Oči dostávajú zabrať často skôr, než si to uvedomíte. Slzný film je tenká ochranná vrstva, ktorá zvlhčuje oko, vyživuje rohovku a vytvára hladký povrch pre ostré videnie. Keď je vzduch suchý, teplý a vyfúkaný, alebo veterný, slzy sa odparujú rýchlejšie a oči môžu páliť, rezať, červenať, slziť paradoxne ešte viac, alebo byť rozmazané.
Verejný zdravotnícky systém vo Veľkej Británii, NHS, radí medzi bežné spúšťače suchých očí práve veterné, suché prostredie a pobyt v klimatizovaných či vykurovaných miestnostiach, a zároveň upozorňuje, že riziko rastie aj pri nosení kontaktných šošoviek či dlhom pozeraní do obrazoviek. Optometristka Mgr. Lívia Šidlová, dipl.o. zo slovenskej siete Očných Optík MANIA to pomenovala veľmi jednoducho: „Pri pozeraní na mobily a obrazovky zabúdame žmurkať, pričom práve žmurknutie očistí oko slzným filmom.“ Pri prevencii často pomôže obyčajná hygiena očí - vedome žmurkať, obmedziť priamy prúd vzduchu z ventilátora na tvár, dať očiam pauzu od obrazoviek a mať poruke zvlhčujúce kvapky. Ak pociťujete výraznú bolesť, svetloplachosť alebo ste kontaktný nositeľ s červeným a bolestivým okom, je na mieste riešiť to s odborníkom, v tomto prípade s očným lekárom.
Vodná verzus snežná slepota: rovnaká bolesť, iné zrkadlo
Nielen suchý vzduch a kúrenie však v zime skúšajú náš zrak. Keď sa po návšteve vyberiete na prechádzku alebo strávite čas vonku na snehu, do hry vstupuje ďalší faktor. Slnko a UV žiarenie, ktoré vie byť v chladných mesiacoch rovnako zradné ako v lete. Takzvaná vodná či snežná slepota znie dramaticky, no v praxi ide najčastejšie o fotokeratitídu. Bolestivé poškodenie povrchu oka po intenzívnej UV dávke. „Keď sme vystavení veľmi intenzívnemu UV žiareniu, môžeme dostať akútny zápal rohovky, volá sa to fotokeratitída, je to veľmi bolestivé,“ hovorí Šidlová. Rozdiel medzi snežnou a vodnou slepotou je najmä v tom, od čoho sa UV lúče odráža, a teda či je to sneh alebo vodná hladina. Sneh je extrémne reflexný, odráža približne 80 % UV žiarenia „Mraky znižujú jas, ale UV môže prenikať vo veľkej miere, preto sa na oblačnosť nemôžete spoliehať,“ zdôrazňuje optometristka a pokračuje: „Ak dôjde k poškodeniu rohovky, pacient môže pociťovať ostrú bolesť, pálenie, rezanie v očiach, silné slzenie a zvýšenú citlivosť na svetlo.“ Pri vode funguje hladina ako zrkadlo. Problém pri vodnej slepote sa často prejaví práve u detí, ktoré sú dlho na priamom slnku, žmúria a potom si oči ešte šúchajú mokrými rukami.
Rozhoduje UV ochrana
Pri ochrane očí nerozhoduje to, či sú okuliare tmavé, veľké alebo práve trendy, ale či majú naozaj spoľahlivý UV filter. Farba skiel totiž môže byť klamlivá. Tmavé sklá ešte neznamenajú ochranu, práve naopak. „Tmavé sklá znižujú jas, preto sa zrenica reflexne viac otvorí. Ak okuliare nemajú spoľahlivý UV filter, môže cez ne do oka prenikať viac UV žiarenia ako keby sme slnečné okuliare nemali žiadne,” konštatuje odborníčka z Očnej Optiky MANIA. Aj preto v praxi opakovane varuje pred okuliarmi bez jasne deklarovanej ochrany.
V zime je slnečné žiarenie zradné aj tým, že slnko často nepôsobí tak agresívne ako v lete. Neštípe pokožku, nie je dusno, a tak majú ľudia tendenciu podceniť aj oči. Lenže práve sneh alebo hladina vody vedia UV lúče násobiť a posielať ich do očí z viacerých smerov. Platí, že ak idete na prechádzku do zasneženej krajiny, na svah, na ľad alebo na dlhší čas von počas jasného dňa, kvalitné slnečné okuliare sú rovnako logickou výbavou ako čiapka.
Najzraniteľnejšou skupinou sú deti. Jednak preto, že pri hrách vonku trávia na svetle často viac času než dospelí, jednak preto, že sa ťažšie kontrolujú. Deti si okuliare skladajú, zabúdajú ich, alebo ich odmietnu, lebo ich tlačia či sa im zahmlievajú. Navyše, keď ich niečo dráždi, často si oči šúchajú rukami, čo môže situáciu ešte zhoršiť. Prevencia sa preto nezačína iba výberom okuliarov, ale aj tým, že rodičia sledujú signály: časté žmúrenie, žmurkanie, slzenie, citlivosť na svetlo, sťažnosti na pálenie, bolesť alebo to, že dieťa akoby nevidí rovnako dobre v rôznych podmienkach. „Stále pretrváva mýtus, že dieťa má ísť prvýkrát k očnému lekárovi až v predškolskom veku. To je však absolútne nedostatočné,“ dodáva L. Šidlová.
