Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. september 2017 | Ľuboslav, Ľuboslava

Z regiónu

Šedivý podchod povýšil na umelecké dielo

Na múroch budatínskeho podchodu sa vyníma hrad aj pekné ženy.

14.07.2017 | 10:28

Začalo sa to v máji minulého roka. „Mal som vytvoriť klip, ktorý by prezento­val moje umelecké služby. Dlho som si nevedel vybrať plochu, no nakoniec sa mi zapáčila časť pod­chodu v Budatíne,“ hovorí Denis, ktorého celé meno nebudeme spo­mínať. Jeho žiadosti vyhovel od­bor dopravy a miestna poslankyňa Talafová mu vystavila povolenie na maľovanie. Dostal aj honorár, avšak iba za časť podchodu. „Zvy­šok je vytvorený na moje náklady a ďalších umelcov, ktorí prispeli svojimi grafitmi, začo im ďaku­jem,“ dodáva writer, ako sa tvor­com grafiti hovorí. Tomuto pou­ličnému umeniu sa venuje už viac ako desať rokov.

Logickou predlohou bol Buda­tínsky hrad, ku ktorému podchod vedie. Ostatné diela boli na fantázii umelca. „Každý pouličný umelec má svoj štýl. Keďže veľká časť pod­chodu nebola zákazka, mali sme slobodnú ruku. Čo sa týka ženskej tváre, vychádzam buď z fotografie konkrétnej osoby, alebo podľa ob­rázka, čo mi padne do oka na inter­nete,“ vysvetľuje. Medzi miestnymi sa trúsi, že jedna z tvárí je umelco­va priateľka. Či je to tak, necháme zahalené rúškom tajomstva.

KONKURENCIA AKO SÚČASŤ SUBKULTÚRY

Podchod v Budatíne sa robil na etapy a stále nie je dokončený. Ešte veľa metrov štvorcových je pôvodných a dočmáraných, no hlavný uzol, ktorým chodia turisti, je hotový.

Keď sa pracovalo na prvej časti, Denis sa obával, že niekto zavo­lá policajtov. „Mal som celú dobu pri sebe doklad. Moje obavy sa ale nenaplnili a vypočul som si stovky pochvál,“ hovorí.

Donedávna bol v Žiline problém legalizovať tento druh umenia skrz seriózne zákazky. „Bolo to trápe­nie. Zhruba pred troma rokmi to bolo o prosení a odmietaní. Dnes sa situácia otočila a o moje služby je vysoký záujem. Popravde, mu­sím niektoré objednávky odkladať. Bolo ich desiatky a teraz stále pri­chádzajú nové,“ hovorí Denis.

Často sa stane, že jeden druhé­mu presprejuje alebo potaguje grafiti. Podľa Denisa však ide o sú­časť tejto subkultúry. „Dôležitý je rešpekt. Čím viac má toho umelec za sebou, robia to menej. No stáva sa to aj mne,“ priznáva.

Denis svoj talent podchytil aj pedagogicky. Jednu umelec­kú školu má za sebou a druhej sa momentálne venuje. „Treba si uvedomiť, že každý z nás začínal takpovediac na nule a formovalo ho prostredie, v ktorom vyrastal. Mňa napríklad v umení formova­la mama, ktorá mi nosila výkresy a pastelky. Keby ma ona nenavied­la na kreslenie, pochybujem, že to dnes robím,“ myslí si.

Keď spoznal pouličné grafiti, učil sa na vlastných chybách. „Mno­hí budú možno nesúhlasiť, ale tu talent nerozhoduje. Všetko je to o poctivej a každodennej práci. Mo­jou výhodou je, že to milujem. Mož­no preto som už vytvoril stovky ma­lieb a tisícky kresieb,“ uzatvára.

Autor: Veronika Cvinčeková

Foto: Autorka

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA PIATOK
11 °C
9 °C
9 °C
TOPlist
zilinskyvecernik_monitor_prod