Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

16. november 2018 | Agnesa

Futbal

Futbalom žije, aj pri ňom oddychuje

Tréner MŠK Žilina Adrián Guľa dokázal so svojím tímom v jesennej časti najvyššej futbalovej súťaže pokoriť doterajšie rekordy a získať jesenný titul s veľkým náskokom pred konkurenciou. Klub spod Dubňa síce delí od siedmeho triumfu v lige ešte štrnásť jarných kôl, ale málokto pochybuje o tom, že by ho Žilinčania nezískali.

05.01.2017 | 09:24

Žilina zažila fantastickú jeseň, o ktorej sme sa s kormidelní­kom Šošonov porozprávali. Pre­zradil aj, akí zvuční súperi čakajú žlto-zelených v zimnej prípra­ve a čo si praje pod stromčekom najviac.

Na jeseň 50 získaných bodov a 55 strelených gólov. To sú dva rekordy klubu pod vaším vede­ním. S jesennou časťou musíte byť asi len spokojný.
Body a strelené góly odzrkadľujú, akým spôsobom sa snažíme hrať. Tešíme sa z toho, že sme nejakú métu dosiahli. Chlapci ukázali, že táto cesta má zmysel a celý pro­ces má aj svoj výstup. Nielen to, že hráte dobrý futbal, ale je tam aj jednoznačná pečať, ktorou je 50 bodov a 55 gólov. A tretia vec je len 12 inkasovaných gólov. Muž­stvo je vyvážené, chutí mu nielen strieľať góly, ale dobre pracuje aj smerom do defenzívy. To sú veľmi dobré stimuly na to, aby sme sa od týchto čísel odrazili a snažili sa posunúť ešte ďalej.

Žilina pod vaším vedením uká­zala aj predtým svoju kvalitu, no ani raz nebola až taká domi­nantná ako teraz. Pred rokom skončil MŠK po jeseni dokonca na štvrtom mieste. Čím to je, že všetko do seba zapadlo?
Naša optika je taká, že je to sys­témovou a dlhodobejšou dôverou v proces. Nerobíme zmeny, že je­den rok hráme útočne, druhý ob­ranne, tretí rok to zase celé preko­peme. Je to o systematickej práci a dôvere v určitých hráčov a rea­lizačný tím. Z môjho pohľadu je to aj o tom, že hráči dozrievajú a zvykajú si na spôsob našej práce. Dôležitou časťou v tom „puzzle“ nie je len výsledok, ale aj výkon­nosť hráča a jeho neustále napre­dovanie. Ďalšou dôležitou časťou je synergia s fanúšikmi, to sú ďal­šie body naviac. Musím to tak po­vedať, lebo ide o podporu, ktorá je značná. Ďalšou dôležitou časťou mozaiky je vnútorná motivácia hráča, ktorému sme ukázali, že ak bude hrať kvalitne, tak sa môže dostať do veľkých klubov ako Bé­nes či Škriniar. Všetko do seba za­padalo aj vďaka tomu, že v tejto sezóne bola veľmi dobrá konšte­lácia, že sme mali veľmi silnú ka­bínu a chlapci sa neuspokojili ani v prípade výraznejších víťazstiev. Stále sme šli od zápasu k zápasu za ďalšou výhrou. Je to zmes via­cerých faktorov. Najviac ma teší vzájomná dôvera, klub, hráči, re­alizačný tím, fanúšik, a to všetko s pečaťou silnej jesennej časti.

Pred sezónou sa Žilina priklo­nila k umelému trávniku, na se­vernú tribúnu sa vrátili skalní, klub nehral v európskych po­hároch a tradiční rivali zazna­menali istý pokles formy. Mohli sa podpísať pod výraznú jeseň MŠK aj tieto faktory?
Sú to mikrodetaily, s ktorými tiež súhlasím. Nie je to len umelá tráva, kde sme v podstate len v plienkach. Skúšali sme niekoľko modelov, na umelej aj na prírodnej tráve. Ja mám päťročné skúsenosti a zho­váral som sa s trénerom Young Boys Bern, ktorý má podobné skú­senosti. Majú podobný trávnik. Všetko sme prekonzultovali. Pre mňa je ale podstatné, ako fungu­je kabína, ako funguje prepojenie s manažmentom, ako fungujú veci strategického charakteru a ako je všetko podporené vzájomnou dô­verou. Odmena za to je pekná a od toho sa chceme odrážať.

Jesenná časť bola výborná. Sklamalo vás niečo?
Som pozitívny človek a všetko, čo sme pred chvíľou spomínali, ma teší. Musím povedať, že sa nám nepodaril návrat Moma Ceesaya. Ja som chcel, aby tu bol, ale nebol zdravotne pripravený, čo bolo ne­príjemnou vecou. Druhá je anga­žovanie Chrisa Mandiangua, kto­ré nevyšlo, aj keď sme ho získali zadarmo. Cítili sme, že by mohol byť prínosom pre mužstvo a sčasti aj bol. Vytvoril konkurenciu, „na­chystal“ nám Hlohovského, ale my nepotrebujeme, aby vám niekoho zahraničný hráč nachystal, ale aby vám pripravil aj konkurenčné pro­stredie na ihrisku. Pomohol nám len v istej časti sezóny. Negatívom je tiež zranenie hráčov opôr, čo bola smutná časť sezóny. Fandím Viktorovi Pečovskému, Otunban­jovi a Robovi Mazáňovi a som rád, že mužstvo im dávalo výborným spôsobom „futbalové lieky“.

Je nejaký post momentálne v tíme, ktorý by ste chceli dopl­niť? Hrozia nejaké odchody?
Nemáme na stole konkrétne ponuky na žiadneho hráča, hoci nevyluču­jem, že sa môže niečo otvoriť. Našou úlohou nie je len hrať na tejto úrovni a niečo udržiavať, my sa potrebuje­me stále zlepšovať a napredovať. Bez ohľadu na body a tabuľku. Sezóna je rozohraná fantasticky, ale my sa potrebujeme dlhodobo a strategicky zlepšovať. Dnes je kľúčové to, že ak odchody neprídu teraz, prídu možno cez leto, preto potrebujeme mať na to pripravených hráčov, na jednotlivé posty. Viem si predstaviť posilnenie citlivého postu na hrote, pretože ne­môžeme ostať na jednom hráčovi. Hrali sme dokonca už aj s Lukášom Jánošíkom vpredu. Potrebujeme aj krídlo, aby sme mohli reagovať na vývoj zápasu. Sú posty, ktoré si viem predstaviť, že doplníme, aby sme urobili opäť ďalší progres.

Boli by ste určite radšej, keby bolo konkurenčné prostredie v lige väčšie. Má súčasný káder na to, aby mohol konkurovať v pohárovej Európe ešte viac ako v minulosti?
To zrkadlo sa ukáže z dlhodobej­šieho pohľadu. Jedna vec je, že sme mali super formu, zápasy sme dokázali zvládať elegantne. Druhá vec je, že ešte je pred nami polrok. To je veľmi dlhý čas na to, aby sme mohli urobiť ešte ďalší krok vpred. My sme nedostali nič zadarmo. Tempo, divácky tlak, ešte väčší tlak od súperov, väčší pressing – toto sa jednoducho nestáva v kaž­dom jednom kole. Nechcem zni­žovať kvalitu jednotlivých tímov, ale zameriavam sa na kvalitu hry. Súperi sa nám to snažili zneprí­jemniť, ale hovorím o kvalite hry, kvalite diváckej kulisy a intenzi­te futbalu, ktorý nás môže čakať v tých „vyšších sférach“.

Ktoré tímy čakajú Žilinu v zim­nej príprave?
V domácom prostredí máme po­tvrdený zápas s Olomoucom a Karvinou. Sú to mužstvá kva­litatívne podobné so slovenskou ligou. Máme potvrdený zápas s ruským Rostovom, ktorý pora­zil Bayern Mníchov a v Európskej lige hrá so Spartou Praha. Prebo­joval sa tam na úkor Eindhovenu, čo je dôkazom veľkej kvality. Po­tvrdená by mala byť Wisla Krakov, tiež Sparta Praha, čo bude naša generálka pred jarnou časťou. Za­žili sme to aj pred rokom a veľmi nám to pomohlo. Verím, že nám to pomôže aj v tejto zimnej pauze. Vybavujeme ešte jedného veľkého súpera na sústredení v Turecku, či už to bude Dinamo Záhreb alebo Dinamo Tbilisi, ale obe mužstvá majú veľkú šancu hrať Európu, aj preto chceme túto konfrontáciu. Prípravu štartujeme 7. januára, neskôr odchádzame na sústrede­nie do Turecka, čaká nás generál­ka so Spartou a 18. februára štar­tuje jarná časť zápasom v Senici.

