Žilinský Večerník

11. december 2024 | Hilda
| -5°C

Rozhovory

Bača Pavol Boháč: Pasenie oviec je odmenou za tvrdú prácu v maštali

Bačovstvo je tradičné slovenské remeslo, ktoré nemusíme hľadať len na Liptove alebo na Spiši. Hoci je na Slovensku už iba pár desiatok tých, ktorí sa mu poctivo venujú, baču nájdeme aj pár minút od centra Žiliny. A kde inde, ak nie na mieste, kde sa zem dvíha do kopcov obrastených sviežimi trávnatými lúkami? Bača Pavol Boháč (63) má svoje obľúbené pasienky pod Straníkom. Môže byť právom hrdý na to, že zachováva dnes už prežívajúce povolanie. Pretože ak bol kedysi bača elitou, dnes je absolútnou raritou.

17.02.2024 | 12:56

Ako dlho ste už bačom?

Teraz to je 36. rok, čo pôsobím ako bača na farme v Zástraní, v priestoroch starého družstva. Ešte od čias, keď bolo družstvo školským majetkom. Keď sa majetok rozpadol, striedalo sa tu počas nasledujúcich rokov viacero súkromných majiteľov. Aj teraz je tu súkromná farma.

Ako ste sa k tomuto remeslu dostali?

Môj strýko bol bačom, takže som bol odmala pri tom. Ja som inak vyučený stolár, vyučil som sa v Liptovskom Hrádku a robil som v Drevoindustrii. Ale keďže som od malého chalana žil v tom ovčiarstve, odišiel som odtiaľ a tu som potom nastúpil. Odvtedy som v Zástraní. Rodinná anamnéza, čo už (smiech).

Ako sa taký bača dnes uživí?

Farma predáva jahňatá a mlieko a mňa zamestnáva ako hlavného baču, ktorý sa stará o ovce. Ja ich kŕmim, pasiem, aj dojím. Keby štát nedával na ovce dotácie, už by tohto remesla nebolo. Ale je to bieda. Bojím sa, že to ovčiarstvo aj tak časom skončí. Pokiaľ to nebudú dotovať súkromní majitelia.

Koľko vás tu je na túto prácu?

Minulý rok som tu bol celú zimu sám, to som bol dosť ubitý. Mal som vtedy pomocníka na dojenie, ale pomáhal mi len do jesene. Bol to dôchodca, škoda že mladá generácia sa vôbec nechytá. Teraz sme tu od jesene našťastie opäť dvaja.

Kedy je počas roka najviac práce?

Ono je to nonstop práca na celý rok. Kde sa rozhliadnete, tam na vás pozerá robota. Zhruba od apríla do konca októbra sa dojí a potom nastáva plodné obdobie, ruja. Pripúšťajú sa ovce, na čo je intenzívna hlavne jeseň. Cez zimu sa ovce na pašu nevyháňajú, ale sú ustajnené. A takto koncom zimy sa už liahnu mladé. Počas tohto obdobia – od jesene do jari - sa nedojí. Až keď sa jahňatá po dvoch mesiacoch odstavia od mlieka, zhruba v apríli, vtedy sa znova začína dojiť. Je to taký celoročný kolobeh.


Čerstvé jahniatka. 

 

Je náročné dojiť toľko oviec?

Kedysi sme dojili ručne 350 oviec dvaja. To bolo náročné. Teraz už máme dojáreň, čo nám dosť uľahčuje robotu.

Koľko oviec tu chováte?

V jednom ovčíne ich je 370 a spolu s jarkami, ktoré sa budú pripúšťať až na rok, ich bude zo 400.  Každý rok obnovujeme stádo. My si teraz z mladých jahníc sto necháme. Mladé ovce zaradíme do stáda, a staré, naopak, vyradíme. Tento kolobeh musí byť zachovaný. Tie ovce, čo majú 9 rokov, sa na jeseň vydoja a pošlú sa na mäso na bitúnok.

O ovčom mäse až tak nepočuť. Je žiadané?

Áno. Napríklad také baranie mäso sa vyváža najmä do Turecka a arabských krajín. Tu na Slovensku sa konzumuje menej.


Jahniatka dvojičky. 

 

Nie nadarmo sú jahniatka považované za symbol jari. Farmári a bačovia majú v týchto týždňoch radosť práve z mladých prírastkov. Koľko ich už máte?

