Žilinský Večerník

30. apríl 2024 | Anastázia
| 5°C

Z regiónu

V Tepličke nad Váhom si ešte stále môžete adoptovať okno na kaštieli

Každého, kto prechádza obcou Teplička nad Váhom, zaujme renesančný kaštieľ, ktorý je čiastočne obnovený, čiastočne ruina, niektoré časti sú dokonca obývané. V súčasnosti je však zaujímavý najmä vďaka severozápadnej nárožnej veži, ktorú sa snaží zachrániť Občianske združenie Revitalizácia kaštieľa Teplička nad Váhom. A má s ňou veľké plány.

10.11.2023 | 13:31

Kaštieľ v Tepličke na Váhom bol kedysi krásnou renesančno-barokovou stavbou, ktorú vlastnili významné uhorské šľachtické rody. Prišiel však rok 1928 a veľký požiar. Kaštieľ sa rozpredal na menšie časti niekoľkým obyvateľom pre potreby rodinného bývania. Noví majitelia si upravili priestory, umiestnili nové vnútorné schodiská sprístupňujúce poschodia jednotlivých bytov. Niektorí sa o svoj nový majetok postarali, iní ho nechali schátrať. Severozápadná veža a malá časť nadväzujúcich priestorov severného a západného krídla kaštieľa majú však iný príbeh vďaka dobrovoľníkom z občianskeho združenia, ktoré vzniklo v roku 2010 s jediným cieľom – obnoviť a zachovať túto unikátnu národnú kultúrnu pamiatku pre budúce generácie.

Odhalená krása veže

Pred dvoma rokmi na veži ukotvili barokovú medenú cibuľovú strechu. Nasledujúce roky pokračovali s vonkajšími opravami, reštaurovaním fasády a montážou nových okien. V týchto dňoch chce združenie zdemontovať lešenie a odhaliť tak opäť získanú krásu kaštieľa. „Pamiatka bola vo veľmi zlom technickom stave, preto sme začali najprv s opravou strechy, ktorá trvala takmer tri roky. Práce navyše spomalil covid. Po dokončení cibuľovej konštrukcie sme sa pustili do bočných striech, kde sme použili škridlu bobrovku. Neskôr sme dokončili ďalšie detaily, napríklad medenú makovicu osadenú na vrchol cibule, ktorá dodala streche finálnu podobu barokového vzhľadu,“ opisuje práce na veži Beáta Kasajová, riaditeľka občianskeho združenia Revitalizácia kaštieľa Teplička nad Váhom. Strecha je replika z barokového obdobia a už zďaleka upúta nejedného návštevníka. Na túto opravu združenie využilo dotáciu z ministerstva kultúry. Rekonštrukčné práce na obnove kaštieľa sa uskutočnili aj vďaka finančnej podpore niekoľkých projektov, ktoré združenie získalo z rôznych grantov a dotácií z dobrovoľných príspevkov fyzických a právnických osôb.


 

Adoptovanie okna

Po oprave strechy prišlo na rad reštaurovanie korunnej rímsy, a neskôr sa podarilo osadiť štyri repliky barokových okien na najvyššom poschodí veže. Tento rok vymieňajú oválne okná na treťom poschodí. Na výmenu však čaká ešte ďalších jedenásť okien rôznych veľkostí. Repliky barokových okien však nie sú lacná záležitosť, preto vznikla výzva: Adoptuj si svoje okno. „Každý, kto prejaví záujem o túto pamiatku, môže prispieť na zhotovenie repliky barokového okna. Ako nám financie dovolia, tak si postupne okná objednávame u dodávateľa. Okrem toho je potrebné zhotoviť ešte aj okenice. Tie však na rad prídu oveľa neskôr,“ hovorí Kasajová. Okná rôznej veľkosti majú aj rôznu cenu. Okno menšieho rozmeru stojí viac ako  tisíc šesťsto eur a to väčšie okolo dvoch tisíc eur.

Rôzne veľkosti okien

Práce sa vykonávajú pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Žiline, odbornú asistenciu má na starosti Vladimír Majtan. Opýtali sme sa, prečo sú na budove okná rôznych veľkostí. Podľa jeho slov je najväčší problém v rôznorodosti celého objektu fakt, že sa jednotlivé časti kaštieľa po požiari vyvíjal samostatne. Na opravovanej veži je to však iné. „Časť okien na veži je zachovaná ešte z prestavby baróna Sinu, ktorý bol jedným z posledných vlastníkov celého kaštieľa. Okná, ktoré sú osádzané na druhom nadzemnom podlaží, boli menšie ako stavebné otvory. Nad oknami je viditeľný 15-centimetrový pás, ktorý zmenšoval okenný otvor, aby tam samotné okná pasovali. Nevnímame to však ako zámer baróna Sinu. Pravdepodobne boli tieto okná určené pre inú stavbu a zhodou okolností sa ocitli v barónových rukách. Nevieme, prečo sa v Tepličke objavili. Každopádne, otvory, ktoré na kaštieli boli, museli zmenšiť. Ostatné okná si ľudia vymieňali podľa svojej potreby, pričom nikto neriešil, aby objekt vyzeral ako jedna kompaktná stavba,“ vysvetľuje Majtan.