Ste už v Žiline štvrtý rok, ako sa tu cítite? Prirástlo vám mesto k srdcu?
Vždy som Žilinu vnímal veľmi vy­soko, už ako hráč a teraz, keď ju trénujem, sa mi to len potvrdilo. Mesto je sympatické, rodina sa tu cíti dobre, ľudia ma často spozná­vajú, takže niekedy musím unik­núť aj do okolia. Bol som už v Ter­chovej aj v Jánošíkových dierach, domov to mám takisto na skok. Mám Žilinu a jej okolie rád, náj­dete tu všetko, čo potrebujete, ale ľudia by sa mali viac usmievať, bez ohľadu na to, ako dopadol futbal či hokej. Mali by si viac priať. Tre­ba tu však jednoznačne poriad­nu halu, pretože je to hanba, že mesto silné podnikateľsky a ľud­sky nemá kvalitný priestor, v kto­rom sa nedajú hrať halové športy.

Ste známy pracovitosťou, doká­žete aj relaxovať?
Samozrejme. Vypnem, napríklad, keď si so synom zakopeme do lopty alebo si zapneme futbal (smiech). S dcérou chodievam cvičiť, plávať, voľný čas našej rodiny, aj ten môj sa točí okolo športu, ale vôbec ma to nezaťažuje a dokážem si pritom oddýchnuť a nabiť sa energiou. Manželka bola športovkyňa, takže je to pre nás všetkých normálne. Mňa napĺňa aj to, keď sa s bežnými ľuďmi rozprávam o futbale.

Teraz je tu koniec roka, ako by ste ho zhodnotili?
Ešte tu nie je čas na bilancovanie. Ten si nájdem sám pre seba a vy­žadujem to aj od hráčov, aby boli sami, bez mobilov, bez hudby, bez všetkého, len ticho a mohli bi­lancovať. Bol to veľmi zaujímavý a perfektný rok. Som presvedčený o tom, že som lepší a tým je pove­dané všetko (úsmev).

Vianoce a zháňanie dar­čekov máte rád alebo sa tomu vyhýbate?
Práveže to milujem. Nemusí to byť veľa behania po obchodoch, preto vyhľadávam jedno centrum, kde sa to snažím vybaviť. Veľmi rád ku­pujem deťom aj manželke darčeky, hoci ona odo mňa stále nič nech­ce. Keď mám voľno a idem niekam, kde ma nik nepozná, tak sa viem „rozšupnúť“. Ale nesmie to trvať viac ako deň.

Na sviatky sa určite tešíte. Ako a kde ich strávite?
Ešte pred Vianocami stihneme jednu krátku dovolenku na Slo­vensku, z ktorej sa vrátime deň pred Vianocami. Potom budem predovšetkým s rodinou a bude­me spolu, to je najväčší dar. Nav­štívime moju rodinu, svokrovcov a chcem sa stretnúť a hľadať sa s ľuďmi, ktorí sú pozitívni a nevi­dím sa s nimi až tak často.

Čo si prajete do ďalšieho roka?
Kľúčové je, aby všetci boli zdraví, šťastní, milovaní a mali vášeň pre to, čo robia. Prajem si, aby mali ľu­dia radosť z toho, čo robia nielen oni, ale aj ich najbližší a aby sme im aj my v MŠK dokázali urobiť radosť svojimi výkonmi. Prajem si, aby sa ľudia chodili na náš štadión baviť, aby si osvojili, že keď hrá Žilina, je to super deň a aby zažili s nami extra veľké zápasy.

Autor: Michal Kolárik

Foto: Ján Mintál

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA NEDEĽA
5 °C
-2 °C
-3 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod