Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

29. september 2020 | Michal, Michaela
| 13°C

Šport

Žilinský basketbal vydýchol: Končíme, no plány boli iné!

Výsledkom troch rokov na extraligovej scéne bol kvalitný slovenský klub s výbornými divákmi, ale stále aj s množstvom chýb. Najbližšia sezóna už bude na Slovensku bez žilinských farieb, z čoho neskrýval smútok už bývalý manažér BK Slávia Žilina Ondrej Šoška. Pre Žilinský večerník pomenoval príčiny rozpadu klubu.

25.06.2020 | 10:41

Cítite sa smutný, sklamaný či dokonca podvedený?

Najviac smutný, no trochu aj nahnevaný. Smutný z toho pohľadu, že to skončilo a nahnevaný, lebo to mohlo ďalej pokračovať. Tento klub nás stál tri roky života, vychovávali sme ho ako vlastné dieťa. Nebolo to ľahké, začali sme úplne od nuly, bolo treba zabezpečiť financie, zázemie a fungovanie klubu, haly, právnikov, ekonomiku, agentov, fanúšikov a mnoho ďalších iných vecí. A zrazu je všetko preč.

Koľko financií bolo potrebné garantovať na novú sezónu?

Mál som vypracované 3 verzie rozpočtu. Slušnú sezónu by sme vedeli v dnešnej dobe po korona kríze urobiť za 250 tisíc eur, stred tabuľky za 180 tisíc a na boje o záchranu by sme potrebovali 120 tisíc eur. Posledná verzia by bola bez Rožánka a Merešša, lebo na nich by sme financie už nemali. V tomto prípade sa nám zdalo lepšie ísť radšej do nižšej súťaže.

Žilinský basketbal by mal pokračovať v prvej lige pod hlavičkou Academicu, lepšie ako nič?

Áno, mala by byť aspoň prvá liga, ale tiež to nebude jednoduché. V Academicu je spojenie s vysokou školou, čo je výhoda a mohla by to byť cesta do budúcna. Vždy tu bol basketbal prepojený s univerzitou.

Na spoločnom obede minulý týždeň sa preberali iba dlhy z minulej sezóny, bola to téma číslo jeden?

Nie len to, hráčov zaujímala situácia, chceli vedieť či sa ide pokračovať. Samozrejme dlžoby boli tiež veľmi dôležité. To ako sa zachovali akcionári je nevídané, klobúk dole pred nimi. Klub skončil, mohli sa a to vykašlať a väčšina klubov v každom športe by to tak aj urobila. Pamätám si z mojich hráčskych čias podobné prípady, keď klub zanikol. Jednoducho vám povedia dovidenia, nič nedostanete. Za kariéru sa mi len raz stalo, že klub skončil a napriek tomu po roku vyplatili všetky dlžoby. Bolo to v špičkovom teame Nový Jičín. Tento žilinský krok akcionárov treba len a len kvitovať, zachovali sa férovo.

Prečo potom zabalili novú sezónu?

Nechcel som o tom hovoriť a sťažovať sa, už sa o tom písalo, je to už zbytočné, ale odpoviem. Akcionári do toho dali za tie tri roky stovky tisíc eur a čakali, že trochu pomôže už aj mesto. V roku 2019 sme ale hádam ako jediný klub zo cca 70 klubov v meste nedostali ani jedno euro. Každý jeden akcionár sa vyjadril, a bola to ich podmienka, že ak sa to zmení a mesto nás normálne podporí, tak dajú peniaze opäť aj oni. V roku 2020 by na nás čakalo od mesta približne 15000 eur.

Ako ste prišli na to, že mesto vám poskytne len 15 tisíc eur?

Pre vrcholový šport sa vyčlenilo pred koronou 100 tisíc, po nej sa to skresalo na polovicu. Z toho 10 tisíc pôjde na individuálny šport, približne 10 tisíc na neolympijský šport a 30 tisíc by sme si rozdelili so ženským volejbalom rovným dielom. Ja som rád, že sa tu nastavil nový systém financovania športu, ďakujem za to vedeniu mesta, a verím, že to bude fungovať do budúcna. Stále je ale podľa mňa suma, ktorá ide do športu málo, vzhľadom na 85 miliónový rozpočet.

