Vďaka, ktorá zaznela nahlas
Víziou vedenia CSS Letokruhy je vytvárať také prostredie, ktoré podporuje sebestačnosť klientov, chráni ich dôstojnosť a zároveň kladie dôraz na kvalitné, bezpečné a odborne správne služby. Zariadenie poskytuje tieto služby pre seniorov už úctyhodných 40 rokov.
Oslava výročia sa konala minulú stredu 10. septembra v priestoroch Groma art Factory v Žiline. Niesla sa v duchu vďaky, spolupatričnosti a uznania. Prítomní boli zástupcovia zriaďovateľa, zamestnanci, klienti i podporovatelia. Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK, ktorý je zriaďovateľom tohto zariadenia, poďakovala všetkým, ktorí sa na chode zariadenia podieľajú: „Ďakujem vedeniu zariadenia za stabilitu, zamestnancom za to, že roky odvádzajú dobrú, odbornú prácu, vďaka ktorej majú ľudia pocit domova. A ďakujem aj všetkým, ktorí sú pozitívne naladení voči zariadeniu a pomáhajú, ako sa dá. Uvedomujem si veľmi silne situáciu, v ktorej sa nachádzajú sociálne služby. Nemáte to jednoduché – rovnako ako my. Ale chcem poďakovať za to, že i keď táto situácia nie je ideálna, vaši klienti to nijako nepociťujú.“
Silné a úprimné slová zazneli aj z úst riaditeľa polikliniky ŽILPO Štefana Zelníka, ktorý má s klientmi osobnú skúsenosť: „Dom dôchodcov alebo CSS Letokruhy patrí do nášho obvodu. Ich klienti často prichádzajú aj do našich ambulancií. Bol som milo prekvapený, ako sa k nim personál správa – s láskavosťou a trpezlivosťou, akú im možno nedokážu dať ani ich vlastné deti. Neraz som to povedal aj priamo, že ich obdivujem. Majú to ťažké, pracujú s klientmi, ktorí sú často zdravotne aj psychicky postihnutí, niekedy až nekomunikujúci. A predsa ich sprevádzajú s ľudskosťou a pokojom. Keď si pozriete, aká je za to odmena, obdivujem, že sa ešte nájdu ľudia, ktorí ju robia.“
ŽILPO zároveň darovalo zariadeniu interaktívnu tabuľu pre vzdelávacie a voľnočasové aktivity klientov.
Výzvy a reálne problémy
O náročnosti tejto oblasti hovorili aj ďalší hostia. Ondrej Buzala, riaditeľ Úradu ŽSK, zdôraznil, že Letokruhy patria medzi najnáročnejšie zariadenia z hľadiska cieľovej skupiny, priestorových možností aj histórie. „Je to zariadenie, ktoré sa muselo vysporiadať so zmenami v zákonoch, klientskej skupine, aj v očakávaniach spoločnosti. Ja si veľmi vážim pani riaditeľku aj celý personál. Sám som robil 34 rokov túto prácu a srdce mi horí pre sociálne služby. Poviem vám jeden príbeh: keď sa spýtali Ježiša Krista, aký má plán na šírenie lásky po svete, povedal: povolal som apoštolov a vyslal ich do sveta, aby ju šírili. A oni sa ho spýtali: dobre, ale keď zlyhajú, aký máš ďalší plán? On povedal: nemám ďalší plán. Vy (obracia sa na zamestnancov CSS) ste tí poslední v tej štácii človeka, a keď sa pozriete za seba, už tam nikoho iného neuvidíte. Nesmiete zlyhať, a my sa budeme snažiť, aby sme vás podporovali, ako sa len dá.“
Situáciu na Slovensku opísala aj riaditeľka odboru sociálnych vecí Iveta Ďurišová, ktorá zdôraznila potrebu stabilizovať zamestnancov a reformovať systém: „Štát nastavil politiku tak, že gro našich zamestnancov sú opatrovateľky, ktoré majú 220-hodinový kurz, a to je veľmi málo. Preto si vážim, že pani riaditeľka sa s vervou pustila do skvalitňovania vzdelávania našich zamestnancov a veľmi jej záleží na tom, aby tá služba bola naozaj kvalitná a bezpečná. Lebo ak sa niekto nestretol s bezvládnym človekom, ktorého má zodvihnúť z postele, nevie si uvedomiť, akým spôsobom sa to robí.“ Podľa jej slov, akoby sa v spoločenskom rebríčku nachádzali sociálne služby veľmi nízko. Podľa štatistík tu o desať rokov máme zdvojnásobený počet podielu občanov 80 a viac rokov a potrebovali by sme dvakrát toľko zariadení, no dovoliť si nemôžeme ani jedno nové. „Musíme robiť všetko preto, aby sme peniaze získali, a najmä zastabilizovali zamestnancov. Veľmi si vážim ich prácu. Bez nich to nejde.“
Ľudia, ktorí tvoria atmosféru domova
Riaditeľka CSS Letokruhy Helena Gajdošíková priblížila vlastnú cestu, ktorá trvá už viac než 30 rokov: „Prišla som v roku 1992, netušila som, do čoho idem. Hodili ma do vody a som tu dodnes. Počas 40 rokov prešlo našimi bránami 3000 klientov. Podieľali sme sa na ich radostiach, smútkoch, nahradzovali sme im rodinu a videli sme ich vďačnosť za to, že majú niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť. Sú to naši zamestnanci, ktorým patrí moje poďakovanie. Dnes zariadenie funguje vďaka ich neúnavnej práci, odhodlaniu a lojalite. Je čas na oslavu, ale aj príležitosť zamyslieť sa nad budúcnosťou. Svet sa mení a my spoločne s ním. Verím, že spoločne dokážeme čeliť novým výzvam a zmenám.“ Zaznelo aj osobné poďakovanie a ocenenie dlhoročným zamestnancom, z ktorých niektorí zotrvali v službe aj na dôchodku – Eva Šošková, Mária Mišejková, Melánia Várošová, Andrea Chromiaková, Gabriela Jamborová, Milka Barancová a Gustáv Halás. Ďalší dostanú ocenenia v priestoroch zariadenia.
Klientka hovorí o domove
Záver oslavy patril aj samotným prijímateľom. Jedna z klientok, ktorá v zariadení žije už sedem rokov, povedala: „Vážim si robotu sestričiek a opatrovateliek. Je to ťažká práca, lebo fakticky starneme, veľa klientov už len leží, treba ich kúpať, prebaľovať. A predsa si pre nás vždy nájdu úsmev a dobré slovo. Páči sa mi, že pre nás organizujú rôzne podujatia, každý pondelok napríklad spievame s Gustíkom, čo dostal ocenenie, ručné práce, pamäťové cvičenia, chodíme na výlety, na prechádzky. Ja som spokojná. A keď idem od syna, hovorím mu, že poď ma zaviezť domov, lebo to už je môj domov.“
VIDEO z osláv 40. výročia pod článkom.
