Žilinský Večerník

26. apríl 2024 | Jaroslava
| -5°C

Kultúra

Cabo netradičným štýlom približuje dávnych velikánov slovenskej literatúry

Bijú hodiny. Tak znie hudobný počin Pavla Cabadaja, gitaristu známej slovenskej bigbítovej kapely Arzén. Jeho sólovka pod hlavičkou Cabo vyšla len nedávno, na konci minulého a na prahu nového roka.

02.02.2015 | 12:28

Bijú hodiny. Tak znie hudobný počin Pavla Cabadaja, gitaristu známej slovenskej bigbítovej kapely Arzén. Jeho sólovka pod hlavičkou Cabo vyšla len nedávno, na konci minulého a na prahu nového roka.
 

Pavol Cabadaj zhudobnil niekoľko básní zaznávaných básnikov, ako boli Gorazd Zvonický, Paľo Ušák‑Oliva, Ján Doránsky, Svetoslav Veigl, Valentín Beniak, Andrej Žarnov či Ján Okáľ. Napriek tomu, že sú básne staré, svojou výpovednou hodnotou sú veľmi aktuálne, súčasné.

„Sú to exiloví básnici katolíckej moderny, ktorých básne študoval môj brat Peter,“ hovorí Paľo Cabadaj a pokračuje: „Začal som si ich čítať a zistil som, že sú veľmi krásne, nesú v sebe silné posolstvá. A ako som si ich čítal, tak mi k niektorým napadali aj piesne.“

To bol prvý impulz, ktorý ho priviedol na myšlienku zhudobniť texty týchto poetov. Idea sa zrodila rýchlo, no celý proces zhudobnenia vybraných textov trval niekoľko rokov.
 

Nadväzuje na Odpovede

Paľo prezradil, že jeho album Bijú hodiny nadväzuje na ostatný album skupiny Arzén s názvom Odpovede. „V podstate na každom albume Arzénu máme piesne nejakých básnikov. Čiže spojenie Arzén a poézia a ja a poézia nie je žiadna náhoda,“ prezrádza.

Toto CD však nesie hlavičku Cabo. „Chcel som vydať sólovku, myslím, že dozrel čas - mám čo povedať,“ vraví, „album obsahuje texty básnikov, s ktorými som stopercentne stotožnený.“
 

Piesne/básne o živote

Každá báseň v sebe nesie nejaké posolstvo, každá sa odlišuje témou. „Keby som bol textárom a básnikom, takto nejako by som chcel písať,“ vyznáva sa Paľo, „a keďže básne písať  neviem, požičal som si ich.“

Textová časť je teda rozmanitá, nie je len o láske, je aj o živote, zo života, o revoltách.
 

Pavol Cabadaj v štúdiu so speváčkou Barborou Švidraňovou.

 

Niekoľko spevákov

Keďže Paľo je celou dušou najmä hudobník, spev nechal na profesionálov. Na albume sa ich vystriedalo hneď niekoľko. „Popravde, spev som dlho neriešil, netušil som, že toľko spevákov pristúpi na moju hru, že sa takto zachovajú,“ hovorí Paľo a dodáva: „Nedá mi nepoďakovať sa Petrovi Juhásovi, ktorý je mecenášom celého albumu a pomohol mi zrealizovať tieto moje myšlienky.“

Celé CD sa nahrávalo v štúdiu v Bratislave, piesne naspievalo niekoľko spevákov. „Piesne sú rozmanité, snažil som sa pre ne nájsť vhodných spevákov,“ spresňuje.

Oslovil hneď niekoľko generácií. A na albume počuť hlas Mariána Geišberga, Mariána Greksu, Martina Dikoša, Barbory Švidraňovej, Márie Rogoňovej a Márie Papánkovej, Michala Kudlu, Martina Máčeka či Daniela Miženka.

„Všetci z nich to brali ako poctu poézii, veď aj podtitul tohto albumu znie: pocta poézii,“ prezrádza Pavol.

Práce na albume nakoniec trvali asi trištvrte roka. Teraz už uzrel svetlo sveta a najbližšie budú piesne z neho odprezentované a oficiálne uvedené do života v rodnej kolíske Paliho Cabadaja – v Terchovej, a to v sobotu 28. februára o 18. h v kultúrnom dome.
 

Katarína Kvašňovská
Snímky z archívu Paľa Cabadaja

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod