Stoličky sa zaplnili rýchlo. Niektorí si zapisovali, iní kývali hlavou pri známych situáciách. Tréner komunikačných zručností spoločnosti Telekom Michal Ratvejský začal optimisticky – technológie nám otvárajú svet a spájajú rodiny – no vzápätí pomenoval aj ich odvrátenú tvár. „Raketový nástup technológií nám umožňuje spojiť sa s kýmkoľvek blízkym… to je tá svetlá stránka. Bohužiaľ, sú ľudia, ktorí každý dobrý vynález využijú na to, aby z toho niečo vyťažili. Preto sme dnes tu, je potrebné sa o tom rozprávať,“ povedal.
Ako ľahko sa dá nalákať človek, ktorý chce uveriť, ilustroval príbehom z nedávnych dní: „Je to správa z Japonska, kde seniorka nadviazala kontakt s pánom, ktorý sa jej predstavil ako kozmonaut na ISS a potreboval peniaze na kyslík. Pani zobrala všetky peniaze, ktoré mala doma, a uložila ich ku kontajneru.“ V sále to zašumelo. Ratvejský dodal: „Človek si povie – aké absurdné. Ale nehovorme si, akí sme hlúpi. Podvodníci robia všetko pre to, aby získali dôveru. Vtedy urobíme aj to, čo by sme inak neurobili. A, bohužiaľ, je to len špička ľadovca. Koľkí sa to hanbia priznať? To však nie je hanba obete, to je hanba páchateľa.“
Keď emócie vypnú rozum: sociálne inžinierstvo na druhej strane linky
Sociálne inžinierstvo – pojem z psychológie a bezpečnosti – dnes stojí za väčšinou podvodov, ktoré sa začínajú telefonátom či správou. Útočník zvyčajne potrebuje dve veci: spustiť silnú emóciu (šok, strach, eufóriu) a prinútiť obeť konať hneď. „Váš syn mal nehodu. Vaša vnučka je v nemocnici. Vyhrali ste v lotérii. Na pozadí pritom často nie sú žiadne konkrétne informácie – iba hádanie a tlak,“ opisuje Ratvejský.
Prítomná seniorka mu oponovala: „Ale veď tie informácie musia niekde získať!“ Odpoveď bola triezva: často len skúšajú, čo zaberie, a to až 90 %. Keď sa trafia, a človek počuje, že jeho blízky je v ohrození, prvotný moment je šok. Podvodníci v takýchto momentoch nátlakovo vymáhajú peniaze, aby ste napríklad zaplatili „kauciu“ za vnuka, ktorý spôsobil nehodu. Ich nápaditosť nemá hraníc.
Polícia tiež ozrejmila jednu dôležitú vec. „Keď sa niečo vážne stane, informujeme rodinu osobne, nie telefonicky. Ak ide o ľahké zranenia, váš príbuzný vám sám zavolá zo sanitky. Ak ide o niečo vážne, prídeme vždy osobne, to sú citlivé informácie,“ zdôraznila príslušníčka Policajného zboru SR Miroslava Krejčíková. Zároveň podotkla: „Je tiež dôležité pamätať si, že policajti od vás nikdy nebudú pýtať peniaze. Ak sa vám niekto na druhej strane linky predstaví ako policajt a pýta finančnú hotovosť, nech to znie akokoľvek dôveryhodne, ide o podvod.“
Prečo sú tieto triky také účinné? Tréner komunikačných zručností siahol po jednoduchom vysvetlení z neurovedy: keď prežívame silnú emóciu, logika ide do úzadia. „Český neurológ MUDr. Stránský hovorí, že pri silnej emócii klesá naše ‚prevádzkové IQ‘. Vtedy je jednoduchšie uveriť a podľahnúť nátlaku.“ Podvodníci to vedia. Preto tlačia na okamžité rozhodnutie: hneď zaplatiť, hneď odovzdať tašku, hneď prísť na miesto. Využívajú aj „svetlé“ emócie – radosť z výhry, či nádej na lásku.
Správy, linky, kuriéri: phishingové návnady
Druhou líniou podvodov sú správy – SMS, e-maily či komunikátory (napr. Viber, WhatsApp). Správy vyzerajú dôveryhodne, často majú logo úradu, a text oznamuje, že balík nie je možné doručiť pre mylnú adresu. Často treba doplatiť smiešne sumy, ale podvodníci sa v tomto prípade spoliehajú na to, že ich už nikto nebude vymáhať naspäť. A ako sa hovorí, euro k euru....
Cieľ týchto správ je vždy rovnaký: poslať peniaze, prinútiť adresáta kliknúť na odkaz. „Ak vám príde správa s linkom a požiadavkou na platbu, neklikajte. Overte si informáciu cez oficiálny web alebo osobne na pobočke. Pošta ani kuriér od vás nežiadajú peniaze ‚na klik‘,“ zaznelo jasne.
Svoje robia aj nevyžiadané telefonáty zo zahraničných čísel. „Je to ponuka práce, prosba o nainštalovanie WhatsAppu, o kliknutie na link – a odovzdáte kontrolu nad časťou telefónu,“ povedal Ratvejský. „Teraz prichádza vianočné obdobie, budeme nakupovať. V zhone ľahko podľahneme. Dajme si pozor – sledujme, čo objednávame a odkiaľ, aby sme sa nechytali na tieto udičky.“ Zároveň pripomenul jednoduché pravidlo: na neznáme zahraničné čísla nevolať späť. „Keď zavoláte, môže to ísť do faktúry a bude ťažké domáhať sa odpustenia.“
Podvodníkov často prezradia aj detaily. Gramatické chyby, čudné skloňovanie, prízvuk volajúceho. Miroslava Krejčíková z PZ SR pripomenula aj technické limity polície pri zahraničných číslach a anonymných SIM kartách: „Čísla bývajú neregistrované, osoby v cudzine sa ťažko stotožňujú. Preto je najlepšia prevencia – nedvíhať, nekomunikovať, požiadať volajúceho, nech sa predstaví písomne a zvyčajne sa už neozve.“ Na otázku, či existujú zoznamy rizikových čísel, zaznela rada: skúsiť vyhľadať číslo v internetových diskusiách – mnohé podvodné linky sú komunitne označené. No v prvom rade platí – blokovať a nahlásiť.