Nedalo sa viac snažiť napríklad na ŽSK, napríklad odpustiť komerčný nájom haly na športovom gymnáziu?

Nechcem, aby to vyzeralo, že chyba je iba na meste, nefunguje to totiž ani na úrovni VÚC, štátu ani federácie. Sponzor, ktorý zarobí peniaze, ich musí zdaniť. Potom podporí nejaký klub, dá napríklad hráčom na výplaty a tí ich zdania znovu... Sponzori nemajú pri podpore športu žiadne daňový výhody, neoplatí sa im to. Iné to je napríklad v Maďarsku či v Česku. Počul som, že štát ide dokonca znižovať príspevky do federácii. Veľmi sa bojím, čo bude so športom ďalej. Dajme pozor, aké generácie detí nám vyrastú, už teraz to je s pohybom a morálkou biedne. Čo sa týka VÚC, tam sme podporu hľadali zbytočne, nebola ochota to riešiť. Šport v tomto štáte nie je priorita. Samostatnou kapitolou je infraštruktúra. My ako krajské mesto nemáme ani jednu halu. To kde sme hrali je školská telocvičňa s hľadiskom a patrí pod VÚC. Doobeda je tam vyučovanie a poobede sa tam tlačíme a bijeme s ostatnými klubmi o každých 15 minút.


 

Ste aj mestským poslancom, nemali ste žiadny telefonát z vedenie mesta s podaním pomocnej ruky po zverejnení informácii o konci klubu?

Nie, nikto mi nezavolal. Keď sa zachraňoval hokej, tak sa robilo množstvo sedení, mediálnych výstupov zo strany mesta, mimoriadne zastupiteľstvá... Vedeli, že basketbal má problémy, ale napriek tomu sme nedostali od nich žiadnu odozvu. Ani neočakávam, že teraz prídu, buchnú po stole, že poďme to zachrániť. Je škoda, že mesto nemá záujem podporiť špičkový klub, ktorý ho reprezentoval na najvyššej úrovni. Samozrejme, mesto nemá byť hlavný partner, nie je jeho primárnou úlohou podporovať profesionálne kluby. Ale keď vedelo 20 rokov dávať státisíce, milióny do hokeja a stále vie, tak si myslím, že malo podporiť aj tento úspešný šport. Stačilo len troška pomôcť a basketbal mohol fungovať ďalej. Pred sezónou sme  si dali prvýkrát v histórií žlto-zelené farby, dali sme si historický názov Slávia, ale mesto ostalo chladné. Naopak chladná nebola určite atmosféra na zápasoch, to čo sa dialo v hale bolo neskutočné. Dovolím si tvrdiť, že sme boli v Žiline športom číslo 2, v niektorých momentoch aj jednotka. Každopádne držím palce hokeju aj futbalu nech prežijú a ľudia majú kam chodiť fandiť, my občania potrebujeme cítiť hrdosť na naše mesto aj cez šport. Veľmi obdivujem prácu MŠK Žilina, je to unikát nielen na Slovensku a uvidíme ako to pôjde novým majiteľom hokejistov.

Nemáte pocit, že veľa chýb ste spravili aj vy kluboví funkcionári?

Áno, urobili sa chyby aj v klube a nebojím sa ich pomenovať. Napríklad sa po dvoch dobre nastavených rokoch dali väčšie kompetencie trénerovi. V tejto sezóne mal na starosti okrem trénovania, čo je samo osebe veľmi náročná činnosť, aj iné veci v klube. Napríklad rozhodoval o výške výplat pre hráčov, riešil podmienky v zmluve... Nevyčítam to trénerovi, bola to chyba nastavenia v klube, inde som to nezažil. Sám tréner Kurilla zistil, že má toho veľa a vznikala nervozita. Ľudom sa nepáčilo aj to, že v tretej sezóne dostávali veľmi malý priestor odchovanci. Nevydarili sa aj niektoré nákupy hráčov a vymenilo sa v tíme veľa cudzincov. Bolo to kvôli zvýšenému tlaku akcionárov na výsledky. Vytratila sa identita klubu. Napriek výrazne navýšenému rozpočtu sme však skončili tak isto ako minulý rok, na piatom mieste.

Výkladnou skriňou boli vaši fanúšikovia, to bola veľká radosť?

