Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

16. november 2018 | Agnesa

Futbal

Debut na štadióne, na ktorom býval, si zapamätá navždy

Brankár Dominik Holec sa po rokoch strávených na hosťovaniach a čakania v pozícii náhradníka či gólmana v rezervnom tíme MŠK Žilina konečne dočkal. V tejto sezóne má 24-ročný gólman zatiaľ na svojom konte päť odchytaných duelov, ale o pozíciu tímovej jednotky stále musí tuho bojovať s niekdajšou brankárskou oporou žlto-zelených Milošom Volešákom.

13.09.2018 | 12:04

Syna Petra Holeca, niekdajšej brankárskej jednotky MŠK Ži­lina, sme sa v rozhovore pýtali na to, ako vníma svoju pozíciu medzi brankármi, prečo je gólmanom s najväčším počtom zákrokov v lige, ako si užíval svoj debut v pozícii jednotky v tíme, v ktorom pôsobí od šiestich rokov.

Žilina má vo vašej osobe po dlhých rokoch medzi tromi žrďami od­chovanca. Ako to vnímate z vášho pohľadu?
Samozrejme, som rád, že som dostal šancu chytať a pôsobiť opäť v Žiline. Bol som na niekoľkých polročných hosťovaniach, ale vždy som sa chcel posunúť ďalej. Naposledy mi vyšlo hosťovanie v Senici, kde som mal dobrú jar a teší ma, že som pomohol Senici k záchrane v lige. Úprimne po­viem, že som veľmi rád, že som dostal po návrate do MŠK možnosť chytať od úvodu sezóny. Predsa len, Miloš bol stabilnou jednotkou a vlastne to medzi nami stále nie je určené, kto je jednotka a kto dvojka. Sme vyrov­naná dvojica, ktorá sa dopĺňa a každý z nás podáva v bráne dobré výkony, čo je pre mužstvo iba dobre. Teší ma, že som ako odchovanec dostal šancu a budem rád, ak budem chytať čo najviac. Mojím snom bolo od malička chytať za Áčko Žiliny, odkedy som ako šesťročný začal s futbalom pod Dub­ňom. Som spokojný s tým, že zápasov na mojom konte pribúda. Pred rokom by som niečo také nepovedal, myslel som si, že moja budúcnosť sa nebude spájať s MŠK. Nakoniec sa to celé obrátilo, zmenilo, a to v môj prospech.

Keď ste nastupovali v 1. kole na trávnik proti Nitre po prvý raz v žilinskom drese doma v pozícii jednotky, preblesla vám v hlave celá doterajšia minulosť alebo ste sa sústredili iba na zápas?
V tom momente som sa koncentroval najmä na zápas. Pár dní predtým som však dostal informáciu, že sa mám nachystať do brány, aby som nebol v strese do poslednej chvíle. Vtedy som si spomenul na okamihy v kariére, ktoré neboli úplne najlep­šie, ale nevzdal som to a aj napriek tomu som späť a tam, kde som vždy túžil byť. Som rád za každý jeden zápas, ktorý v Žiline chytám. Ten prvý bol, samozrejme, špeciálny a budem si ho pamätať navždy: prvý doma za Áčko, navyše aj víťazný. Navyše sa tak stalo na moje narodeniny, tak-že som dostal asi najkrajší darček. Pred mojimi najbližšími som chytal na štadióne, kde som vyrastal a kde sme dokonca aj bývali, pretože keď prišiel otec chytať do MŠK, dostal od klubu byt na tribúne štadióna. Vtedy som ešte ani nevedel, že budem hrať futbal. Mám z toho duelu odložený dres aj rukavice.

S Milošom Volešákom a mladým Samuelom Petrášom ste zrejme jedna z najkvalitnejších brankár­skych trojíc v najvyššej súťaži. Ako to vidíte vy?
Všetci traja sme veľmi vyrovnaní a dobrí brankári. Samo je mladý, ale podáva veľmi dobré výkony, či už teraz v B-tíme alebo v minulej se­zóne v devätnástke, s ktorou vyhral premiérový titul aj Československý pohár. Milošove kvality sú známe dl­hodobo, je to skúsený brankár, ktorý či už za Trenčín, alebo za Žilinu chytá ligu veľmi dlho. Svoje výkony si nedo­volím posudzovať, na to sú iní. Nerád by som porovnával nás troch s inou trojicou či dvojicou v lige. Myslím si, že viacero tímov má kvalitných bran­károv, čo je iba dobre pre ligu.