Odborníci odporučili vytvoriť si návyk – nezdieľať cez telefón nijaké prihlasovacie údaje, neklikať na link v správe, nestiahnuť aplikáciu mimo oficiálnych zdrojov (Google Play, App Store) a nepovoľovať prístup k obrazovke či ovládaniu zariadenia neznámej osobe.
S tým pomohli odborníci z Telekomu seniorom po prednáške a ukázali im priamo v ich telefónoch, ako sa chrániť do čo najväčšej miery.
Dvere zamknuté, rozum otvorený
Policajný zbor, konkrétne oddelenie prevencie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, organizuje viacero akcií pre seniorov, aby ich ochránili či varovali pred ohrozením. „Vy ste ešte generácia, ktorá je naučená dôverovať. Vyrastali ste v prostredí, kedy si ľudia požičiavali veci či nezamykali dvere. V dnešnej dobe to je úplne opačne. Bohužiaľ, veľa ľudí rozmýšľa nad tým, ako čo najrýchlejšie zarobiť a vy ste tá komunita, na ktorej sa to často páchateľom podarí,“ prihovorila sa policajtka Miroslava Krejčíková prítomným seniorom.
Napriek dominancii online podvodov zostávajú rizikom aj takéto fyzické kontakty – falošní policajti, plynári, vodári či pracovníci telekomunikácií. Postup je podobný: získať dôveru, dostať sa dnu a odviesť pozornosť. PZ SR preto vynakladá úsilie takto sa pravidelne stretávať so seniormi, aby vedeli, že sa tieto prípady naozaj dejú. Podľa Krejčíkovej sú cieľom najmä osamelí seniori: „Chodíme po teréne aj s poštovými doručovateľkami a vidíme, že mnohí majú doma hotovosť a dvere odomknuté. Ide o ľudí najmä vo veku 80 a viac rokov, ktorí nepoužívajú bankové účty a je ľahké získať si ich dôveru. Falošnému ‚odpočtárovi‘ či ‚policajtovi‘ stačí polhodina rozhovoru a takýto človek mu dá všetko sám.“
Upozorňuje, že žiadna z týchto profesií od vás neberie hotovosť do ruky. Jediní, ktorí môžu vyberať hotovosť, sú poštoví doručovatelia – a tých si každý pozná. Rada od polície znie: rozprávať sa cez dvere alebo pootvorené okno, nevpúšťať dnu na podpis, na kontrolu merača, na minútku... Odpočty sa oznamujú vopred cez rozhlas a vo väčšine prípadov vôbec nevyžadujú vstup do interiéru.
Ak sa tiež niekto predstaví ako policajt, má povinnosť sa preukázať služobným preukazom. „Každý policajt má na uniforme svoje číslo, ktoré si môžete odpísať a overiť na 158. Keď si nie ste istí, zavolajte. Nie je to hanba, naozaj treba byť opatrný,“ povedala príslušníčka polície. Zároveň dodala, že policajt bez vážneho dôvodu nemá právo vstupovať na pozemok. Ak sa vás niekto snaží zatlačiť k rýchlemu odovzdaniu peňazí, už to samo osebe pôsobí podozrivo. „To je tá druhá vec, ktorú policajti nikdy nerobia a znova to opakujem – nežiadajú od vás peniaze.“
Bezpečne doma, na ulici aj v rodine
Veľká časť bezpečnosti sa začína doma, v rodine. Je vhodné dohodnúť si núdzové kontakty a postupy. „Keď viem, že sa niečo stane mne, moji rodičia volajú mojej žene. So synom máme dohodu, že ak sa niečo stane jemu, volám jeho priateľke,“ priblížil Ratvejský. Takéto dohody zabraňujú improvizácii v strese – a práve stres je voda na mlyn podvodníkom.
Stretnutie v Bytčici malo jednoduchý leitmotív: máte právo nedvihnúť, máte právo zložiť, máte právo neklikať. A ešte jedno: nie je hanba nahlásiť, keď sa človek stal obeťou. „To, že vás niekto oklamal, nie je vaša vina. Je to vina podvodníka,“ zdôraznili rečníci. Podvodníci rátajú s našou dôverou, láskavosťou a ochotou pomôcť. Odpoveďou môže byť pokoj, overovanie a rodinné dohody.
Seniori odchádzali s praktickými krokmi, ako sa v digitálnom svete aj v reálnom živote chrániť. Od zamknutých dverí cez nastavený mobil až po naučené „nie, nie, nie“ pri každom podozrivom pokuse.
Tri pravidlá, ktoré si zapamätať:
1. Over a až potom ver. Pri „nehode v rodine“, „balíku na pošte“ či „výhre“ si informáciu overte mimo správy alebo hovoru – osobne, cez oficiálnu infolinku alebo priamo na pobočke.
2. Neponáhľaj sa a neplať hneď. Nátlak na okamžitú akciu je najspoľahlivejší znak podvodu. Banka, polícia ani úrad od vás nepýtajú peniaze cez telefonát či link v správe.
3. Žiadne kliky na podozrivé linky. Aplikácie inštalujte iba z Google Play alebo App Store, neudeľujte vzdialený prístup neznámym. Blokujte a nevolajte späť na podozrivé (zahraničné) čísla.
