Žilinský Večerník

29. marec 2024 | Miroslav
| 11°C

Kultúra

Čaro modrotlače

V priestoroch kaštieľa v Radoli je sprístupnená výstava Čaro modrotlače. Ako už napovedá názov, ide o výstavu modrotlačových foriem a textílií. Všetky pochádzajú zo zbierok Kysuckého múzea v Čadci.

07.05.2019 | 15:14

Modrotlač je tradičná ľudová tkanina, ktorá slúžila na ošatenie. Dnes je súčasťou ľudových krojov a rozšírila sa vo forme dekoratívnych a upomienkových predmetov. Modrotlač bola na Slovensku viac než obľúbená a používala sa takmer na celom území. Je to čisto ručná robota od výroby foriem, cez tkané plátno, až po samotné farbenie a pranie. V kaštieli Radoľa je výstava, na ktorej návštevníci môžu vidieť modrotlačové formy, ale aj rôzne odevy či iné textílie, na ktorých sú vzory vytvorené touto technikou. Výstava je sprístupnená do 19. mája.

RUČNÉ POTLÁČANIE

Modrotlač je negatívny spôsob potláčania látky, pričom sa na plátno bielej farby nanesie vzor pomocou špeciálnej formy, ktorá je potretá bielou kašovitou hmotou, tzv. papom. Pap chráni potlačené miesta pred účinkom indigového farbiva. Zafarbený materiál sa perie v slabom roztoku kyseliny sírovej, čím sa pap odstráni a príslušný natlačený vzor jasne vynikne na tmavomodrom podklade.

DREVENÉ, KOVOVÉ I STROJOVÉ

Na otláčanie vzoru na látku sa používali formy drevené, kovové alebo kombinované. Pri ručnom potláčaní sa používali najmä celodrevené formy. Kovové formy boli mosadzné, precízne vypracované a mávali jemnejší vzor ako drevené formy. Okrem ručných foriem existovali aj strojové formy. Stroj na tlačenie látok vynašiel v roku 1834 Francúz Perrot.

VIAC AKO 30 MODROTLAČOVÝCH DIELNÍ

V nedávnej minulosti boli modrotlačové dielne v každom mestečku, kde sa vyrábalo plátno na predaj. V prvej polovici 20. storočia na Slovensku pracovalo vyše 30 modrotlačových dielní. Medzi tie popredné patrila dielňa v Púchove, ktorá fungovala zo všetkých najdlhšie. Vlastnil ju Stanislav Trnka, po ktorom remeslo prevzal jeho vnuk Peter Trnka. Okrem Petra Trnku sa na Slovensku výrobe modrotlači venuje aj Matej Rabada z Dolného Kubína, ktorý do nej prináša aj moderné vzory a dizajn. Treba len dúfať, že toto krásne remeslo prostredníctvom (zatiaľ) dvoch mladých a nadaných remeselníkov nezahynie.

Zdroj: -hk-, -kk-

Foto: Archív KM

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod