Židovský kódex, oficiálne nazývaný Nariadenie o právnom postavení Židov č. 198/1941 Sl. z., schválila vláda vtedajšej Slovenskej republiky. Obsahoval 270 paragrafov a zhrnul nielen dovtedajšiu protižidovskú legislatívu, ale priniesol aj nové definície – najmä pojem „Žid“ založený na rasovom princípe a označenie „židovský miešanec“.
Propaganda vtedajšieho režimu vyzdvihovala kódex ako ešte tvrdšiu normu než podobné predpisy v nacistickom Nemecku. Výsledkom jeho uplatňovania bola úplná pauperizácia židovského obyvateľstva – teda jeho zbavenie majetku, práv a dôstojnosti.
Cesta do táborov smrti
Po prijatí Židovského kódexu sa režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany dohodol s nacistickým Nemeckom na deportáciách. Prvý transport odišiel zo Slovenska 25. marca 1942. Do októbra toho istého roku bolo deportovaných takmer 57 628 Židov. Všetko prebiehalo pod kontrolou Tretej ríše.
Druhá vlna deportácií nasledovala počas nemeckej okupácie Slovenska od septembra 1944 do marca 1945. Tentoraz ju sprevádzalo aj masové vraždenie priamo na území Slovenska.
Nezabudnúť na obete
Deň obetí holokaustu a rasového násilia nám pripomína, kam až môže zájsť nenávisť, ak sa stane súčasťou zákona. Práve 9. september je symbolickým mementom toho, že totalitné ideológie môžu zasiahnuť do života celých komunít – a pripraviť ich o všetko.
