Krúžkovať príliš veľké mláďatá je podľa Tomáša Flajsa zo Správy Národného parku Malá Fatra pomerne riskantné, najvhodnejšie je preto túto akciu dobre naplánovať. „Veľké mláďatá vedia dobre ďobnúť alebo môžu z hniezda jednoducho preskočiť na najbližší objekt, strechu či komín. Rovnako však nie je dobré, pokiaľ krúžkujeme príliš malé bociany,“ prezrádza Tomáš Flajs, ktorý bociany krúžkoval. Bociany sa podľa neho „označujú“ farebnými krúžkami, ktoré sú odčítateľné aj silnejším ďalekohľadom, prípadne sa dajú zdokumentovať fototechnikou. Krúžkovanie sa uskutočňuje prevažne po dohode s elektrikármi či majiteľmi komínov. „Ak sa bociana podarí odčítať niekde na Slovensku, v okolitých krajinách či na zimoviskách v Afrike, cez popis na krúžku sa kontaktuje krúžkovacia centrála daného štátu a údaje sa dostanú ku krúžkovateľovi. Tým, že sa bociany značia takýmito krúžkami, údajov pribúda,“ vysvetľuje ochranár. Nebezpečenstvo počas krúžkovania by podľa neho mohlo hroziť najmä v prípade vyvrhnutej potravy mladým bocianom na človeka, príliš pozitívne to nemusí byť napríklad pri plazoch, rybách či myšiach.
SLEDOVALI, ČO SA DEJE
K bocianom sa dostali pomocou vysokozdvižnej plošiny a po vypnutí elektrického prúdu na stĺpe, kde je umiestnené hniezdo. Aby mláďatá počas krúžkovania nevideli a boli pokojnejšie, hlavy im zakryli tkaninou. „Následne sa na pravú nohu predpísaným spôsobom opatrne umiestnil krúžok. Krúžok je zložený z dvoch polovičiek, ktoré do seba krásne zapadnú a nedajú sa viac rozobrať. Krúžky sú plastové a vážia len pár gramov, takže jedinca počas života neovplyvňujú.“ Počas procesu krúžkovania obaja rodičia bocianov najskôr krúžili nad hniezdom, neskôr si sadli na susednú strechu a pozorovali celé dianie. Štyri mláďatá bociana bieleho dostali po okrúžkovaní čísla V 1906, V 1907, V 1908 a V 1909. V budúcnosti sa tak budú môcť okrúžkované bociany identifikovať všade, kde sa ocitnú, pokiaľ sa tam bude nachádzať aj pozorovateľ, ktorý tieto čísla nahlási Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