Je to radosť, aj starosť. Teraz tu bývam deň – noc, pretože ovce potrebujú starostlivosť. Niektoré si pri pôrode poradia samé, ale niektorým treba pomôcť jahniatka vytiahnuť. Mnohé majú i dvojičky. Potom mladé spolu s mamou oddelím na dva dni od stáda, aby si na seba navykli. Treba na to dohliadať. Jahňatá ostávajú pri mamke osem až desať týždňov a kŕmia sa jej mliekom, kým nenaberú silu a neosamostatnia sa. Doteraz sa vyliahlo 250 jahniatok a ešte raz toľko ich najbližšie týždne očakávame.

Kedy a ako sa začína váš deň?

V lete už o pol 4 ráno dojím. Potom si pre mlieko prídu z Červeného kameňa. Chodia každý druhý deň. Teraz kŕmim ráno o 5 a večer o 15. hodine. Trvá to tak zo tri hodiny. Potom som tu celú noc, pretože sa liahnu mladé, sem tam skočím domov čosi zjesť. Voľný čas veľmi nemám, ale dá sa povedať, že trochu voľnejšie mám od toho októbra, keď sa prestane dojiť a ovce sa zavrú. Tie zimné mesiace sú také, že len nakŕmim a čaká sa do konca januára, kedy prichádzajú na svet jahňatá. V tomto období je zas robota neustále. Aj dnes tu budem spať. Ak mám cez deň čo i len trochu času, skrútim sa a niečo pospím. 

Ovečky sú do jari v ovčínoch. Kedy vyháňate na pašu?

Približne v polovici apríla. Je to taká odmena za tvrdú prácu v maštali. Pre mňa je to bačovstvo aj o vzťahu k prírode. Keď pasiem, koľkokrát vojdem napríklad do hory na hríby. Človeka to musí baviť. To nemôže robiť niekto, kto k tomu nemá vzťah. Ja som to doma videl od chalana, keď sme doma chovali ovečky.

Máte aj ovčiarskych psov, ktorí vám pomáhajú strážiť stádo.

Áno, chodia so mnou pásť naše bordekólie. Oni to majú v génoch, ale dajú sa aj dobre vycvičiť. Sú to psy, ktoré majú hodne rozumu. Kedysi tu na Slovensku nebývali, len pred pár rokmi ich priviezli z Anglicka. A podľa mňa sú to najlepšie plemená. Napríklad v Rumunsku sú tie psy väčšie, drsnejšie a mocné, aby ustrážili stádo, pretože tam sú predsa len tie lesy divokejšie. Oproti tým sú  naši psíci mierumilovní. Oni človeku neublížia. Aj na poli, keď sú so mnou, nejdú za ľuďmi. A to pasiem pri kostole pri ceste na Straník, kde chodí veľa turistov.


Pasienky pod Straníkom sú jeho rajón. 

 

Minulý rok mali v Terchovej problém s vlkmi, ktorí vyhubili takmer celé stádo. Majú tu v Zástraní ovce prirodzeného nepriateľa?

Minulý rok aj tu zavítal vlk. Vzadu na lúke majú ovce košiar, kde spávajú. Boli tam práve mladé jarky. My sme ráno dojili, keď zrazu prišiel kamarát, čo bol skoro ráno na prechádzke so psom. Povedal nám, že videl vlkov, ako trhajú našu ovcu. Vlk prejde veľa kilometrov, takže môže prechádzať aj týmto územím. Čo je ale bežnejšie, aj medvede sa tu zdržujú. Ja osobne som ešte žiadneho nevidel, ale poľovníci, čo chodia na potulky po okolí, ich vídajú bežne. A keď je medveď naučený a hladný, chňapne aj ovcu. Ale vlci sú horší. Medveď keď tak vezme jednu, ale vlk ich rad radom hrdúsi.

Spracúvate na farme mlieko aj na vlastné výrobky?

Sem tam sme v minulosti čosi spravili, ak bol záujem, ale bežne to nerobievame. Ale pravdaže to viem, kedysi sme si všetko robievali sami. Údený i čerstvý syr, aj bryndzu.

Aké je vaše obľúbené jedlo?

(smiech) Tak vám poviem, radšej zjem syr ako mäso. Ja ho zjem, nevravím že nie, ale nevyhľadávam to. Ja som taký „mliekový“. Teraz si kupujem krabicové mlieko, ale v lete pijem sladkú aj kyslú žinčicu. 