Začiatky rekonštrukcie

Združenie získalo stavebné povolenie na komplexnú obnovu v roku 2018. Predtým sa však museli zrealizovať pamiatkové výskumy. „Pamiatkový úrad nám poskytol veľa cenných informácií a usmerňoval nás v tom, ako by mala obnova prebiehať. Začali sme s architektonicko-historickým výskumom, v suteréne sme vykonali archeologický výskum a na omietkových povrchoch reštaurátorský výskum. Na základe týchto pamiatkových výskumov sme vedeli, akým smerom sa máme uberať,“ vymenúva počiatočné kroky na obnove Kasajová. Na ich základe sa vypracovala projektová dokumentácia, podľa ktorej vežu opravujú.

Zaniknuté sgrafitá

V minulosti sa na fasádach kaštieľa nachádzali sgrafitá. Je to umelecká technika realizovaná na fasáde, ktorú nájdeme napríklad aj na Sobášnom paláci v Bytči. Takáto úprava je v regióne výnimočná v tom, že sa zachovala na historických objektoch len veľmi zriedkavo. A to je aj prípad teplického kaštieľa. „Zaujímavé je, že ešte na začiatku 20. storočia sgrafitá na fasáde zachované boli. Máme fotografie zo 60-tych alebo 70-tych rokov, ktoré dokumentujú, ako boli sgrafitá snímané do veľkých rámov, realizovali sa tzv. transfery. Veľký problém je ale v tom, že nevieme, kde tieto transfery skončili. Pravdepodobne sú nenávratne zničené alebo stratené,“ vysvetľuje Majtan.

Sgrafitá sa však stále môžu nachádzať na západnej fasáde kaštieľa pod vrstvami mladších omietok. Na veži, ktorú opravuje občianske združenie, sa však tieto renesančné sgrafitá nezachovali. Obnova pamiatky sa realizuje v poslednej zachovanej slohovej vývojovej etape – v barokovom štýle.  

Baroková fasáda

Podoba, ktorú veža po rekonštrukcii nadobudne, bude charakteristická pre 18. storočie. „Fasáda kaštieľa bola upravená do tzv. schönbrunnskej farebnosti, čo je kombinácia príjemnej svetlo-okrovej s bielou alebo krémovou. Pôvodná renesančná úprava fasády bola sgrafitová, biela plocha fasády s preškrabávanou omietkou, ktorá mala rastlinné, figurálne alebo iné ornamentálne motívy. Následne, keď prišla nová baroková prestavba, kaštieľ bol jedno obdobie celý biely. Neskôr sa upravil na túto obľúbenú farebnosť, ktorá sa realizuje predovšetkým v neskoršom tereziánskom a jozefínskom období. Je to farebnosť, ktorá je typická pre habsburskú monarchiu. Práve vtedy sa mnohé objekty zmenili do tejto farebnosti. Je to posledná farebnosť objektu, kedy vyzeral ešte ako honosné aristokratické sídlo, a preto sme ju rešpektovali ako relevantnú slohovú úpravu,“ vysvetľuje výber farebnosti fasády pamiatkar.

Na fasáde pracovali skúsení štukatéri. „Som rád, že som mohol pracovať na takejto významnej stavbe. V barokovom období síce remeselníci narušili pôvodnú renesančnú vrstvu, ale zároveň novými nadstavbami vznikla aj nová tvár kaštieľa,“ hovorí Dolník, ktorý sa štukatérstvu venuje štyridsať rokov a jeho prácu môžeme vidieť aj na žilinskej katedrále alebo na kaplnke v Kostole sv. Barbory.

Kultúra v kaštieli

Po výmene okien bude pamiatka zabezpečená proti vonkajším vplyvom a združenie sa tak bude môcť naplno venovať rekonštrukcii vnútorných priestorov. „Túto pamiatku chceme sprístupniť širokej verejnosti, organizovať tu kultúrne podujatia, výstavy, aktivity pre deti, poskytnúť priestory pre umelcov, organizovať menšie komorné koncerty, divadelné predstavenia. Priestory majú vynikajúcu akustiku. Príležitostného návštevníka osloví tiež história budovy. Kedysi tu žili známe osobnosti, šľachtici z významných rodov, ktoré písali dejiny nášho regiónu. Tá atmosféra, ktorá tu je, vás jednoducho pritiahne,“ opisuje Kasajová.

