolný tenis, ak chcú hráči uspieť v živote, musia ovládať cudzie jazyky a mať široký rozhľad.
Bytča má dlhú športovú tradíciu. Aké sú podľa Vás podmienky pre stolný tenis v meste a čo by mu ešte pomohlo k ďalšiemu rozvoju?
Podmienky v Bytči sú určite lepšie ako keď sme pred 50 rokmi začínali, za čo patrí vďaka všetkým, ktorí nás za to obdobie, ale aj v súčasnosti podporovali a podporujú. V Bytči nemáme stolný tenis na profesionálnej úrovni, to znamená, že nemáme platených trénerov, hraciu miestnosť, ktorá by sa dala využívať dennodenne s dostatočným počtom stolov. Čiže sme limitovaní najmä financiami.
Máte ďalšie koníčky alebo aktivity, ktoré Vás napĺňajú?
Horský bicykel je na prvom mieste. Mám rad rock, doma často počúvam rockovú hudbu, a keď je príležitosť, idem aj na tieto koncerty v tomto žánri. A samozrejme rád doma pozerám športové prenosy, hlavne basketbal, cyklistika.
