Skúste si zaspomínať na svoje detstvo. Ako ste žili, kde ste chodili do školy?
Naši rodičia boli veľmi robotní. Ocko robil na železnici, mama bola doma. Moji bratia boli všetci vyučení.
Narodili ste sa tesne pred začiatkom 2. svetovej vojny?
Áno. V Roku 1939. Ako šieste dieťa, po mne bola ešte sestra narodená v roku 1943. Najstarší brat sa narodil v roku 1924. U nás v Stránskom sa nebojovalo, horšie to bolo v Kunerade. To je približne 5 km od seba. Kunerad je viacej v horách.
Ako vyzeral taký deň, keď ste ako dieťa išli do školy?
Pomáhali starší súrodenci. Odviedli ma do školy a potom priviedli. No a poobede som sa musela starať o zvieratá. Mali sme morky, husi, sliepky, zajace, kozy.
Kde ste sa priučili vareniu?
Doma som trochu pomáhala mame. No ale hlavne som sa naučila na učilišti. Každý z mojich súrodencov mal skončené nejaké remeslo, nik nemal skončenú vysokú školu. Ja som mala trojročnú kuchársku školu.
Hanka Zuberová vpravo.
Aké jedlá si pamätáte z detstva?
Museli sme povinne odovzdávať kontingentn napr. mlieko. Aj ťažko dopestované zemiaky. Ocko robil na železnici a poobede farmárčil. Mali sme dve kravy, prasa. Keď šiel otec na dôchodok, tak musel na poli a pri zvieratách robiť ešte viac. Mama dostávala úplný bagateľ na dôchodok. Mala ku koncu života len okolo 120 eur, keďže nerobila a bola pri deťoch. Keď sme mali na nedeľu parenicu a kyslú polievku, tak to sme mali sviatok. Teraz už ľudia nevedia, čo by od výmyslu sveta jedli. U nás sa jedlo mäso len cez sviatok. Žilo sa inak ako teraz. Oveľa ťažšie. V našej rodine sa nefajčilo, ani neholdovalo alkoholu. Za socializmu sme museli povinne vstúpiť do JRD.
Kedy ste sa rozhodli vyučiť sa za kuchárku?
Sestra chodila do obchodnej a mňa bavilo variť, tak to bolo také prirodzené. Po vyučení som hneď nastúpila do nemocnice v Rajeckých Tepliciach. V Malej Fatre bola vtedy nemocnica. Pred tým ako to vzali pod seba kúpele.
Aké boli začiatky?
Bolo nás sedem kuchárok a varili sme 120 obedov pre hospitalizovaných pacientov i lekárov. Kto vládal, chodil do jedálne, ležiacim pacientom sa jedlo nosilo na izbu. Neskôr zo mňa urobili vedúcu. Musela som ale absolvovať viacero školení v Banskej Bystrici. Bola som vedúca na dietologickom oddelení. Robili sme až 15 rôznych druhov diétnych jedál. Podľa toho, čo predpísal lekár. Nulka bola kašovitá tekutá strava. Tá sa podávala väčšinou po operáciách. Bolo nás tam sedem kuchárok a delili sme si striedavo prácu.
Na koľkú hodinu ráno ste chodili do práce?
Museli sme chodiť pred šiestou hodinou, aby sa všetko do raňajok stihlo. Poobede potom nastupovala druhá smena. Najnáročnejšie boli obedy. Suroviny nám vozili.
Aké boli obľúbené jedlá medzi pacientami?
Vtedy neboli ľudia takí nároční a prieberčiví ako teraz. Ak boli nejaké sťažnosti, tak na to, že stravy bolo málo. Niekedy na sviatky sme piekli aj koláče.
S opatrovateľkou Zdenou Hriníkovou.
Nikdy ste sa nevydali? Bolo málo príležitostí na zoznámenie sa alebo vám bránili rodičia?
Nie, rodičia mi nebránili. Naopak, mama mi hovorievala, že sa o nich starám a kto sa bude starať o mňa, keď zostarnem. Boli aj dedinské zábavy, ale my sme museli byť so sestrou už o desiatej doma.
Z mojich súrodencov sa všetci vydali alebo oženili. Ja som sa musela starať o rodičov. Mala som aj nápadníkov, ale do žiadneho som sa nezamilovala.
Neľutujete to?
Vôbec nie, už by asi aj tak boli po smrti. Nechýbali mi ani deti. Obetovala som život svojim rodičom, o ktorých som sa starala ako keby boli deti. Otec zomrel po operácii, keď mal 90 rokov.
Maminu som potom vzala k sebe do Žiliny. Mama prežila otca o 10 rokov, zomrela, keď mala rovných 100 rokov. Rodičia mali veľa vnúčat od mojich súrodencov, tak ma netlačili k vydaju.
Teraz sú také trendy ako vegetariánska alebo vegánska strava. Čo si o tom myslíte?
Vtedy za nás to nebolo. Ale mäso sa jedlo málo, takže sme mali vegetariánsku stravu v praxi. Vajíčka, mlieko, strukoviny, všetko. Občas sme mali filé.
Máte okolo seba veľa náboženských symbolov. Viedli vás rodičia k viere?
Áno, od malička. Bola to súčasť nášho života. Bola som pokrstená, aj birmovku som absolvovala. Ak by som neverila, tak by som možno niektoré ťažké obdobia ani nezvládla. Teraz mi už odchádzajú nohy a spôsobuje mi to veľké problémy. Moja mama sa pri mne modlila aj v noci. V tomto byte bývam už 30 rokov. Doma v Stránskom sme nemali ani splachovací záchod. Chodili sme na suchý záchod do dvora pri humne. Teraz si dom prerába dcéra mojej sestry, ktorá sa stará o siroty. Je rehoľná sestra.
Ja chodím do kostola na Solinkách, pán farár Hudec tu urobil veľký kus práce. Pomáhala som variť a piecť aj pre potreby cirkvi. Keď príde do Žiliny, tak ma vždy navštívi.
Čo by ste odkázali dnešnej mládeži?
Aby si viacej vážili svojich rodičov a starých rodičov. Sedia len na mobiloch a tabletoch a na rodičov nemajú čas.
Počuli sme o vás, že obdarúvate ľudí pletením šálov, čapíc, ponožiek...
Naučila som sa vyšívať, háčkovať. Hltala som časopisy ako Dorka a pod. Robí mi radosť občas niečo upliesť a potešiť moju rodinu alebo priateľom.
KTO JE ANNA ZUBEROVÁ (86)?
Anna Zuberová sa narodila 17. januára 1939 v obci Stránske. Je z rodiny, kde bolo 7 detí. 4 chlapci a 3 dievčatá. Bola druhá najmladšia, dnes zo súrodencov žije už len sama. Je pravidelnou účastníčkou štvrtkových seniorských káv – stretnutí s inými dôchodcami pri rannej káve.