Po minulé roky v kaštieli usporiadali rôzne akcie a koncerty, ktoré mali u verejnosti veľký ohlas. Konal sa tu napríklad aj Letný romantický či  Adventný koncert vážnej huby, výstavy akademických maliarov a v spolupráci s Považským múzeom vystavovali zapožičané artefakty. V budúcnosti by chceli využiť aj spoluprácu s inými organizáciami a inštitúciami. V súčasnosti sa však vnútorné priestory nie je možné využívať kvôli prebiehajúcim stavebným prácam.

Rekonštrukcia vnútra

Veža má niekoľko poschodí, s ktorými má združenie v budúcnosti veľa plánov. Najviac zachovaná miestnosť čaká na reštaurátora, sú tam zachované časti klenby a maľby. Na rekonštrukciu čakajú aj pôvodné barokové dvere, ktoré tu zostali po bývalých majiteľoch.

Vo vnútri sa momentálne nachádzajú provizórne drevené schody, ktoré neskôr opravia a pre prístup na vyššie poschodia sa potom postaví točité schodisko. „Potrebovali by sme  viac ako 800-tisíc eur na to, aby sa veža mohla sprevádzkovať do podoby, na ktorý je určená podľa projektu. Okrem reštaurátorských prác totiž potrebujeme vybudovať aj kanalizáciu, prípojky vody a elektriny, sociálne zariadenie, riešiť vybavenie vnútorných priestorov a úpravu terénu a oplotenie,“ vymenúva všetky potrebné práce riaditeľka združenia.  


Budúcoročné slávnosti

Budúci rok obec Teplička nad Váhom pripravuje spomienkovú slávnosť pri príležitosti 380. výročia úmrtia grófky Žofie Bosniakovej. Dovtedy by členovia združenia radi na veži kaštieľa spravili čo najviac opráv. Obec už teraz oslovuje mesto Šurany a obec Strečno s pozvaním na túto významnú udalosť. V Šuranoch sa Žofia Bosniaková totiž narodila, vyrastala tam a keď sa vydala za Františka Vešeléniho, majiteľa strečnianskeho panstva, presťahovala sa do kaštieľa v Tepličke nad Váhom, kde sa jej narodili dvaja synovia. Mesto Šurany darovalo Tepličke nad Váhom aj sochu Žofie Bosniakovej, ktorá je vystavená v Dome pokoja Žofie Bosniakovej – zariadení pre seniorov. Vyhotovil ju akademický sochár Jaroslav Gubric. Žofia Bosniaková sa aj s rodinou presťahovala na hrad Strečno, ktorý ju mal uchrániť pred nepokojnými rokmi v čase povstania Juraja I. Rákociho. Tu napokon 28. apríla 1644 aj zomrela.

Bez dobrovoľníkov by to nešlo

Rekonštrukcia kaštieľa sa nezaobíde bez dobrovoľníkov, a to nielen nadšencov z občianskeho združenia. Na prácach im výrazne pomáhajú členovia miestnych spolkov a združení: Dobrovoľný hasičský zbor, TZJ Straník a iní dobrovoľníci v rámci zamestnaneckého grantového programu zameraného na pomoc pri obnove a záchrane pamiatok. „Aktívne nám pomáhajú pri rôznych prácach v rámci dobrovoľníckych brigád. Napríklad pri búracích prácach a vynášaní sutiny z objektu, pri montáži lešenia, pri odstraňovaní starých náterov v interiéri veže a iných pomocných prácach. Ďalším dôležitým a zanieteným členom združenia je Filip Rojik, ktorý pravidelne organizuje najmä brigádnické aktivity mladých ľudí. Veľká vďaka patrí členom združenia, ktorí sa vo svojom voľnom čase zapájajú do rôznych aktivít na obnove kaštieľa,“ ďakuje na záver Kasajová.

Viac o kaštieli sa záujemcovia najbližšie môžu dozvedieť aj na Svätomartinskom jarmoku v Tepličke nad Váhom, ktorý sa uskutoční v sobotu 11. novembra 2023. Na tomto podujatí zvykne mávať združenie svoj stánok, kde členovia prezentujú výsledky ich dlhoročnej dobrovoľníckej činnosti.

Autor: Jana Očková, redaktorka

Foto: archív združenia, autorka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod