Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

30. september 2020 | Jarolím
| 12°C

Šport

Futbalové rozhodkyne: K vareche rozhodne nepatríme

Štyri mladé dievčatá plné životné optimizmu pričuchli v štruktúrach ObFZ Žilina k ťažkému chlebíku. Každá jedna by sa rada stala profesionálnou futbalovou rozhodkyňou. Aké boli ich začiatky s píšťalkou ruke či ktoré „nečakané“ príhody zažili na našich oblastných trávnikoch?

20.02.2020 | 18:24

Júlia Sudorová (21) pochádza z Ďurčinej a k futbalu ju priviedol vlastný otec. „Osem rokov som hrala za chlapcov, potom sa to už nedalo a ocino mi povedal, či by som neskúsila byť rozhodkyňou,“ opísala svoje začiatky s píšťalkou v ruke. Júlia je jediná zo štvorice dievčat, ktorá už bola hlavnou rozhodkyňou zápasu mužov. „Hrala Bytčica s Podhorím a bolo to pre mňa dosť stresujúce. Našťastie, už o nič podstatné v súťaži nešlo a hráči sa ku mne správali ohľaduplne.“

 


 

Natália Durmis (18) je zo Žiliny a od malička športovala. „Chcela som vyskúšať ženský futbal, no vraj to na Slovensku nemá veľký úspech, tak mi otec poradil, aby som skúsila rozhodovanie. Prišla som na jeden seminár a už to išlo. Teraz pískam už tri roky, konečne mám 18 rokov a môžem rozhodovať zápasy mužov, na to sa fakt teším.“ Bezprostredná slečna priznala, že na zápasoch dorastencov si už vypočula svoje. „Je to najproblémovejšia kategória, už som musela vytiahnuť aj dve červené karty, keď sa začali dvaja hráči škrtiť.“ Mladé ženy nemajú núdzu ani o pozornosť mladých futbalistov. „Áno, vypisujú nám. Už som dostala aj správy, že prečo som dostal kartu?“ Dokonca sme sa dozvedeli, že z futbalového prostredia si Natália našla aj priateľa. „Celkovo mám slabosť pre brčkavých chalanov. Pískala som zápas v Rosine, kde hral ten brčkavý futbalista Alexander a nejako sme sa dali dokopy.“


 

Vanesa Gešová (19) je Žilinčanka a k rozhodovaniu sa dostala cez zranenie pri futbale. „Bola som zranená a náhodou som si išla pozrieť zápas žilinského béčka a pozerám, že na čiare je žena. Chcela som byť nejako s futbalom spojená, tak som sa rozhodla pre túto alternatívu.“ Zaujímavým bonusom pre mladých ľudí je aj finančné ohodnotenie. „Počas sezóny vieme za mesiac dostať na účet okolo 250 eur, čo je super.“ Gešová je v mladom veku aj imúnna voči nadávkam z futbalového ihriska. „Už som si zvykla a je mi jedno, čo si tam hráči či fanúšikovia hovoria. Zo začiatku ma to hnevalo, raz som bola na čiare v Dolnom Hričove a jeden divák sa ma spýtal, či viem, kam patrím. Ja som odpovedala, že viem, k vareche. Tak sme sa aspoň dobre zasmiali.“

 


 

Martina Úkropová (17) je zo Snežnice, pričom stále je aktívnou futbalistkou v Žiline. „Uvedomujem si, že ženským futbalom sa živiť nedá. Dala som sa na rozhodovanie, rovnako ako veľa mojich kamarátov, a bolo to podľa mňa dobré rozhodnutie.“ Ostatní kolegovia rozhodcovia berú štvoricu dievčat s plnou vážnosťou. „Nie každý človek je s tým stotožnení, no máme kolegov, čo nás berú rovnocenne. Sme rady, že sa dostávame k dobrým rozhodcom na zápasy, ktorí nám chcú poradiť a niečo nové naučiť,“ doplnila Úkropová a prezradila, že medzi sebou si dievčatá vytvorili silné priateľské puto. „Spolu chodíme často, minulý rok sme sa vybrali do zahraničia autom. Tento rok plánujeme spoločnú dovolenku do Holandska. Sme fakt dobrá partia.“ 


 

Zdroj: ObFZ Žilina

Foto: Ľubomír Rendár

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod