Začalo sa to v máji minulého roka. „Mal som vytvoriť klip, ktorý by prezentoval moje umelecké služby. Dlho som si nevedel vybrať plochu, no nakoniec sa mi zapáčila časť podchodu v Budatíne,“ hovorí Denis, ktorého celé meno nebudeme spomínať. Jeho žiadosti vyhovel odbor dopravy a miestna poslankyňa Talafová mu vystavila povolenie na maľovanie. Dostal aj honorár, avšak iba za časť podchodu. „Zvyšok je vytvorený na moje náklady a ďalších umelcov, ktorí prispeli svojimi grafitmi, začo im ďakujem,“ dodáva writer, ako sa tvorcom grafiti hovorí. Tomuto pouličnému umeniu sa venuje už viac ako desať rokov.
Logickou predlohou bol Budatínsky hrad, ku ktorému podchod vedie. Ostatné diela boli na fantázii umelca. „Každý pouličný umelec má svoj štýl. Keďže veľká časť podchodu nebola zákazka, mali sme slobodnú ruku. Čo sa týka ženskej tváre, vychádzam buď z fotografie konkrétnej osoby, alebo podľa obrázka, čo mi padne do oka na internete,“ vysvetľuje. Medzi miestnymi sa trúsi, že jedna z tvárí je umelcova priateľka. Či je to tak, necháme zahalené rúškom tajomstva.
KONKURENCIA AKO SÚČASŤ SUBKULTÚRY
Podchod v Budatíne sa robil na etapy a stále nie je dokončený. Ešte veľa metrov štvorcových je pôvodných a dočmáraných, no hlavný uzol, ktorým chodia turisti, je hotový.
Keď sa pracovalo na prvej časti, Denis sa obával, že niekto zavolá policajtov. „Mal som celú dobu pri sebe doklad. Moje obavy sa ale nenaplnili a vypočul som si stovky pochvál,“ hovorí.
Donedávna bol v Žiline problém legalizovať tento druh umenia skrz seriózne zákazky. „Bolo to trápenie. Zhruba pred troma rokmi to bolo o prosení a odmietaní. Dnes sa situácia otočila a o moje služby je vysoký záujem. Popravde, musím niektoré objednávky odkladať. Bolo ich desiatky a teraz stále prichádzajú nové,“ hovorí Denis.
Často sa stane, že jeden druhému presprejuje alebo potaguje grafiti. Podľa Denisa však ide o súčasť tejto subkultúry. „Dôležitý je rešpekt. Čím viac má toho umelec za sebou, robia to menej. No stáva sa to aj mne,“ priznáva.
Denis svoj talent podchytil aj pedagogicky. Jednu umeleckú školu má za sebou a druhej sa momentálne venuje. „Treba si uvedomiť, že každý z nás začínal takpovediac na nule a formovalo ho prostredie, v ktorom vyrastal. Mňa napríklad v umení formovala mama, ktorá mi nosila výkresy a pastelky. Keby ma ona nenaviedla na kreslenie, pochybujem, že to dnes robím,“ myslí si.
Keď spoznal pouličné grafiti, učil sa na vlastných chybách. „Mnohí budú možno nesúhlasiť, ale tu talent nerozhoduje. Všetko je to o poctivej a každodennej práci. Mojou výhodou je, že to milujem. Možno preto som už vytvoril stovky malieb a tisícky kresieb,“ uzatvára.