Vaše výkony si všimli už aj noviná­ri a viackrát ste sa objavili v zosta­ve kola. Postrehli ste to?
Snažím sa médiá veľmi nesledovať, pretože to môže človeka zviazať a nie je dobré, keď sa sústredíte na to, čo o vás v médiách povedia či napíšu. Či som v zostave kola, alebo nie, to si skôr všíma môj brat, ktorý to vyštudo­val, venuje sa tomu, robil PR mana­žéra v Senici a je to niečo, čo ho baví a má v tom veľký prehľad. Keď mi dá o tom vedieť, poteší ma to. Nie som typ, ktorý sleduje štatistiky, chytám preto, aby som pomohol tímu a nie preto, aby ma bolo vidno v novinách.

Novinári si však všimli aj sku­točnosť, že brankári v MŠK majú v tejto sezóne oveľa viac zákrokov, čo nebývalo zvykom, skôr to bolo naopak.
Neviem presne, koľko som mal zákrokov, keď som pôsobil v zachra­ňujúcej sa Senici, ale viem, že teraz mám najviac zákrokov v lige, a to mám odchytané o dva zápasy me­nej ako gólmani, čo chytajú v iných kluboch pravidelne. Zákrokov bolo neúrekom, čo som až tak nečakal, ale zase som zo spomínanej Seni­ce na to zvyknutý. Vyhovuje mi byť v permanencii počas zápasu častej­šie, človek aspoň nestratí tak ľahko koncentráciu. Je pravda, že v Žiline to tak nebolo, ale netvrdil by som, že je to novou skladbou tímu. Skôr je to tým, že sa trošku mení herný štýl, možno je to aj kvalitou súťaže, ktorá ide postupne nahor a tímy sú stále lepšie. Už to nie je iba o dominan­cii jedného tímu, ktorý vyhrá ligu o dvadsať bodov, aj súperi, ktorí boli v minulosti dominantnejší alebo podceňovanejší, dokážu prekvapiť či už pozitívne, alebo negatívne.

Ktorý zo zápasov z doterajšieho priebehu súťaže sa vám osobne najviac vydaril?
Zachytal som si v každom, mal som dosť zákrokov. Najviac som si asi užil alebo mi vyšiel duel v Dunajskej Strede. Vychytal som prvú nulu za Žilinu a hrali sme veľmi dobre ako mužstvo. Najviac ma mrzí duel s Trenčínom, kedy som dostal tri góly. Zápasu by viac pristala remí­za, ale dostali sme nešťastné góly. V každom zápase som mal niekoľko zákrokov, ktoré ma preverili a som rád, že som nimi pomohol tímu k dobrým výsledkom.

Najbližšie vás čaká Trnava, v ktorej sa vášmu tímu zvykne v poslednej dobe dariť. Navyše je to majster, účastník skupinovej fázy Európskej ligy, takže o motiváciu je postarané.
Snažím sa na každého súpera nasta­viť rovnako, nevnímam, že je to Slo­van, Trnava alebo Dunajská Streda. Samozrejme, motivácia sa pri terajšej Trnave hľadá ľahšie, zápasy bývajú vybičovanejšie. Na druhej strane, dosť dlho som tam žil, mám odtiaľ priateľku, veľa kamarátov, žije tam aj brat, čiže pre mňa je to o to špeciál­nejší zápas. Nechcem však, aby mi to zväzovalo ruky, nohy, už som tam chytal, takže ak by som nastúpil, ne­bolo by to pre mňa nič nové.

Aké sú vaše osobné ciele v ka­riére? Myslíte v kútiku duše aj na reprezentačný dres, v ktorom si zachytalo viacero žilinských gólmanov?
Myslím si, že pre každého futbalistu by to mal byť cieľ a niečo, čo by chcel dosiahnuť. Reprezentácia je pre každého hráča ktorejkoľvek krajiny vrchol a mať znak krajiny na hrudi je najväčšia česť a zadosťučinenie za to, aké výkony podáva. Mojím cieľom je odchytať čo najviac zápasov za Žilinu a potom sa uvidí. Dlhodobé ciele sú a mal by ich mať každý, ale momen­tálne sa sústredím iba na to, aby som sa presadil v Žiline.

Autor: Michal Kolárik

Foto: Ján Mintál

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA NEDEĽA
4 °C
-0 °C
-2 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod