Žilinský Večerník

ŽILINA. Inštitút INEKO zároveň zverejnil rebríček najlepších základných a stredných škôl. Zaujímavou skutočnosťou je, že ako najlepšia základná škola z nášho regiónu sa umiestnila ZŠ Dolná Trnovská z Trnového s koeficientom 6,5. Hodnotilo sa pritom testovanie deviatakov zo SJ, matematiky a mimoriadne výsledky žiakov. V rámci celého Slovenska vyhodnotilo INEKO školu ako 13. najlepšiu. Trnovská škola je však zároveň podľa analýzy mesta Žiline medzi tými, ktoré nie sú sebestačné a neprešli efektívnou racionalizáciou.

Len pred niekoľkými týždňami sme dokonca písali o tom, že sa rodičia žiakov obávali zrušenia školy a organizovali verejné zhromaždenie. „Vedenie školy dostatočne nepreukázalo schopnosť viesť školu ako nestratovú. Bolo upozornené na možnosť prijať ďalšie racionalizačné opatrenia, ktorých efekt sa preukáže do konca roka 2013,“ uvádza správa mesta Žilina. Čo sa stane, ak sa vedeniu nepodarí naplniť upozornenie, správa neuvádza. Zlúči vedenie mesta svoju najlepšiu školu z hľadiska kvality vzdelávania s inou, slabšou školou?

Pri ďalších troch školách zo zoznamu ekonomicky neefektívnych už analýza rovno navrhuje opatrenia. ZŠ a MŠ v Bytčici, kde sa deti vyučujú len na prvom stupni, by sa mohla stať elokovaným pracoviskom ZŠ Gaštanová, kde žiaci už aj dnes pokračujú vo vyučovaní na druhom stupni. Spojiť by sa mohli aj ZŠ Bánová a ZŠ Hollého, presnejšie žilinská škola by prešla pod Bánovskú. Obe totiž vraj racionalizačnými opatreniami nedosiahli ekonomickú sebestačnosť. „Vzhľadom na fakt, že veľké percento žiakov ZŠ Hollého je v hmotnej núdzi a patrí k marginalizovanej skupine obyvateľov, väčšina z nich si vyžaduje pomoc špeciálneho pedagóga a žiaci nie sú schopní sa plne adaptovať na život mimo svojej komunity, je nevyhnuté, aby zostali aj naďalej v priestoroch ZŠ Hollého. Podmienky vzdelávacieho procesu a služby pre rodičov sa nezmenia,“ uvádza sa v správe mesta.
 

Či sa takýto scenár naplní, zatiaľ nie je rozhodnuté. Mesto vraj čaká na výsledok hospodárenia základných škôl za rok 2013, ktorý bude známy v prvej polovici januára. „Pre manažmenty škôl vyplynula séria úloh, ktorých plnenie budeme pravidelne kontrolovať. Zatiaľ je predčasné sa k tomu vyjadrovať, mesto Žilina však garantovalo, že školy ako celky rušiť nebude a v prípade ich zlučovania služby pre žiakov a rodičov zostanú zachované v plnom rozsahu,“ uviedol hovorca Pavol Čorba.

Niekoľko poslancov však už v minulosti ako alternatívu rušenia a zlučovania škôl navrhovalo iný systém. „Rušenie, prípadne zlučovanie škôl neprinesie, okrem ekonomickej, žiadne iné výhody. Ľudia v danom území však prídu o časť komfortu. Riešením je premyslieť, ako zo škôl spraviť kultúrno-vzdelávacie a spoločenské inštitúcie, ako je to v zahraničí,“ hovorí poslanec Peter Ničík.

Podľa jeho návrhu treba nevyužité budovy a pozemky škôl ponúknuť na služby pre obyvateľov. Mohli by v nich vraj fungovať športové, kultúrne či vzdelávacie inštitúcie, alebo aj pošta. „Pred tým, ako budeme rušiť či zlučovať školy, hlavne v prímestských častiach, kde by mohli prísť obyvatelia o významné služby, by sme si mali premyslieť takéto riešenia, ktoré by umožnili, aby školy zostali zachované, aj s právnou subjektivitou,“ dodal Peter Ničík.

Mesto však momentálne nad takýmto riešením neuvažuje. „Pokiaľ majú školy slúžiť ako centrá vzdelávania, nie je vhodné uvažovať o ich komerčnom využití. Snahou je postupnými systémovými opatreniami, ktoré budú naozaj „racionálne“, zabezpečiť ich efektívne fungovanie,“ uzavrel Pavol Čorba.

Medzi gymnáziami najlepšie z regiónu, na 5. mieste, skončilo Gymnázium bilingválne zo Žiliny. Medzi odbornými školami ako 5. najlepšia skončila Obchodná akadémia z Považskej Bystrice.

Celoslovenský rebríček ZŠ

Michal Filek
Snímka autor