Žilinský Večerník

15. jún 2024 | Vít
| 22°C

Rozhovory

Haimoni Balgavá a ŠKO predstavia skladbu Tam okolo Strečna

23. mája o 19. h uvedie Štátny komorný orchester Žilina svetovú premiéru diela od mladej slovenskej hudobnej skladateľky Haimoni Balgavej. Čím sa inšpirovala a ako vyzerá práca hudobnej skladateľky?

23.05.2024 | 11:41

Na najbližšom koncerte v ŠKO bude mať premiéru vaša skladba Tam okolo Strečna. Strávili ste v okolí Strečna a Žiliny čas, keď ste skladbu komponovali? Čo vám bolo inšpiráciou?

V čase komponovania skladby som sa v okolí Žiliny vôbec nenachádzala, prvé noty na papier som dokonca písala v Nemecku, pokračovala a dokončovala som skladbu v Bratislave, kde žijem. Názov však nie je náhodný, skladba je skutočne inšpirovaná Strečnom, a to konkrétne Dobšinského povesťou o tancujúcich vílach v okolí Váhu pod Strečnom. Vedome som hľadala námet ktorý by bol s týmto regiónom spojený, a nielen kvôli tomu, že išlo aj o objednávku, som chcela skladbu venovať ŠKO Žilina. Je to už tretia skladba, ktorá zaznie v premiére s týmto orchestrom. Chcela som, aby skladba bola aj tak trochu ich, a spojená s ich zázemím.

 

Nie je to vaša prvá skladba na objednávku, vytvorili ste ich už viacero. V čom sa líši takáto tvorba od tej, ktorú vytvoríte sama – bez zadania od niekoho iného?

V niečom je to jednoduchšie, v inom zase náročnejšie. Bez objednávky je sloboda väčšia, nie sú tam obmedzenia, a notový papier znesie naozaj všetko. Na druhú stranu je niekedy jednoduchšie mať záchytný bod a určité obmedzenia, úplne stačí obsadenie a približné trvanie skladby. Je pravda, že skladateľ sa v takom prípade musí trochu prispôsobiť v tvorbe, a keď pozná interpretov, skladbu prispôsobuje aj ich schopnostiam. Ale aj keď skladateľ tvorí bez akýchkoľvek obmedzení, musí si určité pravidlá vytvoriť sám, nemôže napísať každý deň čo ho práve v ten deň napadne.

 

Komponujete v podstate odmalička. Čím vás oslovila vážna hudba, keď ste sa rozhodli venovať sa jej?

Myslím, že najväčší vplyv na mňa malo prostredie, v ktorom som vyrastala. Starší dom s vysokými stropmi uprostred prírody, otec  keramik, mama učiteľka gitary, obaja boli doobedia doma - mama cvičila gitaru, otec za hrnčiarskym kruhom. V dome sú veľké otvorené priestory prepájajúce otcov ateliér, obývačku aj kuchyňu. Ja som nechodila do škôlky, a navyše sme mali doma klavír, na ktorom som odmalička napodobňovala zvuky a hudbu okolo seba. Kvôli tomu ma mama prihlásila na ZUŠ, a bolo úplne jasné, že pôjdem aj na konzervatórium, všetko to išlo automaticky. Nikdy som sa nerozhodla venovať sa hudbe, ono sa to stalo tak nejak samo a vždy to bolo pre mňa niečo prirodzené.

 

Ste veľmi mladučká a napriek vášmu veku celkom úspešná. Aké máte vzťahy s inými skladateľmi? Existuje v tejto „brandži“ rivalita?

Určite je medzi nami mladými rivalita (do určitej miery), ale skôr pozitívna. Každý hľadá nové spôsoby a príležitosti ako mať viac svojej hudby interpretovanej aj ako byť zapojený do nových projektov, zároveň si tým vzájomne ukazujeme nové cesty. Určite máme medzi sebou celkovo dobré vzťahy, mne sa však lepšie komunikuje skôr so staršou generáciou. Neboja sa povedať, čo si myslia, radi poradia. My mladí si medzi sebou po koncerte síce zagratulujeme, ale najčastejšie si povieme ,,To bolo zaujímavé”, a nič viac, čo je škoda.

 

Môže si skladateľ vybrať hudobníka, ktorý bude jeho skladbu interpretovať?

Presne tak sa to aj veľmi často deje, buď si vyberieme interpreta sami, a oslovíme ho, ale ešte častejšie interpret sám osloví skladateľa, či by pre neho niečo neskomponoval. Takto som nadviazala spoluprácu s českou flautistkou Hanou Hánou, ktorá mi interpretovala už 3 odlišné skladby (jedna z nich aj spolu s ŠKO Žilina v máji 2021). Takisto som komponovala aj pre EnsembleSpectrum, Devanas Duo alebo sólistu Andreja Gála. Ešte sa mi nestalo, že by som si s niekým nesadla, interpreti si vyberajú skladateľov zväčša preto že im je blízka ich estetika, a skladatelia si na druhú stranu veľmi cenia interpretov ktorí chcú hrať ich hudbu a nešetria svojim časom na nácvik. Interpretom nevadí, keď sa skladba upravuje ,,zapochodu”, sami hľadajú zvukové alternatívy, ako by to mohlo znieť lepšie a dajú skladateľom spätnú väzbu, čo sa hrá dobre, a čo nie až tak komfortne. Je to síce takmer vždy bez honoráru pre skladateľa, ale nadväzujú sa tým nové vzťahy, vznikajú nové príležitosti a koncerty, a aj ja sa tak neustále učím.

               

Čomu sa budete hudobne venovať v najbližšej dobe?

Nasledujúce týždne plánujem dokončiť cyklus pre klavír a violončelo, z ktorého sme dve časti hrali s Andrejom Gálom v relácii Trochu inak na RTVS (študovala som aj klavír, rada si interpretujem svoje skladby za klavírom). Jednu z už existujúcich častí preranažovať pre gitaru a violu (to je  ďalší z prípadov, kedy ma oslovil gitarista, že chce pre toto obsadenie krátku skladbu na júnový koncert). Následne odcestovať na Faerské ostrovy, kde na konci júna s Laponským komorným orchestrom budeme nacvičovať už existujúcu skladbu na festival súčasnej hudby World New Music Days. A už by som mala začať pomaly komponovať nové dielo pri príležitosti 20. výročia vstupu do EÚ, ktoré by malo v septembri zaznieť na slovenskom veľvyslanectve v švajčiarskom Berne. Toto leto budem zrejme potrebovať veľa notového papiera, na čo sa veľmi teším!. :-)

 

Máte veľmi netradičné meno. Prezradíte niečo o jeho pôvode? Kto pre vás meno vybral?

Asi už tušíte, že kreativitou sa v našej rodine nešetrilo. Mama celý život čítala knihy, a práve v knihe Kamenní ľudia od novozélandskej spisovateľky Keri Hulme narazila na chlapčenské meno Haimona. To si ešte pozmenila, na konci dala mäkké i, a spravila z toho nové meno. Knihu som si v dospelosti prečítala aj ja. Zistila som, že chlapec sa volal Simon, ale jeho maorské meno bolo Haimona. Volali ho tak len vtedy, keď bol veľmi zlý, neposlušný. To zostalo aj mne, keď som ako dieťa neposlúchala (smiech).

 

 

HAIMONI BALGAVÁ (30)
Mladá slovenská skladateľka pochádza z Trnavy. Od detstva sa venovala hre na klavíri, neskôr na ZUŠ tvorila vlastné skladbičky. Na Štátnom konzervatóriu v Bratislave študovala kompozíciu a hru na klavír, v štúdiu pokračovala na JAMU v Brne. Absolvovala viaceré workshopy a skladateľské kurzy, získala niekoľko ocenení v prestížnych skladateľských súťažiach. Žilinské publikum mohlo jej oceňované diela počuť v podaní Štátneho komorného orchestra už dvakrát - skladbu Zvuky džungle v máji 2021 a skladbu Carpathian Timbre v marci 2023.

Autor: Eva Dodok Mečárová, redaktorka

Foto: archív ŠKO

Najnovšie vydanie
Predplatné
zilinskyvecernik_monitor_prod