V snehu našla kvapky krvi, vyzerali ako kvety, vôbec sa nebála. V sieťke sa varili kože a vnútornosti, všade to voňalo, zvyšky z čriev zostali v záhrade. Chlapi mali vypité, motali sa im jazyky aj ruky. Z mäsa jej už bolo zle, ale ponúkli jej ešte nejaké varené. Na srdci boli najhoršie tie dierky po cievach a žilách.
Len nech sa neporežú, povedala mama potichu a uškrnula sa. Z toho pochopila, že takto to má byť, že keď sa zabíja, bude sa piť, že sa za to netreba hnevať. (úryvok z knihy Bernardína a iné ženy)
Jana Cigániková vo svojom debute neľútostne, a predsa magicky načiera až na dno zdanlivo všedných príbehov o ženách, o rôznych podobách materstva, o rodinách, mladosti a starobe či o medzigeneračných vzťahoch.
V pondelok 3. novembra o 18. h si nenechajte ujsť príjemnú komornú atmosféru Čitárne súčasnej literatúry.
