Žilinský Večerník

28. marec 2024 | Soňa
| 7°C

Z regiónu

Výstavba diaľnic D1 a D3 je podľa Fica prioritou. Petičiari v protestoch nekončia

V priebehu budúceho roka vláda vyčlení na výstavbu dvoch zaostávajúcich úsekov diaľnice D3 na Kysuciach financie vo výške takmer 19 miliónov eur.

10.11.2017 | 11:11

Ide o výsledok minulotýž­dňového rokovania predsedu vlády SR Roberta Fica, ktorý sa v Žiline stretol so zástupcami petičných výborov za urýchlenie dostavby diaľnic D3 na Kysuciach a D1 na Liptove. Robert Fico na tlačovej konferencii po rokovaní s peti­čiarmi uviedol, že výstavba tých­to diaľnic je pre neho prioritou. „Nech ktorýkoľvek úradník píše, čo chce, D1 a D3 sú priority, kto­ré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády, a to je pre mňa sväté. Môžem potvrdiť, že pokiaľ ide o výstavbu dvoch omeškaných úsekov na D3, financie sú k dispo­zícii.“ Objem financií v rozmedzí od 18 do 19 miliónov eur bude vy­členený na potrebnú dokumentá­ciu a prípravné práce. Robert Fico tiež na margo nedorozumení a ne­pravdivých informácií, ktoré sa podľa jeho slov v súčasnosti šíria bez akýchkoľvek podkladov, podo­tkol, že žiadny kraj na Slovensku nebol v rámci diaľnic taký zain­vestovaný ako práve Žilinský kraj. Ak by sme totiž podľa neho dali dohromady všetky úseky, ktoré sú dnes rozostavené a na ktorých sa pracuje, hovoríme o dvoch miliar­dách eur. „Vážim si túto petíciu, pretože je profesionálna a odbor­ná. Je vedená starostami, primá­tormi a podnikateľmi, ktorí majú záujem veci riešiť. Peniaze na do­kumentáciu v roku 2018, ako som už povedal, sú,“ ubezpečil.

VIKTOR STROMČEK BUDE KONTAKTNOU OSOBOU

Robert Fico na rokovaní požiadal štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka, aby bol kontaktným bodom pri komu­nikácii s petičnými výbormi. „Na to, aby ľudia pracovali s presnými informáciami, navrhujem, aby pe­tičné výbory pre D3, ako aj pre D1, pokiaľ ide o Ružomberok, mali za kontaktnú osobu, na ktorú sa môžu hocikedy obrátiť, pána štátneho tajomníka,“ predniesol svoj návrh Robert Fico. Súčasne vyzval opo­zíciu (pokiaľ ide o infraštruktúru), aby prestala politikárčiť a podporila otvorenie dlhovej brzdy. „Opätovne vyzývam opozíciu, aby prestala ro­biť politiku čím horšie, tým lepšie. Potrebujeme tieto finančné zdroje, aby sme mohli intenzívnejšie pra­covať na príprave ďalších úsekov,“ doplnil. Ako ďalej skonštatoval, pri zdravých verejných financiách, kto­ré Slovensko má, je Boží hriech ne­využiť otvorenie dlhovej brzdy.

S PROTESTMI NEKONČIA

Primátor Ružomberka Igor Čombor, ktorý na rokovaní zastupoval Inicia­tívu stredné Slovensko, po stretnutí priznal, že je lepšie, keď sa vec rieši, ako keď sa vôbec nerieši. „Dozvedeli sme sa dve pragmatické veci, ktoré by sme mohli kladne využiť pri rie­šení nášho veľkého problému. Zalo­žili sme Iniciatívu stredné Sloven­sko, do ktorej sa zapojili primátori všetkých miest Banskobystrického kraja, Liptova, Oravy aj stovky ďal­ších starostov. Bojujeme za to, aby sa úsek diaľnice D1, ktorý ide cez Liptov, úsek Ivachnová – Hubová, Hubová – Turany, čo najskôr do­staval. Nie je dobudovaná základná infraštruktúra, trpí tým jednoducho celá krajina a trpíme aj my na stred­nom Slovensku,“ priznal primátor Ružomberka. Zástupca Iniciatívy stredné Slovensko ďalej avizoval, že budú pokračovať v petíciách vo všetkých dedinách a mestách na strednom Slovensku. „Chceme, aby sa konečne cesta stavala a nie sa o nej len hovorilo a nič sa dokopy nedialo. Ľudia sú nešťastní, zúfa­lí a pesimisticky naladení, že naše Slovensko si nedokáže vybudovať modernú cestnú sieť,“ dodal Igor Čombor.

DLHOVÁ BRZDA JE OBĽÚBENOU TÉMOU

Predseda petičného výboru za urýchlenie dostavby diaľnice D3 Ľubomír Jánoška o skončení protestov nehovorí. „Teraz do­staneme harmonogram výstav­by, ktorý buď bude aspoň sčasti spĺňať požiadavky regiónu, alebo nie. Podľa toho sa petičný výbor dohodne, ako bude pokračovať s protestmi. Určite však budú ešte tento rok. Región mal mať diaľni­cu už pred 20 rokmi,“ vyjadril sa po skončení rokovania s Rober­tom Ficom. Podľa jeho slov je dnes uvoľňovanie dlhovej brzdy obľú­benou témou. V súčasnosti ju však podľa Ľubomíra Jánošku nepotre­bujeme, pretože nie je nič pripra­vené. „Potrebujeme len časť peňa­zí, z ktorých sa vykúpia pozemky či nakreslia projekty. Až potom sa môže uvažovať o nejakých ďalších zdrojoch peňazí,“ dodal na záver.

Foto: Autorka

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod