Táto stránka využíva cookies. Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. ×

Žilinský Večerník

20. september 2018 | Ľuboslav, Ľuboslava

Divadelná

Herečka Bábkového divadla Žilina získala cenu za celoživotné dielo

Významné ocenenie si bola koncom novembra minulého roka prevziať Milada Filipčíková, herečka Bábkového divadla Žilina. V divadle pôsobí od roku 1972 a aj v súčasnosti ju možno vidieť na doskách, ktoré znamenajú svet.

23.01.2017 | 14:15

Milada Filipčíková je na javisku už úcty­hodných 45 rokov. Nedávno získala cenu za celoži­votné dielo za divadelnú tvorbu. Ako povedala samotná herečka, je to pre ňu nesmierne veľká pocta. „Niečo také som si nepripustila. Prišlo to nečakane a som veľmi rada.“
Na cenu ju nominovali umelec­ký šéf Bábkového divadla Žilina Michal Németh a dramaturgička Petra Štorcelová. „Miladka je zaslúžená herečka, ktorá tu preko­nala generácie riaditeľov, umelcov, tvorivých aj netvorivých období, čo nebolo vždy jednoduché,“ po­vedal na margo herečky Michal Németh. A doplnil: „V Miladke sa skĺbil výnimočne silný talent a chuť pre prácu, čo je výnimoč­né, lebo niektorí majú chuť, ale nevedia svoju prácu robiť až tak dobre.“

SCÉNOGRAFKA ČI HEREČKA?

To, že z nej bude herečka, samotnej Miladke nikdy ani na um nezišlo. Zaujímala sa o kreslenie a skôr ju to ťahalo k scénografii. Výtvarné­mu umeniu sa venovala pod vede­ním akademického maliara Karola Barona. Z rodnej Kremnice odišla do Žiliny, kde hneď po maturite a po tom, ako ju neprijali na vyso­kú školu, prešla konkurzom v báb­kovom divadle. „Doma som ani nepovedala, že ma vzali do súbo­ru.“ Polovicu roka robila v dielni. „Bavilo ma to remeslo. Robili sme marionety, bábky, javajky. Každá inscenácia mala svoje bábky, takže som sa dostala ku všetkým.“ Keďže divadlu chýbala hereč­ka, začala hrať. „Cez deň som teda skúšala hrať, v noci som vyrábala bábky,“ spomína na svoje začiatky. Neskôr sa už do dielne nevrátila. Ostala na javisku.

PRISCHLI JEJ STRIGY

Prvá inscenácia, v ktorej si za­hrala, bola O zakliatom káčerovi. Prvá veľká úloha prišla v podobe najúspešnejšej inscenácie divadla Ferri a Tonny. Za celý čas ju hrali 873-krát. „Spočiatku, keď som prechá­dzala čiernym divadlom (tieňové, pantomíma, pozn. autora), sa mi vždy ušli strigy. Neviem prečo boli všetci presvedčení, že ich hrám najlepšie,“ zasmiala sa. Ona sama ich však rada nemala. „Lebo boli zlé. A jedna kamarátka mi vtedy povedala: Milada, nikto nevie za­hrať takú zlú strigu ako ty.“ Zlé postavy mali aj svoje výhody. Ich bábky boli vždy najkrajšie. No zá­roveň i najťažšie.

MÁ RADA ODOZVU

Práca na javisku ju baví. Pred predstavením máva trému, no tá opadne hneď, ako vyjde na javisko. „Myslím si, že to má každý herec. Proste, keď sa ocitneš na javisku, prestaneš existovať. Existuje len tá postava, ktorú hráš.“ Detské publikum miluje. „Deti sa menia,“ povedala. Ako zájazdo­vé divadlo prešli rôzne kúty sveta i celého Slovenska. „Cho-dievali sme aj do okrajových čas­tí, kde iba málokedy zablúdilo ne­jaké divadlo.“ Deti boli nesmierne vďačné práve na týchto miestach. „Na vidieku sú deti skromnej­šie, vďačnejšie, mestské deti sú zase impulzívnejšie, skúsenejšie. Mňa ale bavili všetky. Mám rada odozvu.“ Okrem detských inscenácií si Milada za svoj život zahrala aj v inscenáciách pre dospelých. „Hrala som naživo, hrala som s bábkami, dokonca sa mi ušla aj pantomíma,“ rekapitu­lovala. „Nádherný život som tu prežila.“

PERINBABA

Tento rok je to už 45 rokov, čo stojí na javisku bábkového di­vadla. A hoci už v súčasnosti nie je internou herečkou, vidieť hrať ju môžu (nielen) Žilinčania v hre Perinbaba, kde hrá priamo Perin­babu. „Pre mňa je to veľká pocta. Nemám plány, nikdy som si ich ani nerobila, pre mňa vždy všetko padlo z neba,“ dodala na záver Mi­lada Filipčíková.

Autor: Katarína Kvašňovská

Foto: BDŽ/Milo Fabian

Horúce kreslo
DNES ZAJTRA SOBOTA
23 °C
23 °C
9 °C
zilinskyvecernik_monitor_prod