Žilinský Večerník

Spisovateľka Adriana Macháčová sa poč­tom napísaných kníh pomaly blíži k číslu dvadsať. Ešte stá­le má množstvo inšpirácie, takže jej fanúšikovia sa ne­musia obávať, že by si od nej už nič neprečítali. Jej najnovší kúsok sa volá Nie­kto ako ty.

Vaša nová kniha ne­sie názov Niekto ako ty. O čom je?
Ide o psychologický prí­beh, v ktorom riešim rôzne kolízne situácie, ľúbostné vzťahy, šťastné chvíle, ale aj vypäté emočné drámy svojich hrdiniek. Ich pria­teľské putá prejdú ťažkou skúškou. Klára žije usporiada­ným manželským životom. Túžba po zmene a ubíja­júca všednosť ju vrhne do milostného románika s Ja­kubom, synom svojej pria­teľky Aleny. Pomer dospie­vajúceho chlapca a ženy v najlepších rokoch otra­sie všetkými priateľmi. Ja­kubovi rodičia sú šoko­vaní. Chcú ochrániť syna, a tak s tými najlepšími úmyslami odhalia Klári­nu neveru pred jej man­želom. Nepredpokladali, že vzdorovitý tínedžer sa obráti proti nim a utečie z domu. Bibiána žije s mužom o dvadsať rokov starším, ktorý jej poskytuje po­cit bezpečia a pohodlia. Všetko to, čo v detstve ne­poznala. Lenže spoloč­né dni sú príliš krásne, aby trvali večne. Jurajo­va bývalá manželka ťaž­ko ochorie a Bibiána do­stane strach, že sa jej muž k Marte zo súcitu vrá­ti. Skrytá rivalita ju núti bojovať. Zuzana sa zúfalo pokúša prekonať samotu a rozhod­ne sa vyhľadať svoju dávnu lásku. O Rasťovi sa dozvedá zvláštne veci. Novinky ju na jednej strane deprimujú, ale i dávajú nádej, že raz možno budú spolu. Ak si moju knihu prečítate, dozviete sa, či sa Kláre poda­rilo dostať manželstvo do sta­rých, všedných koľají, či Jakub pochopil, že zrelá žena nie je nič preňho a vrátil sa k vy­strašeným rodičom a tiež či Bibiáne a Zuzane prinesie ich snaženie zaslúžené ovocie.

Kniha sa začína poku­som o samovraždu. Ako sa staviate k samovražde vy? Myslíte si, že sa takto dajú vyriešiť problémy?
Koľkokrát ste si povedali: Nech je ako chce! Lenže po­tom ste si uvedomili, že tak ste to predsa nechceli. Kaž­dý z nás má občas deň, kedy sa mu všetko sype na hla­vu a nič sa nedarí. Poviete to, čo ste povedať nechce­li, urobíte niečo, čo ste ani v zlom sne neplánovali. Ale už je to vonku, už sa stalo. Naraz sa všetko rozpadne na kusy. Všetko sa pokazí. Ubližujeme namiesto toho, aby sme milovali. Ale všetko sa dá vyriešiť. Každý prob­lém. Možno nie hneď, ale neskôr určite. O tom som presvedčená. Smrť je niečo strašné, hrozné a neodvo­lateľné. Samovrah stiahne so sebou aj svojich blízkych. Je to to najhoršie riešenie, ktoré mnohým ublíži. Mys­lím si, že nikdy nie je márne vzdorovať osudu.

Hrdinky v knihe sú štyri. Mali ste k niektorej bliž­šie ako k ostatným?
Nie, pretože hrdinky môj­ho románu nie sú vymysle­né. Poznám ich a mám ich rovnako rada. Preto sa tento príbeh písal sám a je vyroz­právaný a podaný z pohľadu každej hlavnej postavy. Ne­chcem klamať čitateľa, a tak priznávam, že niektoré opi­sy sú zmenené, prípadne prikrášlené. Myslím si, že podobných osudov v reál­nom živote nájdeme veľa. Klára, Bibiána či Alena žijú medzi nami. Postačí, ak sa poobzeráme a zistíme, že sa s nimi stretávame každý deň.

Prežívate pri písaní osudy svojich hrdinov s nimi?
Áno. Každý môj román je skladačkou rôznych osudov a odlišných charakterov. Aby som ich dokázala opí­sať, je priam nevyhnutné, aby som sa do hlavných hr­dinov vžila. Či už ide o pre­menlivosť vzťahov, zložité medziľudské problémy, ne­schopnosť odolať nátlaku okolia, skrytú rivalitu, para­noju vyvolanú strachom zo straty lásky, alebo milostný románik. Niekedy je to ľah­ké, inokedy ťažšie. Kým prí­beh vyrozprávam, musím všetko pochopiť. Zavrieť oči a prelistovať zážitky, spo­mienky, skúsenosti. Ak tre­ba, tak si aj prečítať odbor­nú literatúru. Vtedy žijem v snoch, fantázii alebo noč­ných morách.

Vraj keď píšete, tak za­každým priberiete, pri písaní bývate „pažravá“. Čomu neviete odolať? Aj ste pribrali?
Celý proces, od nápadu až po zaslanie knihy do vy­davateľstva, trvá v mojom prípade približne pol roka, čiže poctivé tri až štyri ki­logramy navyše. Lenže stá­le si hovorím, že iba vďaka mliečnej čokoláde „mi to píše“. Bez nej mi to naozaj akosi nejde. Takže som ju aj pri každej stránke románu Niekto ako ty poctivo chrú­mala. A na záver to bolo aj vidieť. Potom príde fáza ča­kania, či sa román bude vy­davateľovi páčiť a kilá idú dole (úsmev). O pár mesia­cov sa celý kolobeh opakuje.

Ako dlho vám trvá, kým to zhodíte? Držíte diéty? Popr. ako sa staviate k diétam? Aký je váš za­ručený recept na udrža­nie si štíhlej línie?
Chudnutie mi trvá dlho, dokonca dlhšie ako priberanie. Nemám talent na diéty, nevydržím ani deň. Radšej nejem po 17. h, vyhýbam sa sladkostiam a so svojím psíkom sa vydávam na hodino­vé prechádzky. No i tak sa k ideálnej vysnívanej hmotnosti s pribúdajúcim vekom neviem dostať. Štíh­la línia je pre mňa len ví­zia. Ale snažím sa (úsmev). Občas bývam z neúspe­chu smutná asi ako kaž­dá žena. Avšak ľudia, kto­rí ma obklopujú, ma robia šťastnou a sú mi veľkou oporou. Preto s priateľkami veľmi rada zájdem na dob­rý obed.

Niektorí spisovatelia, keď píšu, tak knihy nečítajú. Ako je to s vami? Čítate aj popri písaní?
Poznám autorov, ktorí keď píšu, nechcú čítať iných, najmä tematikou podob­ných autorov. Lenže ja ne­viem nečítať, tak ako ne­písať. Pri knihe vypnem, relaxujem a žijem iné prí­behy. Rada siahnem po detektívke, spoločenskom alebo historickom románe.