Diftéria, nazývaná tiež záškrt, je ťažké infekčné ochorenie vyvolané baktériou Corynebacterium diphtheriae, tvoriacou nervový jed. Prenáša sa vzduchom kontaminovaným sekrétom dýchacích ciest chorého alebo nosiča toxických corynobaktérií.
„Ochorenie je charakteristické tvorbou „pablán“ v hrdle, ktoré môžu viesť až k zaduseniu. Často máva komplikovaný priebeh, a to najmä zápalom srdcového svalu, obrnou mäkkého podnebia, iných svalov a poškodením ľadvín. Pred érou očkovania a liečby antibiotikami bolo ochorenie sprevádzané vysokou smrtnosťou,“ uvádzajú z odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Žiline.
Začína sa ako angína
Nebezpečná baktéria, ktorá spôsobuje záškrt, sa prenáša pri kašli, kýchaní alebo blízkom kontakte, tiež kontaktom s infikovanými kožnými léziami (pri kožnej forme) a len zriedkavo kontaminovanými predmetmi.
Inkubačný čas je najčastejšie 2 až 5 dní. Podľa epidemiológov zo Žiliny sa ochorenie na začiatku prejavuje bolesťou hrdla, miernou až strednou horúčkou, únavou, malátnosťou a ťažkosťami s prehĺtaním.
V pokročilom štádiu sa môže u nakazeného objaviť výrazný opuch krku, chrapot, dýchavičnosť či pískanie pri nádychu.
Prečo môže viesť až k smrti?
Povlaky a opuch môžu zúžiť alebo úplne uzavrieť dýchacie cesty, jedovatý toxín sa zas dostať do krvi a poškodiť srdcový sval, ktorý môže viesť k poruchám rytmu, zlyhaniu srdca a náhlej smrti. Taktiež môže jed poškodiť nervový systém, a to poruchy prehĺtania, ochrnutie mäkkého podnebia, ochrnutie končatín a ochrnutie svalov.
V ťažkých prípadoch môže pri záškrte dôjsť až k multiorgánovému poškodeniu, a to hlavne obličiek a ďalších orgánov.
„Chorí sa liečia podávaním séra, ktoré neutralizuje toxíny. Takáto liečba je opodstatnená už aj pri podozrení na diftériu. Ďalšia liečba zahŕňa podávanie antibiotík, dlhodobý pokoj na lôžku a podpornú liečbu. Aj pri modernej liečbe sa úmrtnosť pohybuje približne na 5 až 10 percentách celkovo. Vyššia je u malých detí a starších ľudí,“ informujú z RÚVZ v Žiline.
Strašiak rodičov
Bez liečby bola úmrtnosť historicky výrazne vyššia. Najvyšší výskyt bol približne na konci 19. storočia, v prvej polovici 20. storočia, najmä počas 20. až 40. rokov.
„V bývalom Československu bolo napríklad v roku 1930 hlásených 23 697 prípadov záškrtu a 2129 úmrtí. V tom období patril záškrt medzi najobávanejšie detské infekčné choroby. Pred érou antibiotík a očkovania spôsoboval pravidelné epidémie a vysokú úmrtnosť,“ uvádzajú epidemiológovia.
V súčasnosti je najúčinnejšou ochranou proti záškrtu očkovanie, ktoré je súčasťou pravidelného očkovacieho kalendára na Slovensku. Ochrana však časom klesá, preto sa v dospelosti odporúčajú preočkovania podľa národných odporúčaní.
„V krajinách s vysokou zaočkovanosťou je dnes záškrt zriedkavý, ale pri poklese zaočkovanosti alebo zavlečení infekcie sa môžu objavovať jednotlivé prípady a lokálne ohniská.“
Mierne stúpajúci trend
Za posledných 20 rokov sa v našom okrese nevyskytol ani jeden prípad záškrtu. V Bratislavskom kraji sa v rokoch 2024 až 2026 vyskytlo 10 prípadov kožnej diftérie. V Trnavskom sa v tomto roku vyskytol jeden prípad kožnej formy.
„Výskyt vykazuje mierne stúpajúci trend. No vďaka vysokej úrovni celoplošného očkovania ide stále o zriedkavé ochorenie. Na nákazu by si mali dať pozor hlavne ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní alebo preočkovaní a tí, ktorí žijú v prostredí s nízkym hygienickým štandardom,“ upozorňujú pracovníci RÚVZ v Žiline.
Záškrt nie je len detská choroba, smrteľne nebezpečný môže byť aj pre dospelého človeka. A to najmä vtedy, ak nebol preočkovaný, ochrana po očkovaní sa časom oslabila, má oslabenú imunitu alebo vyšší vek.
„Ochrana po očkovaní nie je celoživotná a postupne klesá. Preto sa preočkovanie v dospelosti odporúča aj ľuďom, ktorí boli riadne v detstve zaočkovaní. Ak si nie sú istí, kedy boli naposledy očkovaní, vie to skontrolovať všeobecný lekár v zdravotnej dokumentácii. Na Slovensku veľa ľudí pozná termín preočkovania proti tetanu, ale v skutočnosti sa pri ňom zároveň obnovuje aj ochrana proti záškrtu,“ dodávajú epidemiológovia.
Kedy sa očkuje proti záškrtu:
· v dojčenskom veku (v 3. mesiaci, v 5. mesiaci, v 11. mesiaci)
· počas detstva (v 6. roku, v 13. roku)
· v dospelosti (okolo 30. roku života, následne každých 15 rokov – 45, 60, 75 rokov atď.)
Z histórie očkovania
Prvé účinné vakcíny boli vyvinuté v zahraničí v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Na Slovensku (Československu) bolo povinné očkovanie zavedené v roku 1946.
V rokoch 1958/1959 sa začala u nás používať kombinovaná vakcína proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Po zavedení očkovania začal počet prípadov prudko klesať. Posledné sporadické prípady boli zaznamenané ešte v 70. a začiatkom 80. rokov.
