BÚRALI HRANICE
Združenie VAL sa v období svojej existencie sústreďovalo na projekty prospektívnej architektúry, ktoré sú výrazom sebadôvery moderného umenia prekračujúcej dané limity. Ich vizionárske projekty neboli vytvorené na objednávku, vznikali bez zadania a bez perspektívy realizácie. Členovia VAL ich chápali ako syntézu vedy, umenia, techniky, a prírody. Vychádzali z princípu privlastnenia si reality a demystifikácie umenia. Bola to túžba po nachádzaní vlastného a slobodného sveta.
Viera Mecková, Alex Mlynárčik a Ľudovít (Lajo) Kupkovič začali spolupracovať v roku 1968, čo trvalo až do roku 1994. V období normalizácie bola ich práca aj únikom zo stiesnenej reality, prevládajúceho socialistického realizmu a praktickej nemožnosti slobodnej tvorby a prezentácie diel bez komisií inšpektorov umenia a kultúry dodaných sovietskym bratstvom.
Projekty združenia VAL boli nadčasové. Prvá výstava VAL sa konala tajne, Paríži v roku 1977 v galérii Lara Vincy. Len vďaka pomoci priateľov zo žilinského bábkovej divadla sa spolu s kulisami dostali tri projekty VAL do zahraničia. V bývalom Československu sa prvá výstava uskutočnila až v roku 1996 v Umeleckej besede v Bratislave, ale nestretla sa s adekvátnym ohlasom, chýbala širšia diskusia. Tá sa rozprúdila až na výstave v Benátkach v roku 1999.
VYSTAVILI SÚHRNNÉ DIELO
Na súčasnej výstave v Rosenfeldovom paláci môžu návštevníci vidieť všetky projekty tohto významného žilinského umeleckého zoskupenia. Azda najznámejším a zároveň prvým je HELIOPOLIS (1968 – 1974), olympijské mesto v Tatrách, ktorý výrazne predbehol svoju dobu – až teraz doba dobieha ich vízie a realizujú sa koncepcie nie príliš vzdialené ich návrhom, ako je napríklad 120 km dlhá a 487 metrov vysoká stavba určená pre 5 miliónov obyvateľov v saudskoarabskom futuristickom meste Neom. Podľa autorov štúdia Heliopolis – "nie je utópiou, ale hľadaním syntézy medzi možnosťami a požiadavkami človeka, prírody“.
Dychberúca je Kinetická koncertná sieň venovaná pamiatke Miroslava Filipa AKUSTICON (1969, 1971), monumentálna hrajúca plastika, kde hudbu svojím pohybom vytvárajú samotní návštevníci. Podľa slov primátora má mesto záujem tento projekt skutočne realizovať. POCTA NÁDEJI A ODVAHE (1974 – 1975) je pamätník, ktorý by mal vzdávať úctu kozmonautovi so slovenskými koreňmi E. A. Cernanovi. Projekt SCARABEA (1985 – 1989) predstavuje orbitálnu vesmírnu stanicu pre 12 000 obyvateľov, pohybujúcu sa po vlastnej dráhe s priemerom valca 3000 m. ISTROPORT (1974 – 1976) mesto so 120 000 obyvateľmi, ktoré by sa nachádzalo priamo na Dunaji v Bratislave. ANTARCTICA (1982), venované odvahe hľadania, predstavuje novozélandskú Scottovu základňu s pamätníkom vysokým 25m. Celosvetový parlament – NÁRODNÉ ZHROMAŽDENIE ARGILLIA (1980 – 1994)₁ so sídlom v budove na ostrove Bora Bora, ktorý by sa mal snažiť „odstrániť konflikty a zmieriť ľudí“. Posledným projektom je E-TEMEN-AN-KI – SHERATON HOTEL BABYLON (1980 – 1994) s citáciou Brueghelovho obrazu Babylonská veža.
Expozícia obsahuje kompletné projekty s pohľadmi z rôznych uhlov, pôdorysy, rezy, systémy dopravných a technických zariadení, citácie artefaktov z minulosti, akými sú napr. obraz Pietra Bruegela st., krídlo od Leonarda sa Vinci, dielo Hieronyma Boscha, vajíčko Constantina Brancusiho, fotografie z posledného pristátia na mesiaci kapitána Apollo 17 E. A. Cernana atď.
V priestoroch Rosenfeldovho paláca si ju môžete pozrieť do 6. augusta.