Máte rodinu?

Pochádzam z Belej a do Zástrania som sa oženil. Kúpil som tu chalupu a odvtedy tu bývame. Mám dve dcéry, jedného syna a štyroch vnukov.

Nechytajú sa tohto remesla?

Joj, taký sa jeden zo sto vydarí (smiech). Mladí sa všeobecne k tomuto remeslu moc nemajú. I keď vnuci sa radi chodievali pozerať na ovečky.

Bačovstvo je taký národný poklad a môžete byť na svoje povolanie hrdý. Stretávate sa aj s inými bačami?

Neviem či hrdý, ale nehanbím sa za to. (smiech) Kedysi boli bačovia vážení, teraz si mnoho ľudí myslí, že sú hlúpi a jednoduchí. Je to naozaj asi trochu rarita, ale aj tu v okolí, všade kde sú ovce, sú aj bačovia. V Paštinej Závade, v Súľove, v Belej, v Oščadnici. Ja nikam nechodím, ani do mesta nezavítam ako je rok dlhý, ani na návštevy. Nie je kedy, pretože tu robota nadväzuje na robotu. Ale raz za rok sa to predsa podarí. S ostatnými bačami sa poznáme, hlavne s tým mojím ročníkom, a stretávame sa, keď odchováme plemenné barany, na trhu v Liptovských Revúcach. Tam sú plemenári, ktorí naše barany hodnotia. Tí aj vyhotovujú plán pripúšťania oviec, ktorým sa na jeseň riadime.

Aké máte v Zástraní plemeno?

My tu máme len jedno plemeno – vyšľachtenú slovenskú dojnú ovcu. Ako som spomenul, ovce pripúšťame podľa papierov. Plemenár nám vypracuje pripúšťací plán a určí barana k ovciam – každá má svoju známku a číslo, všetko je presne označené a zaznamenané.  


V týchto dňoch prichádzajú na svet jahňatá. 

 

Prežije bačovstvo na Slovensku?

Bačovstvo ubúda a mladá generácia to už nechce ísť robiť. Je to drina a nie je to ani tak ocenené. Náš majiteľ si napríklad veľa roboty urobí sám, aj seno si vozí a suší, ale väčšina by to nerobila. A problémom je aj chov oviec. Hospodári uprednostňujú kravy, pretože sú menej náročné na chov. Kravy sa cez leto pasú v oplôtku samé a gazdovia nemusia platiť žiadneho baču. Pri ovciach musia mať stále niekoho zamestnaného. A majitelia oviec, keď toto vidia, radšej svoje stáda predajú. Takže bačovstvo prežije, keď prežije ovčiarstvo. Ale bude toho málo. Ja mám 63 rokov a už som si podal žiadosť do dôchodku. Tento rok ešte dokončím a kto bude po mne pokračovať? Neviem.

Nebude vám to chýbať?

Poviem vám pravdu, bačovstvo je drina. Práca utužuje, ale aj ubíja. Tiež mám toho niekedy dosť, všetko ma bolí, najmä chrbát. Ale ak budem budem vládať, stále k ovečkám budem chodiť.

Autor: Veronika Cvinčeková, redaktorka

Foto: autorka, R.K.

Najnovšie vydanie
Predplatné
fpd

PublishingHouse

Vydavateľsťvo: PUBLISHING HOUSE a.s., Jána Milca 6, 010 01 Žilina, IČO: 46495959, DIČ: 2820016078, IČ DPH: SK2820016078, Zapísané v OR SR Žilina: vl. č. 10764/L, oddiel: Sa | Distribúcia: TOPAS, s. r. o., Slovenská pošta a kolportéri | Objednávky na predplatné: prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty | Objednávky do zahraničia: Slovenská pošta, a. s., Stredisko predplatného tlače, Nám. slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail:[email protected]. | Copyright 2012-2019 PUBLISHING HOUSE a.s. Autorské práva vyhradené. Akékoľvek rozmnožovanie textu, fotografií a grafov len s výhradným a predchádzajúcim súhlasom vedenia redakcie. Nevyžiadané rukopisy nevraciame, neobjednané nehonorujeme. Etický kódex novinára
Vyrobilo Soft Studio

zilinskyvecernik_monitor_prod