Vytvorili sme dobrú chémiu medzi hráčmi, fanúšikmi aj klubom. Utužovali sme priateľstvá rôznymi spoločnými akciami, grilovačkami či gulášom, fanúšikovia často chodili na vonkajšie zápasy, žili s teamom. Za posledný týždeň mi strašne veľa ľudí hovorilo, že sú sklamaní, že končíme im budú chýbať zápasy v stredu, sobotu, atmosféra a všetky tie veci okolo. Mali sme skvelých fanúšikov, ktorých nám závideli v celej lige. Tu by som chcel ešte veľmi pekne poďakovať okrem fanúšikov aj akcionárom, sponzorom, trénerom, hráčom a všetkým ľudom, čo robili pre tento klub. Všetci boli veľmi dôležití. Veľmi ma mrzí, že končíme, plány boli iné.

A čo mládež, tam ostali len oči pre plač?

Je obrovská škoda, že deti prídu o svoje vzory. Bolo vidieť, ako sa zvýšil ich záujem. Napríklad cez polčasovú prestávku našich zápasov na palubovku vybehli desiatky detí a hádzali si na kôš, bola radosť na to pozerať. Mládež bude dúfam pokračovať, nemajú to ľahké ani oni. Keď ale niekoho vychováme, tak budú musieť ísť hrať do iných klubov, čo je veľmi smutné.

Máte civilné zamestnanie, no ostanete ešte v nejakom basketbalovom prepojení?

Určite chcem pomôcť ako sa bude dať. Za tri roky som do klubu zohnal okolo 120 tisíc eur, ak budem mať energiu, tak chcem stále pomôcť basketbalu v Žiline. Možno časom vznikne aj niečo nové. Teraz mám len horký pocit sklamania i rozčarovania. Mestskú ligu si ale s bratom, bratrancom a kamarátmi zahrám. Určite chcem ale pomôcť aj ostatným športom v meste, aby sa balík pre nich každý rok navyšoval.

 

MESTO ŽILINA REAGUJE: 

Žilinský večerník oslovil aj mesto Žilina o reakciu k uvedeným vyjadreniam basketbalových funkcionárov a adresoval im dve otázky: 

1, Necíti sa mesto ako hrobárom žilinského basketbalu? Ak by mesto dalo aspoň takú dotáciu ako hokeju na tento rok (75 tisíc eur), tak by basketbaloví akcionári pokračovali i naďalej?

2, Vraj na tento rok mal dostať klub BK Slávia Žilina podporu od mesta vo výške 15 tisíc eur. Je táto informácia od funkcionárov klubu pravdivá?

Odpovede nám poslal do redakcie Vladimír Miškovčík, hovorca mesta Žilina: "Hokejový klub bol až do májového predaja 100 % akciovou spoločnosťou mesta, kým basketbal bol súkromným klubom. Zmluvne viazaná podpora mesta pre hokejový klub po odpredaji vo výške 75-tisíc eur je platná až od roku 2021, nakoľko pre situáciu po pandémii sa klub podpory pre tento rok vzdal. Ak najbližšie zastupiteľstvo úspešne schváli upravený systém financovania športu v meste Žilina, basketbalový klub by mal možnosť žiadať o financie v treťom pilieri. V ňom je maximálna výška podpory klubu 30-tisíc eur, keďže v tomto roku sa však pracuje s dotáciami v polovičnom úspornom režime, ide o sumu 15-tisíc eur. Pokiaľ išlo o dotácie v prvom pilieri alebo klasický systém športových dotácií, basketbalový klub nespĺňal viacero podmienok, resp. nemal možnosti navýšenia koeficientu. Klub napríklad nemal mládežnícku základňu, ale len „A“ mužstvo dospelých v extralige. Takmer polovica kádra bola tvorená legionármi a jednou z podmienok je, aby hráči na súpiske neboli profesionáli (platení hráči), čo však v tomto prípade neplatí. Ako príklad môžeme uviesť MŠK Žilina, ktorý zoznam členskej základne poskytujú bez hráčov „A“ a „B“ mužstva, ktorí sú profesionáli, ale zoznam je zložený len z členov Akadémie. V roku 2018 dostal basketbal od mesta podporu vo výške 16 820 eur."

Autor: Juraj Vnuk, redaktor

Foto: archív O.Š.

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod