Starý hrad opravujú dobrovoľníci od roku 2019. Tento rok odštartovali záchranné práce začiatkom apríla, kedy sa v areáli hradu uskutočnila prvá brigáda. Žiaľ, ich rady sa neúprosne zmenšujú. Kým na začiatku tvorila združenie viac ako desiatka členov, dnes ich spočítame na prstoch jednej ruky.
„Dobrovoľnícke nadšenie u mnohých pomaly vyprchalo a momentálne pracujeme na hrade 4 – 5 ako dobrovoľníci. Je to všade tak. Na začiatku je nadšenie veľké a po čase ochabuje. Obnova pamiatky dobrovoľníckym spôsobom je beh na dlhú trať a nie každý dobehne do cieľa. My sa však nezdávame a budeme pracovať cez týždeň i cez víkend,“ hovorí riaditeľ Združenia na záchranu Starého hradu Rudo Mlích.
Nová partia
Hoci je ochotných rúk čoraz menej, predsa len hradu svitá na lepšie časy. Združeniu sa podarilo uspieť v projekte, vďaka ktorému môže na hrade zamestnať ľudí. „Prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vznikol projekt Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike II. Je to v podstate pokračovanie úspešného projektu D. Krajcera a L. Babuščáka, kde sa zamestnávajú ľudia z úradu práce. Dobrovoľnícka práca je fajn, ale hrad je veľký. Veríme, že sa práce vďaka zamestnávaniu pracovníkov na hrade výrazne pohnú vpred,“ poznamenal riaditeľ združenia.
Napriek nedostatku murárov a kamenárov sa pracovné pozície podarilo združeniu rýchlo obsadiť. Noví zamestnanci začnú na hrade pracovať od 1. mája. „Partiu sme poskladali. Verím, že vybudujeme kvalitný tím,“ potvrdil dobrú správu Rudo Mlích.
Združenie opravuje hrad na viacerých miestach, novú posilu plánuje prioritne využiť na dolnom hrade. Ak sa podarí získať dotácie od ministerstva kultúry, peniaze investujú do opráv v hornom hrade, konkrétne na vežu – najvzácnejšia časť hradu. Tá si vyžaduje zásahy od skúsenejších murárov.
Nerozobraný
So záchranou pomáhajú aj samotní návštevníci, a to spôsobom, že vynášajú na hrad kameň, ktorý sa skotúľal z hradného kopca. „Áno, pod hradom sme vytvorili skládku kameňa. Menšie sú už na hrade, väčšie nám v súčasnosti nosia turisti. Je to výzva, obdivujeme ich. Nečakali sme takú ochotu, za to im patrí naša veľká vďaka.“
Kým na mnohých hradných zrúcaninách sa boria s nedostatkom kameňa, pod Starým hradom je ho stále neúrekom. „Na rozdiel od iných hradov je náš postavený zo žuly. V minulosti sa stavali základy chalúp a hospodárske stavby z mäkšieho kameňa. Náš hrad chránila aj jeho odľahlosť, tak ho veľa nezmizlo,“ poznamenal riaditeľ združenia.
Hrad je v súčasnosti zachovaný z jednej tretiny. Jeho dominantou je strážna veža, ktorá sa začala stavať ako prvá a tvorilo ju až šesť nadzemných podlaží (dnes je zachovaná spolovice). Jej záchrana je pre združenie prioritou. „Minulý rok sa nám podarilo dokončiť jej západnú stenu a posunuli sme sa na južnú stranu. Zo statického pohľadu sme urobili veľa pre jej záchranu. Horšie je na tom delová bašta. Tu sme tiež začali pracovať, ale pri súčasnom modeli financovania je to boj na dlhý čas,“ vysvetľuje.
28 záchranných brigád
Vlani venovali záchrane hradu až 28 sobôt, nehovoriac, že tu strávili množstvo času aj počas pracovného týždňa. Záchrana hradu však viditeľne napreduje. V strednom hrade vymurovali počas uplynulej sezóny veľkú časť múru domu šafára, obnovili koruny severnej hradby a dobrovoľnícky vymurovali múr južnej hradby dolného hradu. Vznikla tu bezpečná vyhliadka.
Aká je vízia združenia? „Hovoríme, že by sme sa radi dožili konzervácie hradu a jeho záchrany. Obnova hradu má byť životné dielo, ale nie za cenu celoživotnej práce. Nechceme večné stavby. Radi by sme boli, aby sa obnova našich pamiatok stala celospoločenskou témou. Aby na nej naozaj záležalo každej vláde SR, nie len pred voľbami a počas funkčného obdobia. Sú tu tiež EÚ fondy a my k nim nemáme v podstate prístup. A pritom podmienky ich čerpania si určujeme sami, čo sa týka obnovy pamiatkového fondu. Rozpadajú sa nám dokonca také perly, ako je Bojnický zámok,“ konštatuje Rudo Mlích.
Kamenný kolos
Starý hrad patrí medzi najstaršie hrady na strednom Slovensku. Vznikol v 13. storočí pravdepodobne na staršom osídlení. Ako kamenný sa staval približne 500 rokov. „Keď si človek predstaví to vynaložené úsilie, vo mne to vzbudzuje veľký obdiv a rešpekt. Počas poslednej brigády som sa rozprával s návštevníkom a ten hovorí: „To vápno, to je v podstate žieravina a oni to stavali bez rukavíc.“ Obetovali týmto stavbám veľa energie a úsilia. Keby sa mohol človek aspoň na chvíľu vrátiť v čase ako nestranný pozorovateľ,“ dumá na záver rozhovoru hlavný záchranca hradu.
Zaujímavé nálezy
Súčasťou záchrany hradu sú aj archeologické výskumy. Tie počas uplynulých rokov priniesli zaujímavé výsledky. Našli sa nálezy z obdobia laténu, teda Keltov z cca 2. storočia pred Kristom. Veľmi významný je nález mince kráľa Ondreja II., ktorý vládol na začiatku 13. storočia. Minca sa našla vo svahu priamo pod hradnou vežou. Boli tu objavené aj váhy na váženie falošných mincí, množstvo guliek do palných zbraní, do kuší a ďalšie rôzne mince. Nálezy potvrdzujú teóriu, že hradný kopec bol osídlený dávno pred vznikom kamenného hradu, keďže pod ním viedla dôležitá cesta a brod cez rieku Váh.
